Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

O druhej poobede zatvorili obchody, múzeá, aj kostoly. S Chorvátmi sme tŕpli, či budú majstri

19.07.2018 (29/2018) Diváci sa po troche zbiehajú, aby si chytili dobré miesto, a ja sa v duchu s nimi pýtam: Budú o pár hodín Chorváti majstri sveta vo futbale?
O druhej poobede zatvorili obchody, múzeá, aj kostoly. S Chorvátmi sme tŕpli, či budú majstri
14 fotografií v galérii
Práve dostali gól...
Autor fotografie: Vladimír Kampf

Nedeľa, 15. júl 2018, tri hodiny poobede. Stojím na rive ostrova Pag a som červeno-biela. Zvonka aj zvnútra.

Viem, že toto sa už tak skoro nezopakuje, preto si chcem užiť každú sekundu. Chorváti, ktorí nám každý rok požičiavajú Jadran, nám toto leto požičali oveľa viac. Svoju veľkú chorvátsku dušu, srdce a vieru v zázraky. Jadran zostane, no tieto krásne pominuteľné, ale citovo veľmi intenzívne chvíle nie...

Ticho pred búrkou

Noc z piatka na sobotu, ako aj celá sobota, je v Chorvátsku klasická. Nič nenasvedčuje tomu, že zajtra tu vypukne futbalové peklo. Menia sa turnusy, dovolenkári cestujú trpezlivo v „gúžvach“, krokom, niekedy aj hodiny v autách, aby mohli unavení včas odbočiť na svoj ostrov.

Aj v mestečku Pag na ostrove Pag, kam sme sa vybrali na reportáž, vládne lenivé dalmatínske horúce „popodne“. Turisti sú na plážach a v čase, keď hrá Belgicko proti Angličanom, nájdete na rive len zopár vytrvalcov. Darmo sú všetky „kafiče“ vybavené televíznymi obrazovkami.

Belgičania dali druhý gól, Česi, Slováci aj miestni vyskakujeme, tlieskame. Slová netreba. Stačí pohľad. Veď kto by prial víťazstvo Angličanom?

Zajtra, ale to ešte v tejto chvíli netuším, sa situácia trochu v inej obmene zopakuje. Muži v národných dresoch, ktorí budú hrdo mávať chorvátskymi zástavami, budú Poliak, Nemec, Belgičan...

Počas zápasu sa priebežne ozýval potlesk alebo ochkanie a jojkanie. 14 fotografií v galérii Počas zápasu sa priebežne ozýval potlesk alebo ochkanie a jojkanie. Zdroj: Vladimír Kampf

Keď sa v sobotu u čašníčky informujem, či to tu zajtra bude vyzerať inak, nezaváha ani sekundu.

„Príďte radšej na štvrtú, aby ste si mali kam sadnúť. Centrum bude tu, na rive, a hneď za rohom na námestí pri kostole,“ naviguje ma a ja si medzitým listujem v miestnych novinách.

Poobede, keď sme prišli, sa mi ušli len dvoje. Novi list a Jutarnji list. Oba majú titulky venované najväčšej udalosti športovej histórie Chorvátska.

Novi vytiahol na titulku Rakitića, ktorý povedal: „Zajtra nás musí byť na ihrisku 4 a pol milióna!“ Jutarnji, ktorý zápasu o titul majstra venoval až 30-stranovú prílohu, pritvrdil: „Chorvátsko píše zajtra svoju históriu. Celý svet sa na nás pozerá.“

Nič lepšie, ako byť Chorvátom

Veruže pozerá. Ale až zajtra. Večerné správy chorvátskej súkromnej televízie, inú sa mi v apartmáne nepodarilo lapiť :), nemajú konca a zdá sa, že iba jednu tému: futbal. Podľa mňa by si nevšimli, ani keby si Trump prefarbil vlasy na čierno, a je mi to veľmi sympatické.

Noc je krutá, miestne komáre majú zrejme tiež futbalovú horúčku. Štípu ako besné, darmo im vysvetľujem, že nie som Francúzka. Hľadiac na krvavú škvrnu na stene, áno, jedného som trafila, premýšľam, akú noc asi prežívajú futbalisti chorvátskej reprezentácie.

