Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

V najstaršej horehronskej obci oddychovala Božena Němcová, dnes ju vďaka atletickým pretekom pozná svet

07.08.2018 (31/2018) Kedysi tu oddychovala Božena Němcová, dnes je najstaršia horehronská obec Bacúch známa predovšetkým vďaka atletike. Tá ju preslávila dokonca aj v českej prezidentskej kancelárii.
V najstaršej horehronskej obci oddychovala Božena Němcová, dnes ju vďaka atletickým pretekom pozná svet
13 fotografií v galérii
Najstaršia horehronská obec Bacúch má stále čo ponúknuť.
Autor fotografie: Ján Miškovič

Najlepšie časy s rastúcou populačnou krivkou už majú dávno za sebou, podobne ako ďalšie obce v breznianskom regióne bojujú s vyľudňovaním.

Napriek tomu v Bacúchu stavajú na tradíciách, mimoriadne zaujímavej histórii a čo viac, pozitívne meno vysielajú ďaleko za hranice Slovenska. Stále ponúkajú viacero fenoménov, kvôli ktorým sa sem oplatí prísť.


Bacúch

Poloha: Banskobystrický kraj, okres Brezno

Prvá písomná zmienka: 1274

Rozloha: 38,19 km²

Nadmorská výška: 629 m n. m.

Počet obyvateľov: 946 (k 31. 12. 2017)

Vývoj nezamestnanosti v okrese (vždy ku koncu roka): 2012 - 19,15 %; 2013 - 17,45 %; 2014 - 13,41 %; 2015 - 12,52 %; 2016 - 12,22 %; 2017 - 5,96 %; 2018 (jún) - 5,00 %


Františku, víš, odkud volám?

Čím sa obec v posledných rokoch zviditeľňuje zrejme najviac, je organizovanie populárnych atletických pretekov Chôdza na Bacúchu. Tradíciu rozbehli v roku 2008, desaťkilometrovú trať si odvtedy vyskúšalo množstvo špičkových chodcov z celého sveta.

„Od začiatku spájame túto športovú akciu so všeľudovou zábavou, s tancovačkou a varením guláša, navštevujú nás naši rodáci zo všetkých kútov Slovenska a zahraničia.

Naše renomé išlo aj vďaka enormnému úsiliu miestnych dobrovoľníkov hore a v najobsadenejšom ročníku k nám prišli chodci až z dvanástich krajín vrátane reprezentácie Guatemaly. Pravidelne sa tu objavovala aj dnes už nebohá česká chodecká legenda Alexander Bílek, ktorý bol v tíme poradcov bývalého prezidenta Václava Klausa.

V nedeľu odchádzal z Bacúcha a v pondelok už sedel na Pražskom hrade. Zazvonil mi telefón a na druhom konci linky sa ozvalo: ,Františku, víš, odkud ti volám? Z kanceláře pana prezidenta,‘ hlásil mi. A Václav Klaus zasa vedel, že ,Lexo‘ bol cez víkend u nás na pretekoch,“ spomína na veselú historku starosta Bacúcha František Kán (57).

Vďaka Chôdzi na Bacúchu vznikol v obci atletický klub, ktorý vychováva mladé talenty. 13 fotografií v galérii Vďaka Chôdzi na Bacúchu vznikol v obci atletický klub, ktorý vychováva mladé talenty. Zdroj: Ján Miškovič

Miestny chodecký míting bol zaradený do série International Race Walking Tour spolu s litovským mestom Alytus, poľskými Katovicami a rakúskou metropolou Viedeň. Dva roky po sebe sa v rebríčku servera All-Athletics.com dostali do prvej pätnástky najkvalitnejších podujatí svojho druhu.

Najväčší talent to zabalil

Momentálne prežíva Chôdza na Bacúchu menší ústup zo slávy, hlavné poslanie v podobe rozvoja mládežníckeho športu sa však podarilo naplniť. Dôkazom je vznik miestneho atletického klubu, kde vychovávajú chodecké nádeje a možno aj budúcich olympionikov.

„Až na výnimky sú to všetko deti z našej obce, ktorým sa raz do týždňa venuje tréner Juraj Benčík. Momentálne ich chodí 10 až 12, tvoria základ mládežníckej chodeckej reprezentácie. Na tohoročných halových majstrovstvách Slovenska obsadila Bibiana Jančová druhé miesto medzi mladšími žiačkami,“ teší prvého muža obce.

Jednoznačne najväčším talentom klubu bol Patrik Spevák. Chlapec zo zložitých rodinných pomerov to dotiahol až do banskobystrickej Dukly a mal našliapnuté k hviezdnej kariére, pred troma rokmi ju však vymenil za bežný život.

