Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Viezli sme sa vlakmi: Škripot, niekoľkoročná špina. Cestovať zadarmo by mali všetci, nie je za čo platiť

24.07.2018 (29/2018) Že železničné vozne hrkocú, škrípu, smrdia a sú špinavé, ešte neznamená, že by jazda v nich bola životu nebezpečná. To len nie sú správni ľudia v správnych funkciách.
Viezli sme sa vlakmi: Škripot, niekoľkoročná špina. Cestovať zadarmo by mali všetci, nie je za čo platiť
13 fotografií v galérii
Takto to nemá byť. Keby u nás jazdil po koľajniciach súkromník s posprejovanými vozňami,...
Autor fotografie: Vladimír Kampf

Déjà vu. Psychológia tento výraz používa pre jav, pri ktorom má človek intenzívny pocit, že opäť prežíva to, čo už prežil, videl alebo počul. Že sa stalo niečo, čo sa už stalo.

Stál som nad smradľavými záchodmi vozňa druhej triedy, ktorý brázdi slovenské železničné koridory. Len tak sám pre seba som sa tomuto zážitku smial, hoci je to jedna veľká tragédia. Od polovice 90. rokov sa na nich nič nezmenilo.

V minulosti sa im dalo vyčítať, že v nich netečie voda, mydlo tam preto bolo zbytočné, no toaletný papier by potešil. Stojím nad takou istou misou, z ktorej všetko tečie a padá na koľaje. Na stanici nepoužívať!

Srdce stislo

V tom istom vozni rýchlika 816 Vojšín boli nádherné koženkové sedačky. Z mladšej hnedej koženky. Trochu mi srdce stislo za ich zelenými predchodkyňami.

Aj keď je koženka staršia ako neskôr používaný červený plyš na sedačkách, z pohľadu použitia po desiatkach rokoch je koženka príjemnejšia. Nedrží sa jej špina.

Plyš rýchlik ťahal v niekoľkých ďalších prastarých vozňoch. Vojšín nie je žiadny retrovlak pre nostalgikov. Je to naozajstný vlak, ktorý v súčasnosti premáva po slovenských koľajniciach. A takých súprav so starými vozňami a žalúdok zdvíhajúcim interiérom je na našich koľajniciach viac.

Vojšín je ešte celkom v pohode. Vykričaným je nočný rýchlik 801 Poľana z Bratislavy cez Zvolen do Prešova. Vraj sa v ňom nedá príjemne cestovať. Jedine ak tak v lôžkovom či ležadlovom vozni.

Stará dobrá, stále použiteľná, koženka. Do nej sa aspoň nezažiera špina. 13 fotografií v galérii Stará dobrá, stále použiteľná, koženka. Do nej sa aspoň nezažiera špina. Zdroj: Vladimír Kampf

Skúsil som sedačku. Na hlavnej stanici v Bratislave sa mi vlak pol hodiny pred odchodom nezdal až taký hrôzostrašný. Staré vozne s otváracími oknami v ňom boli zapojené „iba“ dva.

Keď sa Poľana začala zapĺňať, pochopil som, prečo sa jej hovorí aj vlak hrôzy. Bezdomovci pribúdali jeden po druhom. Mnohí z nich majú preukazy zdravotne postihnutých, alebo sa na nich ako na dôchodcov vzťahuje možnosť voziť sa zadarmo. Nočný rýchlik je ideálne miesto pre spálňu.

Takmer všetci moji smradľaví spolucestujúci okamžite zaspali. Len jeden, ktorý si na sebe zjavne dáva záležať, mal chuť komunikovať. Oslovoval pána sediaceho oproti nemu a na štvorsedačke oproti.

„Kúpil som si lístok až do Košíc, keby som zaspal. No chcem vystúpiť vo Zvolene, tam majú dobré sprchy,“ povedal v prúde slov.

