Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Digitálna demencia? „Prehnaným ‚internetovaním‘ pripravujeme seba a našich potomkov o rozum,“ hovorí psychiater

11.09.2018 (36/2018) Internet možno prirovnať k ohňu, kde hovoríme o dobrom sluhovi, ale zlom pánovi. „Ak nás ovládne, mozog je v ohrození,“ varuje uznávaný psychiater Ludvik Nábělek (64).
Digitálna demencia? „Prehnaným ‚internetovaním‘ pripravujeme seba a našich potomkov o rozum,“ hovorí psychiater
6 fotografií v galérii
Ludvik Nábělek s knihou od Manfreda Spitzera Digitálna demencia. Názov podľa neho...
Autor fotografie: Martin Mázor

Jeho kancelária prednostu II. psychiatrickej kliniky SZU a FNsP F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici je takpovediac retro. Sčasti preto, že celá budova stále čaká na rekonštrukciu, ale aj z toho dôvodu, že je, ako sám hovorí, naklonený klasike.

Starší nábytok, na jednom stole dokonca písací stroj, na stene visí pôsobivý obraz Gejzu Angyala Baníci. Ani počítačom a mobilom by mladých PC „maniakov“ rozhodne neohúril. S inteligentnými zariadeniami si, na rozdiel od pacientov s ešte stále nepomenovanou diagnózou, veľmi netyká.

Ako odborník na nelátkové závislosti bojuje proti fenoménu, s ktorým sa stretávame takmer v každej rodine a väčšinou si s ním nevieme rady. Na jednej strane je internet nespochybniteľný pomocník a úžasný, nekonečný zdroj informácií, na druhej sa môže premeniť na démona pohlcujúceho naše telo aj ducha.

Súdiac podľa odborných článkov, ktoré ste publikovali v rámci osvety proti nezdravému užívaniu internetu, dedukujem, že sa o tomto probléme začalo hovoriť už dávno predtým, ako vlastne vznikol.

Je pozoruhodné, že už v 50. rokoch minulého storočia, keď sme o internete ani nechyrovali, sformuloval francúzsky filozof Pierre Teilhard de Chardin svoju predstavu globalizovaného myslenia.

Vychádzal pritom z predpokladu narastajúceho prepojenia ľudských myslí prostredníctvom stále zložitejších sociálnych sietí! Dnes už vieme vplyvy tejto závislosti pomenovať veľmi presne.

V knihe s názvom Digitálna demencia upozorňuje nemecký psychiater Manfred Spitzer na to, že digitálne médiá môžu pri ich nadmernom používaní spôsobiť zníženie kvantity a kvality používania mozgu a tým aj jeho výkonnosti. Negatívne zmeny nachádza nielen v oblasti myslenia, ale aj vôľového konania, emócií a sociálneho správania.

Americký publicista a expert na internet Nicholas Carr už v knihe The Shallows (Plytčiny) vychádzal z vlastných skúseností. Sám sa ako užívateľ internetu cítil zjednodušený a povrchný.

Digitálna demencia. Nie je to predsa len trocha silný pojem?

Možno trocha expresívnejší, no v každom prípade do značnej miery vystihuje realitu. Vyšlo viacero odborných publikácií hovoriacich o tom, ako prehnaným „internetovaním“ pripravujeme seba a našich potomkov o rozum.

Je štatisticky potvrdené, že deti cielene vzdelávané v oblasti digitálnych médií môžu mať v budúcnosti väčšie problémy ako ich počítačovo „negramotní“ vrstovníci. Pokiaľ nie je snaha o takéto vzdelávanie správne podchytená, môže mať negatívny vplyv.

U detí je nadmerné používanie inteligentných zariadení o to rizikovejšie, že ide o psychicky nezrelé osoby. 6 fotografií v galérii U detí je nadmerné používanie inteligentných zariadení o to rizikovejšie, že ide o psychicky nezrelé osoby. Zdroj: Shutterstock

V akom zmysle?

Ponúka sa čosi marketingovo výnosné, čo nikoho nenúti do hlbšieho uvažovania. Plávame na povrchu, z toho sa spoločnosť deformuje. Je jasné, že počítačové a softvérové firmy urobia všetko preto, aby sa otváranie tohto problému odklonilo. Možno zafinancujú prieskumy, ktoré potvrdia, že je vlastne všetko v poriadku a nič nie je také strašné, ako sa zdá.

