Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Životne dôležité lajná, kozy ako kosačky. Prírodu ostrova na Dunaji dáva do poriadku dobytok

07.09.2018 (36/2018) Kus prírody pri Dunaji na ostrove Veľký Lél neďaleko Komárna zachraňujú kravy. Pomáhajú im kone, kozy a ovce. Pridali sa aj vodné byvoly a somáre. Hospodária po starom.
Životne dôležité lajná, kozy ako kosačky. Prírodu ostrova na Dunaji dáva do poriadku dobytok
15 fotografií v galérii
Hlavové vŕby ľudia pravidelne orezávali na palivo. Tie však stále vytvárali nové výhonky...
Autor fotografie: Vladimír Kampf

Krajina okolo Dunaja v minulosti trpela odvodňovaním. Luhy zasypávali a vysádzali na nich monokultúry euro-amerických topoľov. Tie síce vyhovovali rýchlej produkcii buničiny, no pre tunajšiu faunu boli nevhodné. Naše vtáky si v ich riedkych korunách nedokázali postaviť hniezda.

Pri regulácii koryta odrezali ramená od hlavného toku. Tie sa postupne zanášali naplaveninami a blatom a zanikali. Pre prírodu to nebolo šťastné riešenie.

Veľký projekt návratu k čo najpôvodnejšiemu a najprirodzenejšiemu stavu realizujú v Rakúsku na ľavom brehu rieky od Viedne až po hranicu so Slovenskom pri Devíne. Výsledkom je Národný park Donau-Auen. Urobili tým obrovský krok vzad, pričom vrátili krajine jej zmysel a posunuli sa vpred.

Svojím dielom k obnove a manažmentu dunajských luhov prispelo Bratislavské regionálne ochranárske združenie. Okrem iného začali aj na ostrove Veľký Lél hospodáriť po starom.

Obnovujú a chránia pôvodné lužné lesy a mokrade, zanedbané lúky a pasienky, ošetrujú staré hlavové vŕby a poskytujú ľuďom prácu. To všetko na území odsúdenom na zánik v tráve, burine a v porastoch náletových a inváznych drevín a bylín.

Zmena v poslednej chvíli

„Veľký Lél je jediný ostrov, na ktorom v minulosti neprebiehali rozsiahle poľnohospodárske aktivity tak, ako to vidíme za hrádzou. Tam je všetko v jednej veľkej celine,“ vysvetľuje Silvia Halková (44) z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia.

Silvia Halková projektová manažérka Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia. 15 fotografií v galérii Silvia Halková projektová manažérka Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia. Zdroj: Vladimír Kampf

„Zostala tu oáza pokoja aj vďaka vode. Na ostrove sa neoplatilo hospodáriť. Niekoľkokrát do roka mohol byť zaplavený. Vysadili tu topoľové monokultúry a využívali ho najmä poľovníci. Zostala trávnatá plocha, kde nič hospodárske nerástlo.

Bol to zvyšok krajiny, ktorú človek ovplyvňoval len mierne. Využívali ju najmä ako pasienok. Na ostrov preplavili kravy a iné hospodárske zvieratá a tam ich pásli. Sťahovali ich len pred záplavami.“

Ľudia využívali ostrov i na získavanie palivového dreva. Preto na ňom zostali jedinečné hlavové vŕby. Sadili tiež odolné ovocné stromy. Krajine to dávalo ráz akoby z obrázkov z 18. storočia.

„Sme ochranárske združenie, ktoré ocenilo aj trávnaté či polopodmáčané močiare – lužné biotopy. Na ostrov nás upozornila zamestnankyňa Štátnej ochrany prírody SR. Našťastie včas, lebo invázne rastliny už robili svoje a všetko pôvodné by zadusili len preto, že na ostrove už nikto nehospodáril a pôvodný povodňovo-ramenný systém už nefungoval tak, ako pred reguláciou rieky Dunaj.

Vďaka podpore Európskej únie a programu Life sa nám podarilo získať finančné prostriedky, za ktoré sme si mohli prenajať pozemky. Začali sme pred viac než desiatimi rokmi. Niektoré pozemky patrili miestnym, no o väčšinu sa už nikto nezaujímal. Priestor sme si prenajali najmä od pozemkového fondu,“ spomína.

Životne dôležité lajná

Keďže takýto spôsob hospodárenia už nikto nerobil, nemali ochranári od koho naberať skúsenosti.

„Museli sme ísť krok po kroku. Pri pasení na nás čakali veci, o ktorých sme nemali ani potuchy. Nevedeli sme sa starať o veľké stádo. Zažili sme veľa prekvapení a museli sme sa učiť. Stáda sme potrebovali. Napríklad invázna bylina zlatobyľ obrovská sa nedá udržať pod kontrolou kosením. Najlepšie plemeno pre nás je mäsové. To dokáže žiť takmer bez nás. Len počas záplav ich musíme zahnať do areálu bývalého družstva.“

K zachovaniu rôznych rastlinných druhov, ktoré z našej prírody takmer vymizli pomáhajú aj veľké hospodárske zvieratá. Stačí len, že sa pasú. 15 fotografií v galérii K zachovaniu rôznych rastlinných druhov, ktoré z našej prírody takmer vymizli pomáhajú aj veľké hospodárske zvieratá. Stačí len, že sa pasú. Zdroj: Vladimír Kampf

O ostrovnú krajinu sa okrem kráv starajú aj kozy. Spásajú iné rastliny ako kravy. Ku kozám pribudli ovce.

