Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Kelti tam prinášali krvavé obete, poslední obyvatelia odišli až vtedy, keď im začalo tiecť do domov

07.09.2018 (35/2018) Liptáci žartom vravia, že u nich je buď zima, alebo príšerná zima. Je to tak trochu smola, že práve tu pričinením staviteľov vznikla najobjemnejšia vodná plocha Liptovská Mara. Našťastie nezostala ležať ľadom.
Kelti tam prinášali krvavé obete, poslední obyvatelia odišli až vtedy, keď im začalo tiecť do domov
17 fotografií v galérii
Dielo zaplavilo územie takmer 27 km 2 .
Autor fotografie: Vladimír Kampf

Pre chladné liptovské more muselo odísť zo svojich domov 940 rodín, čo bolo viac než 4 000 obyvateľov. Liptovská Mara bol názov jednej zo zatopených obcí. Bolesť tých, ktorí sa len ťažko lúčili so svojimi domovmi, priniesla na slovenské pomery jedinečné technické dielo, ktoré láka turistov. Dnes je tu všetko inak. Niečo aj hore nohami.

Atrakcia z frustrácie

Mária Triznová Fogašová (33) je prevádzkarka Domu hore nohami. Rodinný podnik mal byť pôvodne heliport s možnosťou preletieť sa nielen nad Liptovskou Marou.

„Dom vznikol ako prejav frustrácie nad byrokraciou v Liptovskom Mikuláši. Otcovi Cyrilovi Fogašovi zatiaľ nevyšiel pôvodný zámer. Všetko je naopak. Túto atrakciu nám povolili. Kauza heliportu je zložitá a komplikovaná.“

Počas troch mesiacov hlavnej letnej sezóny majú práce vyše hlavy. „Ani ja nechodím na Maru k vode. Iba na langoše. Do vody nevleziem. Je studená. Pre mňa to nie je. Pre Dom hore nohami je ideálne daždivé počasie. Keď ľudia nemôžu vylihovať na plážach, prichádzajú najviac,“ konštatuje Mária.

Okrem domu sa u Fogašovcov môžu ľudia pozrieť aj do lietadla či helikoptéry. Zdržia sa tak polhodinu. Najviac ich zaujíma, prečo im je v dome ťažšie od žalúdka a motá sa im hlava.

V prevrátených izbách majú problém so stabilitou všetci bez ohľadu na kondíciu. 17 fotografií v galérii V prevrátených izbách majú problém so stabilitou všetci bez ohľadu na kondíciu. Zdroj: Vladimír Kampf

„Dom je naklonený v dvoch rovinách. Mozog dostáva zabrať. Jedine schodisko je rovné. Na takýto projekt je potrebných veľa špeciálnych úprav. To nie je len dať trebárs okno naopak. Zatekalo by cezeň. Všetko musí byť zabezpečené a bezpečné.

Pôvodné jednoduché zábrany z lán, ktoré nám návštevníci ničili, sme museli vymeniť za pevné kovové zábradlia. Najbližší takýto dom je v poľskom Zakopanom, ale ten náš je lepší,“ smeje sa.

Ako v Bavorsku

Radislav Hazucha (43) sa vody v priehrade nebojí. Podľa neho je na kúpanie ešte lepšia, ako bývala. Veď vďaka Európskej únii už má každá dedina čističku.

Doslova horí nadšením. Na brehu má požičovňu šliapacích vodných bicyklov so šmykľavkami aj bez nich, člnov s motormi a ďalšími atrakciami. Tento rok si vzal do prenájmu aj loď Fatima, ktorá je najstaršou loďou na Liptovskej Mare. Priviezli ju ešte za socializmu odkiaľsi od Čierneho mora z vtedajšieho Sovietskeho zväzu.