„Zle sme si sadli. Odtiaľto máme ďaleko na záchody,“ skonštatoval samotár zo štvorsedačky a vzápätí nahnevane dodal: „Do riti! V tomto vagóne ani hodiny nie sú!“

Sedeli sme vo vynovenom interiéri a čakali na zapískanie výpravcu. Keď sme sa pohli, stíchol aj ten ,ukecaný‘. Chvíľu nato nevydržala navoňaná dáma v najlepších rokoch s veľkým kufrom.

„Tu sa nedá dýchať!“ povedala si nahlas pre seba a začala ťahať kufrík na kolieskach niekam preč. Vybrala sa však zlým smerom. Staré vozne ju zjavne nepotešili, a preto o chvíľu s hrmotom a nadávkami prešla okolo nás dozadu do novších vozňov. Nepomohla si. Ten vlak naozaj nevonia...

Nie. Riešenie v žiadnom prípade nie je skomplikovať bezdomovcom život a zakázať im voziť sa v núdzi vo vlakoch alebo na nich nájsť iné obmedzujúce a radikálne nariadenia, ako napríklad nočné zatváranie stanice a ich vyhnanie z nej.

Vo Viedni to vyriešili inteligentnejšie a pochvaľujú si. Súčasťou stanice je miestnosť na prespatie pre takýchto ľudí. Ochrankári ich tam posielajú. Majú možnosť sa aj osprchovať.

Pri pohľade na tú kopu nešťastníkov v každom vozni v Poľane som si nebol istý, či by jedna miestnosť v Bratislave stačila. Vráťme sa však do hnusných interiérov, v ktorých nás Železničná spoločnosť Slovensko, a. s., rozváža.

Spolucestujúci z Poľany. Interiér je v poriadku, ale tí ľudkovia znepríjemňujú cestovanie. 13 fotografií v galérii Spolucestujúci z Poľany. Interiér je v poriadku, ale tí ľudkovia znepríjemňujú cestovanie. Zdroj: Vladimír Kampf

Jediné sprosté slovo

Cestujúca Zuzana si po dlhšom čase príšerný „komfort“ užila pri ceste z Bratislavy do Košíc. Po pol roku prišla domov zo zahraničia a ušla sa jej miestenka na plyši, na opis ktorého sa nehodí žiadne iné slovo, len to, ktoré dookola používala – zaje...

Skúšal som nájsť menej sprosté slovo, no to sa naozaj nedá. Na takejto sedačke v natrieskanom vlaku vydržala Zuzana sedieť na pol zadku len po Zvolen. V žiadnom prípade sa nechcela o to odporné „tapacírovanie“ oprieť.

„Vo Zvolene som to vzdala. V kupé so mnou sedela dievčina v elegantnom kostýme. Jej sedačka nebola o nič čistejšia. Bol to bizarný pohľad. Vraj 21. storočie! Mne neprekáža, že je vlak starý. To nič, že okná má, aké má. To prežijem. No tá zaje... špina!“

Prvé, čo Zuzana v cieľovej stanici urobila, bolo, že bežala v hoteli Kaskády do sprchy.

„Keď som to vysvetľovala recepčnej, povedala, že to pozná. Že takými vlakmi cestuje do práce. Fuj, špina nečistená aj 30 rokov, v ktorej dominujú plagátiky s reklamou, že Národný dopravca. Aký dopravca? To je skôr popravca kultúrneho cestovania!“

Exceloví inžinieri

Zuzana si myslela, že tak je to iba s vlakmi smerujúcimi na východ Slovenska alebo s regionálnymi vlakmi tam, kde nič nie je. Kdeže. Je to ešte horšie.

„Moja dcéra mala raz šťastie na dva také príšerné spoje z Trnavy do Bratislavy a späť. So synom cestovala do nemocnice na Kramáre. Stará nemocnica a k tomu staré vlaky. No keď mám porovnávať, tak oveľa nechutnejší bol ten hnusný smradľavý vlak. Za takéto odporné cestovanie by nemal platiť vôbec nikto, nielen niektorí cestujúci. To predsa nemôžu myslieť vážne!“

Môžu. A majú na to kopu výhovoriek a odôvodnení. Previezol som sa aj v oplieskanom starom osobnom vlaku z Kútov do Trnavy. Dvere na toaletu boli bez kľučky. Keď som sa spýtal vlakvedúcej prečo, dostal som smutnú odpoveď.