V nedávnej minulosti tak tabakové koncerny financovali výskumy, ktoré dokazovali, že fajčenie neškodí zdraviu. Vývoj však aj tu dáva za pravdu varovaniu – ľudia, pozor, všetko s mierou!

Argumenty za sú však pomerne silné. Osobne si už dnes ako novinár neviem predstaviť, že by som nemohol používať internet, a to som kedysi tiež začínal na písacom stroji.

Nemožno, samozrejme, poprieť, že digitálne médiá sa už stali súčasťou našej kultúry. Uľahčujú nám život, zvyšujú produktivitu práce, poskytujú nové možnosti voľnočasových aktivít a zábavy. Celý moderný svet – od výroby po zásobovanie, dopravu, verejnú správu či zdravotníctvo – by sa bez digitálneho spracovávania informácií zrejme zrútil.

Nemôže byť teda naším cieľom s digitalizáciou bojovať či snažiť sa o jej odstránenie. Na druhej strane treba mať stále na pamäti, že okrem skutočnosti, že digitálne médiá majú vysoký potenciál závislosti, môžu pri dlhodobom používaní poškodzovať ľudské telo a najmä ducha.

Moja 16-ročná dcéra ma neskutočne irituje tým, že kdekoľvek sme, neustále musí ťukať do telefónu, „cingá“ jej jedna správa za druhou. Niekedy nie je schopná odložiť mobil, ani keď kráča po ulici. Je to v poriadku?

Nesie to už znaky patológie. Mladí sú nervózni, keď nie je signál alebo nemajú wifi, nemôžu bez písania vydržať ani niekoľko minút. Vo svojich prácach sa venujem aj tzv. systému mozgovej odmeny, ktorý zohráva dôležitú úlohu pri vzniku a udržiavaní väčšiny ľudských nerestí, či už ide o alkoholizmus, drogové závislosti, alebo patologické hráčstvo.

Človek je navyše sociálny tvor s potrebou komunikovať, a to čo najjednoduchším spôsobom. Presne to spĺňa chatovanie, keď môžete debatovať s viacerými kamarátmi naraz. Príjemný pocit.

Pri počítačových hrách sú zasa levely nastavené na hranici vášho osobného maxima tak, že sa od nich jednoducho neviete odtrhnúť. Potom sa stáva, že sa dieťa pre hranie nedokáže ani najesť.

Existuje už na toto chorobné počínanie oficiálna diagnóza?

Nazeranie na oblasť tzv. nelátkových závislostí prechádza pozoruhodným vývojom. V 11. revízii Medzinárodnej klasifikácie chorôb, ktorá nedávno uzrela svetlo sveta, sú medzi poruchami spôsobenými návykovým správaním ako oficiálne diagnózy uvedené iba porucha spôsobená hazardným hraním (teda patologické hráčstvo, ako ho poznáme z minulosti) a porucha spôsobená hraním – počítačovým, internetovým, ale aj iným, nie však hazardným.

Je tam však aj priestor na zaradenie ďalších obdobných porúch, teda aj závislostí od digitálnych médií. Ide o pomalý vývoj, ktorý však nakoniec vždy reflektuje na realitu.

Skutočnosť, že diagnóza „závislosť od digitálnych médií“ zatiaľ nefiguruje medzi oficiálnymi psychiatrickými diagnózami, však neznamená, že sa ňou nemáme zaoberať. Či už z hľadiska prevencie, alebo liečby postihnutých osôb. Napokon, aj samotná diagnóza patologického hráčstva prešla nedávno podobným procesom a dnes už o jej opodstatnenosti nikto nepochybuje.

Ako má teda rodič, ktorého dieťa má s internetom problém, situáciu riešiť?

Skontaktovať sa s odborníkom, teda psychiatrom. Iba ten môže odborne posúdiť, či je to už takpovediac za hranou. Hoci slúži naša psychiatrická klinika pre dospelých, riešili sme už aj viacero takýchto prípadov pacientov pod osemnásť rokov.

Určiť hranicu, kedy je užívanie internetu ešte v poriadku a kedy už nie, býva zrejme zložité. Existuje na to vôbec nejaký manuál?