„Priehradu napúšťali v roku 1975, keď som sa narodil. Odmalička som pri nej,“ hovorí. „Je to veľkolepé dielo. Rozlohou najväčšia na Slovensku je Oravská priehrada, no v tejto našej je najviac vody a je aj najhlbšia.“

Fatima bola pôvodne rybárska loď, ktorú prestavali pre výletníkov. „Je to jediná loď,“ upozorňuje. „Všetky ostatné sú katamarany s dvoma telesami spojenými jednou palubou. Len Fatima tu je naozajstná. Má 18 ton a ani vlny sa s ňou len tak ľahko nepohrajú.“

Kapitán Radislav Hazucha má v nájme jedinú ozajstnú loď na priehrade. 17 fotografií v galérii Kapitán Radislav Hazucha má v nájme jedinú ozajstnú loď na priehrade. Zdroj: Vladimír Kampf

Radislav si pochvaľuje návštevnosť a tohoročné počasie. Škrie ho iba to, že ľudia, ktorí sa chcú len povoziť, musia zaplatiť aj polovičné vstupné na pláž, pri ktorej stojí. Napriek tomu, že si podnikatelia platia nájom.

„Okrem toho tu mám konkurenciu desiatich katamaranov. Plávame podľa záujmu,“ vysvetľuje a hneď, akoby hodil starosti za hlavu, so širokým úsmevom povie: „Je tu nádherne. Boli ste už v Bavorsku? Jazerá, kopce... Presne takéto nádherné výhľady sú aj tam. Je to rovnaké. Mňa voda stále fascinovala. Už mám na Liptovskej Mare šiestu loď. A Liptov je predsa hlavné mesto slovenského turizmu.“

Očkovaný satanom

Pred niekoľkými rokmi sme v úplnom bezvetrí strávili na pokojnej vode Mary zopár hodín s jachtárom Pavlom Růžičkom. Mali sme dosť času na to, aby sme sa porozprávali, potom dlho mlčali, zaspali... Ani sme sa nehli.

„Kto chce robiť jachting, ten musí byť očkovaný satanom,“ zamyslel sa Pavel a zahľadel sa na nehybnú plachtu. „Človek musí mať tvrdú náturu, aby to zvládal vo všetkých situáciách. Na Liptov som prišiel v roku 1966 ako poslucháč vojenskej školy.“

Jazdil bicyklom po cestách, ktoré sú už pod hladinou. Po vojenskej škole odišiel na 8 rokov k bojovým útvarom v Česku.

„Keď som sa vrátil, bola priehrada hotová. Tá mi dala jachting. Začalo sa to tak, že sme s dvomi malými synmi prišli na breh Mary a natrafili na malých jachtárov. Ja som im k šiestym narodeninám postavil v pivnici Optimistu, čo je typ malej jachty.“

Voda je síce studenšia, ale prostredie jedinečné. 17 fotografií v galérii Voda je síce studenšia, ale prostredie jedinečné. Zdroj: Vladimír Kampf

Farba vlajky

Nad plážami bdejú záchranári Slovenského Červeného kríža. Za pekného počasia sú traja, ak sú v prevádzke aj požičovne, pribudnú ďalší dvaja. Spolu s kolegami slúži pri vode trénerka plávania Zuzana Szabóová (39) z Popradu.

„Sledujeme ľudí vo vode a na vode. Máme k dispozícii záchranársky čln s motorom a veslicu na zásahy v priestore vyhradenom na plávanie,“ vysvetľuje.

„Ľudia nie sú príliš ohľaduplní. To je najhoršie. Najmä, keď si niekto dovezie vlastný skúter alebo čln. Nie aby s ním šiel niekam ďalej, ale kľučkuje medzi ľuďmi. Problémy robia aj opití. Najviac práce máme cez víkendy, keď je tu plno.“

Ľudia nerešpektujú ani farbu vlajky, ktorá upozorňuje na hroziace nebezpečenstvo. O farbe vlajky nad plážou rozhoduje vedúci zmeny. Čierna je najvážnejšou výstrahou pre všetkých, ktorí by chceli vliezť do vody alebo na vodu, aby to nerobili. Do polovice augusta žiadne vážnejšie zranenia či smrteľné prípady záchranári na Mare neriešili.