„Je to obrovská škoda, lebo mohol dosiahnuť naozaj výnimočné výsledky. On bol tým motorom, popri ktorom rástli ostatní. Vďaka reprezentovaniu videl kus sveta, dostal sa napríklad do Číny. Hádam mu táto životná etapa aspoň niečo dala,“ verí František Kán.

Šport v Bacúchu – to však zďaleka nie je iba chôdza. V roku 2009 obnovila skupina nadšencov po dlhšej prestávke fungovanie miestneho futbalového klubu.

Keďže staré ihrisko bolo v zúfalom a nepoužiteľnom stave, hrával spočiatku novozaložený tím svoje domáce zápasy na pôde súperov, dnes už však naháňa loptu na parádnom stánku vynovenom z eurofondov.

Hoci sa Bacúch pomaly vyľudňuje, starosta František Kán sa snaží držať obec pri živote. 13 fotografií v galérii Hoci sa Bacúch pomaly vyľudňuje, starosta František Kán sa snaží držať obec pri živote. Zdroj: Ján Miškovič

Minulý rok tu mali veľký sviatok, keď v rámci 2. kola Slovenského pohára vo futbale privítali účastníka našej najvyššej súťaže.

„Prišla vyše tisícka divákov, ešte pred zápasom som sa dal do debaty s kapitánom súpera Igorom Žofčákom. Zaujímalo ma, či by sa na našom trávniku dala hrať prvá liga. Vyzul sa, prešiel po ihrisku a ubezpečil ma, že by sme boli v prvej päťke,“ potešila starostu pochvala od bývalého reprezentanta.

Slobodní a nepoddaní

Už v časoch stredoveku sa Bacúch radil medzi najvýznamnejšie lokality Horehronia. Prvé písomné zmienky z roku 1274 svedčia o ťažbe drahých kovov v okolitých horách, za týmto účelom sa sem sťahovali baníci z Nemecka. Neskôr vystriedala dobýjanie zlata, striebra či medi ťažba dreva a uhliarstvo.

„Historickou za­ujímavosťou je fakt, že Bacúšania nikdy neboli poddaní muránskemu panstvu a žili ako slobodní baníci,“ vysvetľuje starosta.

Aj preto je bacúšskym patrónom svätý Jozef, ktorému je zasvätený aj miestny, mimochodom, nádherne zrekonštruovaný katolícky kostol.

Počas návštevy obce sa nemožno nezastaviť pri Prameni Boženy Nemcovej. Pomenovali ho tak v roku 1962 pri príležitosti stého výročia úmrtia jednej z najslávnejších spisovateliek českej histórie.

Ako je známe, po boku Gustáva Kazimíra Zechentera-Laskomerského často navštevovala Slovensko. Jednou z jej obľúbených miest bol aj Bacúch.

Popíjala vodu z miestneho prameňa, ubolenú dušu si liečila v spoločnosti obyčajných ľudí, ktorí ju svojím životom tak fascinovali. „Hájenka“, v ktorej prespávala, dodnes stojí hneď vedľa prameňa. Keďže je však v súkromných rukách, verejnosť do nej nemá prístup.

Každoročne zavíta do Bacúcha minimálne jedna alebo dve expedície z Česka chodiacich po stopách Boženy Němcovej, mali tu už dokonca aj autobus jej fanúšikov z Maďarska.

V tejto „hájenke“ prespávala Božena Němcová. Dnes je v súkromných rukách. 13 fotografií v galérii V tejto „hájenke“ prespávala Božena Němcová. Dnes je v súkromných rukách. Zdroj: Ján Miškovič

Neďaleko prameňa, len niekoľko krokov lesnou cestičkou, odolávajú zubu času pozostatky vodného diela pri niekdajšom bacúšskom tajchu dokončenom v roku 1886.

Do útrob mohutnej, takmer desať metrov vysokej hrádze z lámaného kameňa, na vrchole ktorej kedysi stála dokonca spoločenská budova, možno zísť prudkými točitými schodmi. Dole pri potoku dokonca nájdeme dosky, na ktorých stávali pltníci pri splavovaní dreva.

Pozoruhodná technická pamiatka by bola podľa starostu aj dnes využiteľná, či už z vodohospodárskeho, alebo turistického hľadiska. Pokusy o jej znovuoživenie však doteraz vyšli naprázdno.

Recept na samotu

Niekto by to mohol vnímať ako prežitok, na dedinách, kde mnohí seniori ostávajú celkom sami ďaleko od svojich detí, však majú jednoty dôchodcov priam terapeutický význam. Potvrdzuje to aj Mária Cesnaková (71), ktorá z pozície predsedníčky tohto združenia v Bacúchu aktivizuje miestnych dôchodcov už 13 rokov.

