Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Obľúbenú slovenskú skalnú plošinu ovládol nový ošiaľ: nebezpečné selfie

04.08.2018 (31/2018) Hoci najvyššie položeným miestom v Národnom parku Slovenský raj je s nadmorskou výškou 1 268 metrov vrch Borovniak neďaleko Dobšinskej ľadovej jaskyne, najnavštevovanejšou vyhliadkou je o 600 metrov nižšia skalná plošina Tomášovský výhľad.
Obľúbenú slovenskú skalnú plošinu ovládol nový ošiaľ: nebezpečné selfie
5 fotografií v galérii
Selfie na vysokej vyhliadke nie sú práve najbezpečnejšou aktivitou obdivovateľov...
Autor fotografie: Peter Ličák

Mimochodom, okolo najvyššieho bodu Slovenského raja sa obšmieta zopár nejasností, na ktoré stále hľadajú správnu odpoveď aj najlepší znalci tohto vápencového pohoria.

V turistických mapách i sprievodcoch po chodníkoch národného parku sa uvádzajú dve mená najvyššieho vrchu: raz je označený ako Boroviak, inokedy sa mu prisudzuje názov Borovniak. Podobne je to s jeho nadmorskou výškou. Podľa jedného merania má výšku 1 268 metrov, podľa inej mapy je o 4 metre vyšší.

Nejasno je aj okolo toho, či je tento vrch vôbec najvyšším bodom Slovenského raja. Lebo sú tu aj názory, že tento primát prináleží 1 546 metrov vysokej Prednej holi nad dedinou Vernár.

Jej vrcholom, ozvláštneným neveľkým bralom, vedie pomyselná hranica medzi Slovenským rajom a Nízkymi Tatrami. A tak si ju chcú privlastniť obdivovatelia Národného parku Nízke Tatry i milovníci krás Národného parku Slovenský raj.

Skalná galéria

Vápencovému pohoriu, na ktoré je najkrajší pohľad z Tomášovského výhľadu, dali vraj výstižné pomenovanie Slovenský raj mnísi z rádu kartuziánov, ktorí sa usadili v kláštore na Skale útočiska, dnešnom Kláštorisku. Najatraktívnejšia cesta naň vedie Prielomom Hornádu a po rebríkoch Kláštornej rokliny.

Niet turistu, ktorý by nechcel mať fotku z Tomášovského výhľadu. 5 fotografií v galérii Niet turistu, ktorý by nechcel mať fotku z Tomášovského výhľadu. Zdroj: Peter Ličák  

O 3 roky to bude 100 rokov, čo sa názov Slovenský raj začal používať oficiálne. Predtým sa mu vravelo Hrabušické či Letanovské vápencové vrchy, Stratenská hornatina, Hrabušické rokle alebo Havranie skaly.

Pre svoje výnimočné prírodné a estetické hodnoty bol Slovenský raj v roku 1964 vyhlásený za chránenú krajinnú oblasť, pred tridsiatimi rokmi získalo takmer 200 štvorcových kilometrov štatút národného parku.

K jeho najznámejším a najnavštevovanejším miestam patrí ľahko dostupná skalná galéria Tomášovský výhľad. Z jej skalného výbežku sa núkajú takmer letecké pohľady na vyše 11 kilometrov dlhý Prielom Hornádu, na dolinu jeho prítoku – Bieleho potoka, za dobrého počasia dovidieť až na panorámu tatranských končiarov.

Tomášovský výhľad je obľúbený aj u skalolezcov; v skalnej stene vedie hore zo 100 výstupových ciest rôznej obťažnosti. Začiatkom októbra to bude už 80 rokov, čo skalnú stenu Tomášovského výhľadu po prvý raz zdolali horolezci Brnčal, Huba a Leschinský.

Na skalnú vyhliadku, ktorú aj tohto leta ovládol ošiaľ so selfie na kraji 200 metrov hlbokej kolmej steny, vedú najkratšie turistické chodníky z Čingova, od neďalekého pieskovcového lomu Ďurkovec aj z dediny Spišské Tomášovce.

Po týchto trasách sa pohodlne dostanete na skalnú plošinu s najkrajšími výhľadmi na severnú časť Slovenského raja za trištvrte hodinu. Človeku behá mráz po chrbte pri pohľade na rodiny, ktoré si 5 centimetrov od kraja skalnej plošiny robia selfie. Nečudo, že to tam hore niekedy vyzerá tak, ako keby si tu dali stretnutie samovrahovia.

Stena Tomášovského výhľadu dosahuje výšku 200 metrov. 5 fotografií v galérii Stena Tomášovského výhľadu dosahuje výšku 200 metrov. Zdroj: Peter Ličák  

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×