„Boli sme po chlapcov, ktorí sa pre silný vietor nemohli dostať z druhého brehu naspäť. Pomáhali sme aj malému dievčatku. Spadlo z nafukovacieho hradu. Väčšina našej činnosti je preventívna. Upozorňujeme napríklad ľudí, ktorí sú na vodných bicykloch divokejší, alebo surfistov, aby sa príliš nevzďaľovali z nášho dohľadu.“

Kapitálni bordelári

Po zatopení územia neboli vo vodnej nádrži takmer žiadne ryby. Bolo ju treba zarybniť. Dnes je okolo Liptovskej Mary čoraz viac rybárov. To prináša problémy, ktoré musí zase riešiť rybný hospodár Slovenského rybárskeho zväzu Tibor Ilavský (62).

„Za posledné roky k nám prichádzajú rybári z celého Slovenska. Zvlášť počas prázdnin,“ vysvetľuje.

Najvýraznejšia pamiatka na zaplavené obce je veža kostola Panny Márie. 17 fotografií v galérii Najvýraznejšia pamiatka na zaplavené obce je veža kostola Panny Márie. Zdroj: Vladimír Kampf

„Je tu doslova pretlak. Za minulý rok sme zaznamenali 64 000 vychádzkových dní. To neznamená, že by tu bolo aj toľko ľudí. Niektorí za týždeň či dva pobytu idú na rybačku niekoľkokrát, niekto každý deň. Je to o návštevách. Tento tlak priniesol aj problémy, ktoré sme predvídali.

Každý chce byť pri vode. Po hromadných nájazdoch zostávali tony odpadu. Poslednú čistiacu brigádu sme robili pred troma rokmi. Z roka na rok sme však mali viac roboty. Ľudia po sebe nechávali odpad a mysleli si, že to tak má byť. Veď keď prišli o rok, ten ich odpad tam už nebol,“ ťažká si Ilavský.

Hospodár sa nahneval a povedal si – dosť! Stačil rok, aby sa okresný úrad životného prostredia začal zaujímať, kto má na pozemku taký neporiadok. Vlastníci museli odpratávať divoké skládky a tiež si povedali – dosť!

„Urobili ploty, rampy a znemožnili rybárom vstup. Vypukla tichá vojna. Rybári sa sťažujú, no nepomôžu si. Nie všetci rybári sú rovnakí neporiadnici. Stretávam sa aj s takými, ktorí si po príchode vyzbierajú odpad, pretože nechcú sedieť v smetiach. To je však, žiaľ, menšina.“

Podľa Ilavského potrebuje Liptovská Mara, ako aj celé Slovensko, poriadok a dodržiavať stanovené zásady. Okrem toho by si mali aj obce uvedomiť, že sa musia zapojiť a vyriešiť problémy, ktoré prináša čas. Nikto to za nich neurobí a bez nich poriadok nebude.

Liptovská Mara je jedinečný rybársky revír s nádhernými výhľadmi na okolie. „Mara má veľmi dobré prirodzené prírastky rýb. Je jedinečná. Z kapitálnych úlovkov som na vlastné oči videl 25-kilogramového kapra či zubáče dlhšie ako meter. To sú dve najlovenejšie ryby. V minulých rokoch k nim patril aj ostriež. Má skvelé mäso, čo bolo jeho nešťastie. Už na neho môžeme len spomínať. Rybári ho vylovili.

Bežné sú tu šťuky do jedného metra a viem aj o sumcovi, ktorý mal viac než 2 metre. Našťastie sa dostávajú do popredia športoví rybári, ktorí nepotrebujú všetko, čo chytia, pchať do mrazničky, rybu chytia a pustia. Sú to, samozrejme, mladší ľudia.“

Priehradný múr Liptovskej Mary je v korune dlhý 1350 m. 17 fotografií v galérii Priehradný múr Liptovskej Mary je v korune dlhý 1350 m. Zdroj: Vladimír Kampf

Do poslednej chvíle

Pod hladinou priehrady zmizlo 13 dedín a 732 domov. Hoci o výstavbe vodného diela rozhodla vláda až v lete 1961, stavebná uzávera platila v obciach už od roku 1951.