Nedávno bol vykonaný prieskum na 1 500 respondentoch zo slovenských základných a stredných škôl, koľko hodín denne trávia na internete. Priemerný výsledok bol päť hodín, viac než dve tretiny z tohto času venovali žiaci či študenti mimoškolským aktivitám.

Je to príliš veľa alebo nie? Ťažko povedať. Väčšina ľudí to zjednodušuje na počet hodín, no čas je v tomto prípade relatívny. Najdôležitejšie sú dôsledky – na štúdium, rodinu, sociálne väzby. Ak je takéto štandardné fungovanie narušené a človek nezvláda svoje povinnosti tak ako v minulosti, máme problém.

Uznávaný psychiater dodnes používa písací stroj. 6 fotografií v galérii Uznávaný psychiater dodnes používa písací stroj. Zdroj: Martin Mázor

Ako to vyzerá, keď takýto pacient príde k vám do ordinácie?

Mladí bývajú občas spupní, často ich rodičia privedú nasilu. S väčšinou z nich sa však komunikovať dá. Uznajú, že internetové „obcovanie“ je už takpovediac za hranicou normálu.

Na našom oddelení sa vystriedalo viacero pacientov s týmto problémom. Liečba trvá zväčša osem týždňov, samozrejme, bez prístupu na internet. Terapia prebieha formou tzv. režimovej liečby s využitím prevažne psychoterapeutických postupov.

Pri alkohole, drogách či gamblerstve je cieľ liečby úplne jasný – definitívne a bez akýchkoľvek kompromisov prestať. No zakázať niekomu internet? To predsa nejde.

O to je riešenie komplikovanejšie. Nejde tu totiž o otázku či, ale najmä ako. Veľký význam má striktné dodržiavanie férových rodinných pravidiel, ktoré však nesmú byť jednostranné. Zapracovať na sebe musí nielen dieťa, ale aj rodičia. Tí by mali svojim potomkom rozšíriť obzor aj o iné aktivity.

Je predsa toľko skvelých vecí, ktoré v živote ani nestíhame! Skutočných zážitkov, prevyšujúcich tie „slastné“ pocity na sociálnych sieťach. Keď sa deti s rodičmi dokážu dohodnúť a nájsť kompromis, sme na dobrej ceste. Je to však veľmi náročné.

Vo Francúzsku platí od nového školského roka zákon zakazujúci používanie smartfónov, tabletov a ďalších inteligentných zariadení s prístupom na internet. Žiaci si ich buď nechajú doma, alebo vypnú. Nielen počas vyučovania, ale aj cez prestávky. Zákon platí pre všetky základné školy, uplatniť si ho môžu aj stredné. Vítate takúto aktivitu?

Jednoznačne áno. Odhliadnuc od toho, že surfovanie po internete musí neuveriteľným spôsobom narušovať vyučovanie, pomáha to riešiť aj náš problém.

Francúzski zákonodarcovia argumentujú, že chcú týmto spôsobom zabrániť prerušovaniu kamarátskych väzieb a schopnosti detí podeliť sa o zážitky.

Niekedy je namieste aj takéto reštrikčné opatrenie, veď ide o zdravotné dôsledky. Psychiater Manfred Spitzer vo svojej knihe s horkosťou píše, že nemecké ministerstvo školstva neustále forsíruje počítačovú gramotnosť. Prirovnáva to k dávke drogy zadarmo.

Hovorí, že oveľa dôležitejšie je zabezpečiť deťom a mladým ľuďom solídne základné, respektíve všeobecné vzdelanie. Až po jeho získaní je možné aj na internete získať užitočné a využiteľné informácie, keďže ten, kto (doposiaľ) nič nevie, nezmúdrie ani prostredníctvom digitálnych médií. S týmto tvrdením musím len a len súhlasiť.

Nestálo by za úvahu vytvoriť model vzdelávania detí v zmysle – potiaľto je internet úžasný pomocník a odtiaľto už len škodlivý zlodej času?

Možno áno, no muselo by ísť o veľmi prepracovaný edukačný systém, aby nespôsobil presne opačný efekt. Keď ukážete deťom rastlinky marihuany s tým, že, pozor, tomuto sa treba vyhýbať, niektorým dáte inšpiráciu si ju vyskúšať. Opäť sa teda vraciame k otázke zrelosti detí, aby dobre mienené informácie dosiahli správny cieľ.

