Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Vražda Kolesárovej bola za komunizmu tabu: Osloboditelia predsa prinášali našim ľuďom nový život, nie smrť

09.09.2018 (36/2018) Kardinál Giovanni Angelo Becciu, legát pápeža Františka, ako prefekt vatikánskej Kongregácie pre kauzy svätých, dal v Košiciach v prvú septembrovú sobotu dôstojnú bodku za 74-ročným vojnovým príbehom.
Vražda Kolesárovej bola za komunizmu tabu: Osloboditelia predsa prinášali našim ľuďom nový život, nie smrť
5 fotografií v galérii
Blahorečenie Anny Kolesárovej v Košiciach na štadióne Lokomotívy.
Autor fotografie: Peter Ličák

Pred tridsatimi tisíckami veriacich a tisíckou kňazov a biskupov z celého Slovenska, ktorí do posledného miesta zaplnili futbalový štadión na začiatku Čermeľského údolia, vyhlásil vyslanec Svätého Otca za blahoslavenú Anku Kolesárovú († 16), rodáčku z Vysokej nad Uhom na Dolnom Zemplíne.

Ako Vatikánom uznaná mučeníčka čistoty sa dostala na eucharistickom slávení s obradom blahorečenia do galérie mnohých svätých a blahoslavených dievčat a žien.

Okrem iných je v nej zapísaná Talianka Maria Goretti, vyhlásená za svätú pápežom Piom XII. v polovici minulého storočia, svätá Agnesa Rímska, sťatá v 4. storočí, či blahoslavená Antonia Mesina zo Sardínie, ktorú v roku 1987 blahorečil Svätý Otec Ján Pavol II.

Rany do chrbta

O tragickej smrti šestnásťročnej Anky sa nesmelo nahlas a verejne hovoriť bezmála pol storočia. Lebo jej príbeh ostro kontrastoval s ideológiou komunistickej mašinérie. Mlčali jej rodáci, na hodinách dejepisu mlčali učitelia, mlčali novinári, mlčali aj kňazi.

Bolo nebezpečné nahlas povedať, že Anku Kolesárovú 22. novembra 1944 zákerne zavraždil dvoma ranami do chrbta červenoarmejec.

Tento príbeh jednoducho do histórie oslobodzovania Československa Červenou armádou nepasoval. Osloboditelia, naši slovanskí bratia a súdruhovia, predsa prinášali našim ľuďom nový život, nie smrť.

Košický arcibiskup a metropolita Mons. Bernard Bober s portrétom Anny Kolesárovej. 5 fotografií v galérii Košický arcibiskup a metropolita Mons. Bernard Bober s portrétom Anny Kolesárovej. Zdroj: TASR

Polosirota Anka žila vo Vysokej nad Uhom s otcom a so starším bratom Michalom, mama Anna umrela, keď mala Anka 13 rokov. Kolesárovci žili skromne, tak ako vo vojnových rokoch na Zemplíne takmer každá rodina. Aby sa otec s bratom mohli starať o chod neveľkého gazdovstva, Anka prevzala na svoje útle plecia starostlivosť o domácnosť.

„V stredu 22. novembra 1944 prechádzali vojská Červenej armády aj cez Vysokú nad Uhom. Pri prehliadke gazdovských domov našiel opitý červenoarmejec v pivnici pod kuchyňou ukrytých niekoľko ľudí. Bola medzi nimi aj Anka. Otec poprosil dcéru, aby pripravila vyhladovanému vojakovi niečo na zahryznutie.

Lenže toho v tej chvíli jedlo nezaujímalo. Alkoholom posilnený vojak začal Anku obťažovať, keď jeho chlipné návrhy odmietla, pokúsil sa ju surovo znásilniť. Tým si podpísala rozsudok smrti,“ načiera do zatajovanej minulosti kňaz Pavol Hudák, rektor Pastoračného centra Anny Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom.

„Proščaj sa (rozlúč sa) s otcom!“ zakričal odmietnutý, urazený opilec v uniforme červenoarmejca a vypálil na Anku utekajúcu do pivnice dve rany zo samopalu.

„Apočko, zbohom! Ježiš, Mária, Jozef,“ boli posledné slová v otcovom náručí umierajúcej Anky.

Pred ruským vrahom ju nezachránilo ani to, že sa po maminej smrti obliekala do jej čiernych šiat. „Aby budila dojem staršej ženy a chránila sa tak pred vojakmi,“ vysvetľuje profesor teológie Anton Fabian (68), kanonik Košickej kapituly pri Dóme svätej Alžbety v Košiciach.

Niektorí pamätníci tejto tragickej udalosti za svojho života tvrdili, že vrah prežil svoju obeť len o dva dni. Veliteľ jeho jednotky ho vraj dal za tento čin zastreliť.

Tajne pochovaná

Anku pochovali na miestnom cintoríne potajomky neskoro večer druhého dňa. Do zeme ju uložili bez kňaza. Všade sa ozývala streľba, bolo ju počuť od Pavloviec nad Uhom, od Bežoviec, od Senného, od ukrajinskej hranice.