„Väčšinou vymýšľame programy založené na tradíciách, nedávno malo veľký úspech pranie bielizne v potoku. Organizujeme športové akcie, zrazy turistov alebo posedenie pri guláši,“ hovorí šéfka dôchodcovského spolku s približne päťdesiatimi členmi.

Ako vnímajú dnešný život v obci, ktorá sa pomaly, ale isto vyľudňuje?

„Väčšina z nich vám povie, že voľakedy bolo lepšie, na život v Bacúchu sa však nesťažujú. Čo ich najviac trápi, je samota. Máme ženy, ktoré ostali v rodinných domoch celkom samy. Práve tie to najviac ťahá do klubu, kde sa môžu porozprávať. V spoločnosti ostatných seniorov očividne ožijú,“ dodáva bývalá učiteľka, ktorá sa stará aj o obecnú knižnicu.

O klientov vraj nemá núdzu, vypožičiavať si chodia i vyše 80-roční čitatelia. V obci sa však združujú aj zástupcovia mladšej generácie, napríklad vo veľmi úspešnom folklórnom súbore Bacúšan alebo v akčnej úderke dobrovoľných hasičov.

Jedinečné vodné dielo z konca 19. storočia by bolo využiteľné aj dnes, zatiaľ sa ho však nepodarilo obnoviť. 13 fotografií v galérii Jedinečné vodné dielo z konca 19. storočia by bolo využiteľné aj dnes, zatiaľ sa ho však nepodarilo obnoviť. Zdroj: Ján Miškovič

Rómovia na nule

Štatistiky hovoria, že najviac obyvateľov, presne 1 743, žilo v Bacúchu v roku 1970. Najmä po Nežnej revolúcii sa však začal ich pomerne prudký úbytok až k najaktuálnejšiemu číslu 946.

Priemerný vek stúpa, zlý demografický vývoj sa zatiaľ nepodarilo zvrátiť napriek výrazne sa zvyšujúcej úrovni zamestnanosti.

„S pracovnými príležitosťami je to tu už lepšie, druhou stranou mince je však platové ohodnotenie. Mladým sa ešte stále oplatí vycestovať za prácou do bohatších regiónov a zamestnať sa napríklad v automobilke. Naspäť sa nemajú dôvod vracať,“ pripomína František Kán neradostný a notoricky známy trend nielen horehronských obcí.

Bacúšanom sa zatiaľ darí držať pri živote málotriednu základnú školu a, čo je vzhľadom na túto lokalitu priam neuveriteľné, nežije tu ani jeden Róm.

„Bola tu jedna rodina, ktorá vymrela, dnes už u nás táto menšina zastúpená nie je. Vychádza to už z histórie,“ vysvetľuje František Kán.

Keď v Bacúchu poskytli priestor na rokovanie vedenia BBSK so starostami obcí Breznianskeho okresu pred výjazdovým zasadnutím v Polomke, tento údaj vraj veľmi zaujal aj vtedy nastupujúceho župana Mariana Kotlebu.

„Vo vestníku Bystrický kraj sa potom objavila naša spoločná fotografia a k nej text s hanlivými výrokmi na Rómov a ďalšie vyjadrenia, od ktorých som sa musel verejne dištancovať,“ spomína na nepríjemnú kauzu.

Na druhej strane problémy s neprispôsobivými ľuďmi (vrátane rómskych spoluobčanov) v okolí spôsobujú, že sa osadenstvo obce rozrastá o nové rodiny.

„Viacerí z tých, čo si už nevedia inak poradiť, si u nás kupujú domy a rozširujú tak kmeňový stav. Ľudia teda predsa aj pribúdajú,“ hľadá starosta aspoň nejaké pozitíva. Či to bude stačiť na zvrat v pomalom vymieraní malebnej horehronskej obce, ukáže až čas.

Na futbalové ihrisko môžu byť Bacúšania mimoriadne hrdí. 13 fotografií v galérii Na futbalové ihrisko môžu byť Bacúšania mimoriadne hrdí. Zdroj: Ján Miškovič


Anketa

Vladimír Bubelíny (61)

Život v Bacúchu vnímam tak, že perspektívni ľudia odchádzajú, obávam sa o budúcnosť školy. Napriek všetkým ťažkostiam však môžeme byť na viacero vecí hrdí. Napríklad na futbalové ihrisko alebo krásne vynovený kostol.

Viera Nemčoková (66)

Narodila som sa tu, inde by som už žiť nevedela. Je fakt, že v minulosti tu bolo živšie. Nemáme tu kaderníka ani lekára, za viacerými službami musíme dochádzať. Autobusy však našťastie chodia.

Vladimíra Medveďová (36)

Ako členku folklórneho súboru Bacúšan ma teší, že sa v našej obci stále udržiavajú kultúrne tradície. Horšie je to s demografiou, je tu čoraz menej mladých.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×