Koľko je rodičov, ktorí riešia nezdravé „ťukanie“ svojich detí do mobilu či počítačovej klávesnice u psychiatra?

Málo, lebo nie sú dostatočne informovaní. Myslia si, že keď ich synovia alebo dcéry sedia doma a „visia“ na internete, je to stále lepšie, ako keby sa „flákali“ niekde vonku. Prídu, až keď je naozaj zle.

Keď v istej reality show zakázali tínedžerovi na nejaký čas mobil a počítač, ostal som v nemom úžase, čo vyvádzal. Dovtedy by mi ani nenapadlo, že môže existovať niečo ako internetový absťák.

Je úplne logické, že existuje. V princípe je to totiž ten istý mechanizmus ako napríklad u alkoholika. Zmení sa nastavenie mozgových štruktúr, a keď im nedodáme včas príslušný podnet, organizmus si ho vyžaduje.

Niektoré štúdie potvrdzujú, že závislosť od internetu a počítačových hier môže viesť až k štrukturálnym zmenám mozgu, najmä v tzv. prefrontálnej oblasti. Boli zistené abnormality v bielej hmote mozgu, teda vo vláknach spájajúcich oblasti podieľajúcich sa na regulácii emócií, pozornosti, rozhodovania a rozumovej kontrole konania.

Opäť zdôrazňujem, že hovoríme najmä o deťoch, teda osobách s nezrelou psychikou. Tie sa navyše často pohybujú v anonymnom prostredí plnom nenávistných komentárov, pornostránok a mnohých ďalších vecí, ktoré môžu mať vplyv na ich psychiku.

Využívanie internetu v škole je v poriadku, ak prináša žiakom užitočné informácie. 6 fotografií v galérii Využívanie internetu v škole je v poriadku, ak prináša žiakom užitočné informácie. Zdroj: Shutterstock

Keď čítam debaty mladých na internete, niekedy mám pocit, akoby písali jazykom z nejakého iného sveta. Absolútne mi uniká obsah, nechápem. Pripadám si, že som nie o jednu, ale minimálne o tri generácie starší. Čo bude o päťdesiat rokov, budú spolu ľudia vôbec hovoriť?

Veď už ani teraz sa veľmi nerozprávajú. Poznáte tie kreslené vtipy, keď sedia oproti sebe dvaja zaľúbenci a posielajú si cez mobil správy... Človek by sa v autobuse aj niekomu prihovoril, lenže ako, keď má slúchadlá na ušiach alebo chatuje?

Čo bude o päťdesiat rokov, netuším. Keďže som však od prírody optimista, chcem veriť tomu, že ľudská rasa s geneticky zakódovaným pudom sebazáchovy nájde inteligentné riešenie a internet ju celkom neovládne.

Možno ste zachytili informáciu, že vo Veľkej Británii v poslednom období stúpol predaj „hlúpych“ mobilov (teda takých, prostredníctvom ktorých sa dá len telefonovať, posielať a prijímať esemesky) na úkor multifunkčných smartfónov.

Ak by to mal byť prvý prejav snahy o oslobodenie sa z moci digitálneho prostredia, bola by to dobrá správa a možno aj dôkaz toho, že hoci často chytáme vlka za chvost, nakoniec si ľudstvo poradí aj s týmto fenoménom.

Podľa dostupných štatistík je najalarmujúcejšia situácia v Južnej Kórei, ktorá vykazuje až 12 percent mladých ľudí s výraznými symptómami závislosti od internetu. Čo na toto číslo hovoríte?

Keď si zoberieme, že napríklad u hráčov hazardných hier sa pohybujeme na úrovni len okolo jedného percenta, tak je to naozaj katastrofa. Ak nedôjde k regulácii, percentá môžu dramaticky stúpať, a to so všetkými dôsledkami. Samozrejme, nielen v Južnej Kórei, ale trebárs aj na Slovensku, keďže sme súčasťou globalizovaného sveta.

Mimochodom, ako ste na tom vy osobne s používaním inteligentných zariadení?

Nie som žiadny internetový génius. Počítač síce využívam a mailovú komunikáciu zvládam, no nie som napríklad na žiadnej sociálnej sieti a v živote som neposlal žiadnu esemesku. Dodnes používam aj klasický písací stroj.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×