„Nie je nič lepšie, ako byť dnes Chorvátom,“ nechal sa počuť jeden zo strojcov tohto športového zázraku Ivan Rakitić. „Po tom, čo sme vyhrali nad Rusmi, sme získali obrovskú podporu našich ľudí. To sa ani nedá opísať, toľko šťastia,“ povzdychol si. „Preto musíme byť zajtra na trávniku všetci a dýchať ako jeden.“

Chorvátski futbalisti si získali srdcia celého sveta. Takto sa na moste tešili Nemci. 14 fotografií v galérii Chorvátski futbalisti si získali srdcia celého sveta. Takto sa na moste tešili Nemci. Zdroj: Vladimír Kampf

Poobede nepracujeme

Toto želanie by mu všetci radi splnili už v predstihu. Na námestí v Záhrebe očakávali v pondelok po návrate futbalistov z Ruska 100 000 fanúšikov, miestna radnica prispela bezplatným cestovaním po meste a železnice znížili cenu lístkov na polovicu.

Keďže finále sa nehralo ako predchádzajúce duely večer, ale už poobede, aby mohli fandiť všetci, v nedeľu poobede okolo druhej bolo v Chorvátsku zatvorené, čo sa dalo: galérie, múzeá, obchody, trhy... Dokonca aj kostoly.

Kým ráno ešte vyzváňali zvony, pretože farári ranné omše odslúžili, večer bolo ticho. Večer sa už modlil, či už kolektívne, alebo sám, každý mimo Boží stánok. Nechcelo sa mi veriť, no podľa suseda našej domácej Marka „navijali“, teda fandili svojim „vatrenym“ aj vychýrené pražské čipkárky.

„Pre moju generáciu by bol titul majstra sveta niečo naozaj výnimočné,“ začal počas obeda medzi polievkou a hlavným chodom.

„Zažili sme všeličo. Vojnu, samostatné Chorvátsko, a toto by bolo nezabudnuteľné,“ zasníval sa na chvíľu a dodal: „A nielen pre moju generáciu, veď naše staré mamy, ktoré dnes majú 80 či 90 rokov, teraz sedia po večeroch doma pred televízorom, držia palce našim a modlia sa za nich.“

Kým Marko sa chystal sledovať zápas medzi davy, jeho priateľ Branko sa od rána nepohol od televízora a mienil v tomto stave zotrvať. Vraj doma je doma, lepšie sa sústredí na hru. Do Lužník by Branko rád, no, ako zistil, vstupenky na zápas sa hýbali od tri a pol po sedem a pol tisíca kún (1 euro je cca 7 kún), čo je v hornej hranici priemerný plat Chorváta.

Spočiatku bolo nadšenie obrovské. 14 fotografií v galérii Spočiatku bolo nadšenie obrovské. Zdroj: Vladimír Kampf

Presne naopak ako on začali na poslednú chvíľu rozmýšľať ostatní, zrejme majetnejší a úspechom reprezentácie nabudení fanúšikovia. Chorváti hlásili, že na finále vypredali 10 charterových letov a vydali 4 600 nových pasov. Medzi nimi jeden pre mamu futbalistu Anteho Rebića...

Kým odborníci v sobotu tipovali víťaza a riešili taktiku na Francúzov, noviny prinášali stále nové a nové dojímavé príbehy na pozadí zeleného trávnika.

Novým „vatrenym“ sa stal napríklad 13-ročný izraelský chlapec Alon, ktorému pred siedmimi rokmi ktosi daroval chorvátske srdce, vďaka ktorému dnes žije, a to mu už vraj zostalo...

Prečo?

Keď som pred piatou zasadla v chorvátskom drese, ktorý ma vyšiel na 85 kún, teda necelých 12 eur, do jednej z radu preplnených kaviarní, začula som, ako jeden z hostí tipoval: „Jedan tri za nas.“

Trochu sa sekol, chlapec, a po takmer dvojhodinovom kolektívnom jojkaní a ochkaní som čakala smutné tváre a slzy. Opak bol pravdou. Sotva sa zápas skončil, Pažania a dovolenkári sa pustili s obrovským elánom do osláv.

Trieskali svetlice, všade červený dym a pach síry, „vypeckovaná“ hudba, ruky hore a úsmevy na tvári. V prvom momente som zostala rozčarovaná. Ako sa môžu tešiť, keď skončili druhí?

Po tom, čo som túto otázku položila viacerým Chorvátom, mi to došlo, ale najkrajšie to za všetkých povedal majiteľ prevádzky, kde som zápas sledovala. „Jasné, že sme chceli byť majstri sveta. Sme druhí. No nie je to krásny výsledok?!“

Chorváti prijali porážku so s úsmevom. 14 fotografií v galérii Chorváti prijali porážku so s úsmevom. Zdroj: Vladimír Kampf

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×