Nesmelo sa nič stavať ani renovovať. Výkupné ceny domov boli nízke. O svoje ďalšie bývanie sa musel postarať každý sám. Úrady ľuďom väčšinou ponúkli byty v Liptovskom Mikuláši či v Demänovskej doline, ktorú mienili zaľudniť.

Mnohých smútok po rodných dedinách neprešiel dodnes. Napríklad pre obyvateľov Sokolčí bolo ťažké vidieť po rokoch na mapách okolia priehrady, že zátoka, ktorá je celá v sokolčianskom chotári, sa volá Gôtovanská zátoka. Múr priehrady Liptovská Mara je z dvoch tretín na sokolčianskom území. Sokolčanom žiadna pamiatka a ani žiadny názov nezostali.

Samozrejme, hladina priehrady už utopila aj spomienky na obyvateľov, ktorí nechceli odísť za žiadnu cenu. Odniesli ich nasilu, až keď im už voda tiekla do domov.

Rituály obetovania

Kelti boli etnické skupiny indo-európskeho pôvodu, ktoré prenikli do Európy v polovici 2. tisícročia pred naším letopočtom. Obchodovali so železom, soľou a s poľnohospodárskymi produktmi. Ako prví v Európe používali dvojkolesové vozy a brnenie.

Keltská spoločnosť sa skladala z vládnucej vrstvy, kňazov, vojakov, zo slobodných remeselníkov a z roľníkov. Aj ich niekdajšie sídla skončili pod hladinou Liptovskej Mary.

Správca archeoskanzenu s keltskou svätyňou na Havránku Zdenko Bubniak (64) má najkrajší výhľad na priehradu. Užíva si ho už viac než 14 rokov. Sprevádza turistov a ohromuje ich dávnym životom.

Takto to kedysi mohlo vyzerať u Keltov v kopcoch nad Váhom. 17 fotografií v galérii Takto to kedysi mohlo vyzerať u Keltov v kopcoch nad Váhom. Zdroj: Vladimír Kampf

„Archeologický výskum sa začal počas budovania priehrady v roku 1965. Pri vedeckých prácach našli aj pozostatky po Keltoch. Kelti vyhľadávali zvláštne prírodné lokality.

Našli si aj východnú terasu, ktorá dnes stojí nad priehradou, kde prebiehali aj rituály obetovania. Kelti obetovali všetko: veci, zvieratá, ľudí. Ľudská obeť bola najvyššia, akú mohli svojim božstvám priniesť. Za obdobie niekoľkých storočí na Havránku obetovali približne 10 ľudí,“ hovorí správca Bubniak.

Podľa kostrových pozostatkov väčšinou postihnutých či dokaličených ľudí to boli najmä ženy. Samozrejme, nepohrdli ani zajatcami. Ľudská obeť bola výnimočná.

„Dnes žijeme v pokojných časoch. Prv to bol boj o život,“ upozorňuje správca.

„Návštevníci sú prekvapení najmä tým, že to všetko tu bolo už niekoľko storočí pred Kristom. Oslovujú ich najmä pôvodné veci, ktoré sa zachovali a k tomu oceňujú rekonštrukcie.

Najviac pôvodných vecí je vo svätyni, kde stáli aj dve obetné jamy lemované totemami. Obete vešali, topili, upaľovali, božstvám prinášali aj krvavé dary. Rituály obetovania riadili druidi. Čokoľvek obetovali, už nesmel nikto z jamy vybrať. Preto vieme tak presne, čo všetko to bolo.“


Najobjemnejšia priehrada

Liptovskú Maru vybudovali v rokoch 1969 – 1975. Má rozlohu 27 štvorcových kilometrov a objem 360 miliónov kubických metrov vody, čo z nej robí objemom najväčšiu priehradu na Slovensku. Podľa pôvodného zámeru má chrániť región pred povodňami, slúži na výrobu elektrickej energie a na rekreáciu.

Najväčšie vodné dielo na svete je priehrada Tri rokliny na rieke Jang-c’-ťiang v Číne. Najväčšou európskou priehradou sú Železné vráta na Dunaji, o ktoré sa delia Rumunsko a Srbsko.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×