„Stojíte akurát pred záchodom, z ktorého je urobený služobný oddiel. Ostatné fungujú. Tu nám naši páni dali priestor na osobné veci. Takto s nami narábajú.“ Pre vlakovú čatu vyčlenili naozajstný hajzeľ!

Ak ho človek nemusí použiť, je takýto záchod pre niekoho na pobavenie, ale pre iného môže znamenať mnohodesaťročnú hrôzu z cestovania. 13 fotografií v galérii Ak ho človek nemusí použiť, je takýto záchod pre niekoho na pobavenie, ale pre iného môže znamenať mnohodesaťročnú hrôzu z cestovania. Zdroj: Vladimír Kampf

„Nech si sem prídu sadnúť Danko s Ficom! Nech si dožičia cestovania zadarmo a prídu si o ten hnoj oprieť tie svoje múdre hlavy,“ bezradne dodala ďalšia mamička.

Neprídu. Železniční manažéri majú pre nich kopu argumentov, že je všetko najlepšie, ako sa vôbec dá a že cestujúci predsa frflú. Možno nájdu vinníkov kdesi v minulosti medzi ich predchodcami. Ktosi to pobabral.

Nájsť niekoho, kto by hovoril otvorene a súčasne dostatočne kompetentne o tom, ako je to našimi vlakmi, je nemožné. Tí, čo sa vyznajú, sa boja o prácu a tí, čo sa neboja, sa zas nevyznajú.

Našiel som železničiara telom i dušou, ktorý už pre železnice nepracuje, no venoval a venuje sa im celý život. Jiří Kubáček je dopravný expert.

Jeho vysvetlenie, prečo je vozový park v takej kondícii, mi prišlo trefné a zrozumiteľné.

„Štátne železnice pod tlakom slepého úsilia excelových inžinierov ušetriť korunu, aj keby to malo stáť stovku, ešte kedysi dávno rozhodli, že železničné dielne, určené pre hlavné opravy železničných vozidiel, budú sprivatizované. Keď sa tak stalo, zistili, že výkony sprivatizovaných dielní nie sú schopné zaplatiť a začali si na kolene robiť veľké opravy svojich vozidiel sami.“

Sprivatizované dielne zo dňa na deň stratili svoju pôvodnú prácu, na ktorú boli vybavené a ktorú vedeli robiť.

„Ak sa im nepodarilo uplatniť sa so svojou kvalifikáciou na medzinárodnom trhu, neostalo dielňam v núdzi nič iné, ako sa pokúsiť preorientovať na výrobu nových vozidiel pre domáce železnice, keďže im bolo jasné, že skôr či neskôr budú také vozidlá potrebovať.

V núdzi najvyššej ignorovali fakt, že výroba železničných vozidiel nie je nič jednoduché a že takáto činnosť si vyžaduje mnohoročné zhromažďovanie skúseností.“

Je samozrejmé, že zúfalé železničné dielne v snahe zachovať podnik urobia všetko možné i nemožné, aby prežili.

„Peniaze otvárajú dvere a manažéri štátnych železničných firiem nie sú platení tak dobre, aby odmietli malé prilepšenie od kamarátov, bývalých železničiarov v núdzi,“ konštatuje Kubáček.

Starý plyšový interiér nielen špinavo pôsobí. Je naozaj nechutný. 13 fotografií v galérii Starý plyšový interiér nielen špinavo pôsobí. Je naozaj nechutný. Zdroj: Vladimír Kampf

Nepodarený motoráčik

Tak prišla na svet napríklad slovenská motorová jednotka 861. Na mnohých tratiach, kde už mala premávať, nás však železničná spoločnosť vozí v posprejovaných starých vagónoch.