Farár Anton Lukáč vykonal pri čerstvom hrobe klasický pohrebný obrad až o týždeň.

 „O Ankinej vražde sa za socializmu nesmelo hovoriť,“ potvrdila nám Marta Floriánová. 5 fotografií v galérii „O Ankinej vražde sa za socializmu nesmelo hovoriť,“ potvrdila nám Marta Floriánová. Zdroj: Peter Ličák

V matrike farského úradu v susedných Pavlovciach nad Uhom, kde bola Anka Kolesárová v Kostole svätého Jána Krstiteľa v lete 1928 pokrstená a kde ako desaťročná pristúpila k prvému svätému prijímaniu, sa dodnes zachoval zápis: Hostia sanctae castitatis (hostia svätej čistoty).

Pani Marta Floriánová (61) sa na cintoríne v susedstve gréckokatolíckeho kostola vo Vysokej nad Uhom stará o posledné miesto odpočinku svojich starých rodičov. Ich hrob je v tom istom rade ako Ankin.

Zakaždým sa pozrie, či vietor, ktorý sa tu na zemplínskej rovine tak rád preháňa, nezhodil z hrobu kvety či kahance so sviečkami s Ankinou podobizňou. Bývalá administratívna pracovníčka Štátnych majetkov Michalovce pritakáva, že vražda Anky Kolesárovej bola naozaj téma, ktorú nebolo radno otvárať.

„Chodila som do jednej triedy s Ankinou neterou, ktorá teraz žije kdesi v Kanade. ,Poviem ti veľké tajomstvo, moju tetu zastrelil vo vojne sovietsky vojak. No nikomu o tom nehovor, lebo to sa nesmie,‘ varovala ma. Aj tak som sa na to opýtala rodičov.

Iba si dali veľavravne prst na ústa, vraj je to pravda, no s nikým sa o tom nemám rozprávať, aby ich nevyhodili z práce. Raz sme sa na to opýtali na hodine náboženstva pána farára. Len sa prežehnal a ticho povedal: ,Teraz sa na to nepýtajte, ale raz vyjde pravda najavo.‘ Škoda, že sa už toho nedožil.“

Súhlas Svätého Otca

Proces blahorečenia inicioval v júli 2004 kňaz Pavol Hudák. Blahorečenie i svätorečenie sa posudzuje najprv na lokálnej, diecéznej úrovni a potom vo Vatikáne na celocirkevnej. Blahoslaveným alebo svätým sa môže katolík stať iba dvoma spôsobmi.

Ak bol umučený či zavraždený pre svoje presvedčenie, alebo žil obzvlášť príkladným životom. V tomto prípade sa vyžaduje od navrhovaného kandidáta, aby mal na svojom konte preukázateľne zázrak, spravidla ide o uzdravenie.

Malý park pred cintorínom zdobí socha zavraždenej dievčiny. 5 fotografií v galérii Malý park pred cintorínom zdobí socha zavraždenej dievčiny. Zdroj: Peter Ličák

Život mladej Zemplínčanky skúmala teologická i historická komisia, ako vysvetľuje vicepostulátor procesu blahorečenia Juraj Jurica. Dôležitou súčasťou tohto zložitého a finančne nákladného procesu bolo zbieranie svedectiev a rôznych dôkazov.

„Proces blahorečenia riadil špeciálny tribunál. Úlohou Košickej diecézy bolo vypočutie svedkov životného príbehu Anky Kolesárovej, pripraviť teologické a historické vyhodnotenie tohto tragického príbehu, všetky dokumenty boli preložené do taliančiny.

A nebolo ich málo, v decembri 2011 sme poslali do Ríma 12 kilogramov spisov potrebných pre blahorečenie. A v marci toho roku po hlasovaní členov Kongregácie pre kauzy svätých pápež František vydal dekrét povoľujúci beatifikáciu Božej služobnice Anky Kolesárovej,“ povedal o procese blahorečenia jeho vicepostulátor Juraj Jurica.


Pápežov dekrét o mučeníctve

Na základe našej apoštolskej právomoci a po porade s Kongregáciou pre kauzy svätých sme sa rozhodli splniť prianie nášho brata Bernarda Bobera, košického arcibiskupa-metropolitu, ako aj viacerých ďalších bratov v biskupskej službe a mnohých veriacich.

Nech sa teda ctihodná Božia služobnica Anna Kolesárová, laička, mučeníčka, ktorá z lásky ku Kristovi statočne bránila svoju ženskú dôstojnosť až po vyliatie svojej krvi, nazýva odteraz blahoslavenou. Dňom jej oslavy nech je každoročne na miestach a formami, ktoré stanovuje právo, 20. november. V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.

V Ríme u svätého Petra dňa 22. augusta v roku Pána 2018, v šiestom roku nášho pontifikátu. František

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×