„Botanici nás chvália, že sa tunajšie biotopy spamätávajú. Prednedávnom tu boli aj nadšení entomológovia. Hmyz má k dispozícii kopu mikrobiotopov, trebárs v mŕtvom dreve či bútľavinách stromov. Potešili ich lajná v teréne. Aj tie sú životne dôležité pre niektoré druhy hmyzu.“

Euro-americké topoľové monokultúry musia preč. Do dunajskej krajiny nepatria. Veľký Lél je chránené územie podľa niekoľkých štatútov. Ochranári si vzali za svoje vrátiť mu jeho pôvodné druhy.

„Aj krásne solitérne duby naši predkovia zrezávali na palivo. Odhadujeme, že ich najstaršie časti môžu mať až štyristo rokov. Sú krásne. Rastú na najsuchších častiach ostrova. Mozaika miestnych biotopov je široká.“

Počas výstavby Vodného diela Gabčíkovo vyšli stavbári domácim v ústrety a cez rameno im naviezli násyp. Rozrezali tým už neprietokové rameno na dve časti. Ľudia síce nemuseli kravy voziť loďkami, no umŕtvili tým rameno. Ochranári násyp odstránili, postavili most a ramenu na oboch koncoch obnovili kontakt s Dunajom.

„Teraz sa dá preplaviť na člne. Jeho sprietočnenie pomohlo aj rybám, ktoré ho potrebujú najmä počas neresenia. Mladé rybky trávia začiatok svojho života v tichej, plytkej a prehriatej vode.“

V zabudnutom kraji

Vedľa sedliackeho dvora, ktorý slúži aj ako základňa ochranárov a hospodársky dvor, vyrástol nízkonákladový kemping. Je k dispozícii zahraničným i domácim návštevníkom a dobrovoľníkom, ktorí prichádzajú pomôcť hospodáriť.

Koza, ako účinná kosačka pri starostlivosti o lúky. 15 fotografií v galérii Koza, ako účinná kosačka pri starostlivosti o lúky. Zdroj: Vladimír Kampf

„Po tom, ako bolo za nami kus vydarenej práce, sme sa rozhodli začať s propagáciou a edukatívnym naplnením projektu. Pre nás je dôležité, aby ľudia pochopili, prečo to má zmysel. Aj miestni sa nám čudujú. Hovoria, že nám sa tu síce páči, ale oni sú tu v zabudnutom kraji, na ktorý svet nemyslí. Preto sa snažíme prilákať čo najviac návštevníkov. Nech vidia, čo všetko tu máme, nech pochopia, že to treba uchovať a nech nám v tom pomáhajú.“

Dôležité pre ochranárov je prebudiť v miestnych opätovný záujem o pasenie zvierat a niekdaj­ší spôsob hospodárenia. Nezamestnanosť v okolí je vysoká.

„V bývalej sýpke plánujeme vybudovať informačné centrum s interaktívnou výstavou o dunajských biotopoch. Návštevníci si budú môcť časti dunajskej prírody užiť všetkými zmyslami. Budú si ich môcť ohmatať, ovoňať, započúvať sa do zvukov, otestovať si zrak,“ dodáva manažérka projektu.

Silvia Halková chcela byť ochranárka odmala. Vyštudovala environmentalistiku na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Hovorí s úsmevom, že ochrana prírody je jej poslaním.

„Každý môže pre životné prostredie niečo urobiť. Napríklad triediť odpad a dávať si pozor na obaly. Nekupovať veci v kope malých obalov. Dôležité je pozerať, z čoho je produkt vyrobený a vylučovať tie, ktoré škodia prírode. Chce to naučiť sa žiť v dostatku, no pritom skromnejšie.

Aj veľké korporácie či záujmy developerov sa dajú zastaviť iba tak, že sa budeme mať na pozore a nedovolíme im z niečoho, čo škodí prírode, profitovať. Nekupujme produkty, ktoré škodia prírode, lebo škodia aj nám. Náš hlas predsa musia počúvať.“

Mohutný slitérny dub tróni dunajskému luhu. 15 fotografií v galérii Mohutný slitérny dub tróni dunajskému luhu. Zdroj: Vladimír Kampf

To by nešlo

V súčasnosti majú ochranári Veľkolélsky ostrov hlavne v prenájme, iba menšiu časť vlastnia s cieľom ochrany prírody. Je tak deklarovaný aj v katastri. Chceli, aby bolo územie ostrova celé deklarované v katastri na účely ochrany prírody. Inak ako získaním pozemkov do vlastníctva to u nás nejde.

„Rokujeme o tom roky. Pozemkový fond ľahšie vyhovie iným ako nám. Snažíme sa o zmenu, aby pozemky vnútri hraníc chránených území bolo jednoduchšie získať buď zámenou, alebo výkupom,“ vysvetľuje.

„Už dávno mali byť pozemky vnútri chránených území vlastníctvom Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky. Veľkolélsky ostrov je súčasťou európskej siete chránených území NATURA 2000, je súčasťou chráneného vtáčieho územia, je to územie európskeho významu, Ramsarská lokalita a časť ostrova je národná prírodná rezervácia. Trvalá zmena účelu využitia územia na účel ochrany prírody je jediná možnosť na jeho záchranu.“

Žiaľ, chov zvierat by ochranárov neuživil. „Je s ním spojených veľa povinností a nákladov. Keby sme chceli existovať len z nich, tak by to nešlo. Fungujeme na projektoch, najmä z programu Life. V súčasnosti je na Veľkolélskom ostrove čiastočne realizovaný projekt Obnova a manažment dunajských lužných biotopov.

Jediná naša záchrana je byť stále v podávaní projektov dobrí a úspešní. Keby sme našli ľudí, ktorí sa chcú takýmto hospodárením zaoberať, boli by sme šťastní a už by sme len písali projekty. Chceme hospodárenie z minulosti, prospešné pre prírodu, udržať aspoň na zlomku územia a hádam sa nájde nejaký model, ktorý bude aj finančne udržateľný.“

© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×