„Nebol žiadny problém zariadiť veci tak, aby súťažné podmienky na výrobu takýchto súprav vyhovovali vopred určenému dodávateľovi. Výrobcov železničných vozidiel v Európe nie je veľa a malé zákazky pre naše malé štátne železnice nie sú pre giganty, ako je Siemens alebo Bombardier, ničím lukratívnym. Stačí len, ak sa nebude požadovať priveľká skúsenosť pri vývoji a výrobe podobných vozidiel a objednávka zostane na Slovensku.“

Vo Vrútkach uspeli. Mohli by sme sa tomu tešiť, keby.

„Firma subjektívne nemala ani najzákladnejšie skúsenosti pri vývoji takého zložitého výrobku. Expertná správa Žilinskej univerzity z roku 2016 jasne hovorí, že: ,Daný typ motora vzhľadom na jeho výkonové a pracovné charakteristiky nie je vhodný pre daný typ dráhového vozidla.‘

Objektívne nemali ani možnosť novovyvinuté vozidlo dostatočne vyladiť vzhľadom na malé počty odoberaných súprav. Toto je zásadný rozdiel medzi Vrútkami a svetovými výrobcami.“

Sakramentský pozor

Železničná spoločnosť nás síce vozí aj vo vozňoch, ktoré nám smrdia, podľa Kubáčka to však na bezpečnosti vlakovej dopravy našťastie nič nemení.

„Železničiarski alibisti si dajú sakramentský pozor, aby ich nezavreli za zjavné porušenie elementárnych bezpečnostných noriem a flákajú skôr nepodstatné veci, ktoré však, ako na potvoru, vidia práve cestujúci. Platí všeobecné pravidlo, že železničné vozidlá majú vzhľadom na robustnú konštrukciu štandardne životnosť aj 40 rokov.

Podmienkou je však, samozrejme, náležitá údržba. To znamená každých desať rokov hlavnú opravu celého vozňa, neopomenuteľnou súčasťou ktorej je kompletná výmena všetkých interiérových súčiastok, s ktorými prichádza do styku verejnosť: podlahy, obklady, strop, okná, sedadlá, WC, medzisteny, často okná a vstupné dvere.

A to je to, čo sa u nás dlhodobo zanedbávalo. Platí veľmi všeobecné pravidlo, že do plnohodnotnej údržby železničného vozidla sa počas jeho živostnosti musí natlačiť približne toľko peňazí, koľko stál jeho nákup. Takže neobstojí štandardná ponosa Železničnej spoločnosti, a. s., že majú starý vozidlový park. Pravdou je, že majú neudržiavaný vozidlový park.“

V hrozných vozňoch pôsobí reklama na moderné vlaky a vysoký štandard cestovania ako výsmech cestujúcim a hladkanie bruška papalášom. 13 fotografií v galérii V hrozných vozňoch pôsobí reklama na moderné vlaky a vysoký štandard cestovania ako výsmech cestujúcim a hladkanie bruška papalášom. Zdroj: Vladimír Kampf

Bezpečnosť vozňov našťastie nie je horšia ich vekom. „To, že sa mykajú alebo drnčia, či škrípu, vonkoncom neznamená, že by nezabrzdili, alebo sa nebodaj vykoľajili,“ ubezpečuje Kubáček.

Existujú dva spôsoby, ako pritlačiť na zvýšenie kvality. Prvým je vpustiť konkurenciu na koľajnice a nechať pôsobiť konkurenčný zápas.

„Rizikom je neriadený vývoj. Súkromník si totiž často robí, čo si zmyslí, a to nemusí byť vždy dobré pre zabezpečenie verejnej služby. Druhým je došliapnuť si dôrazne na svojho dopravcu.“

Dôrazne pritom neznamená len vyhnať žlté vlaky a vyzbrojiť železničné vozidlá nápisom: Národný dopravca. Žltá predsa nie je horšia ako špinavá.

„Príkladne to robí Rakúsko a dosahuje pritom pozoruhodné výsledky. Štát, teda ministerstvo, sa však pri tom musí veľa snažiť a zaujímať. Slovensko v súčasnosti nerobí ani jedno a ani druhé.“

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×