Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Lekár domov je luxus: detská výjazdová pohotovosť sa už platí, rodičia sa búria

12.07.2018 (28/2018) Od 1. júla 2018 sa zmenil systém poskytovania lekárskej služby prvej pomoci. Skončili aj výjazdy lekárov k chorým deťom v Bratislave hradené poisťovňami.
Lekár domov je luxus: detská výjazdová pohotovosť sa už platí, rodičia sa búria
4 fotografie v galérii
Detská pohotovosť na Kramároch je obliehaná najmä počas chrípkových a črevných epidémií.
Autor fotografie: Michal Hanko, Nový Čas

Rodinám v Bratislave mohli rodičia z iných častí Slovenska takú službu len závidieť. Dieťa má vysokú teplotu, zápal ucha, virózu, hnačku? Na lekára mohlo čakať doma, v pohodlí svojej postieľky. Žiadne obliekanie, nijaká dlhá cesta a vysedávanie v čakárni preplnenej detskej pohotovosti na bratislavských Kramároch.

Lekár prišiel aj počas noci, dieťa vyšetril, prípadne urobil CRP test, predpísal antibiotiká či iné potrebné lieky. Nehrozilo, že sa malý pacient nakazí od iných chorých detí a rodičia nemuseli riešiť, kto počas návštevy pohotovosti postráži jeho súrodencov.

Služba nejazdila k úrazom či k vážnejším stavom, no vyriešila napríklad náhle horúčky či vracanie a pomohla aj počas chrípkových epidémií.

Hoci rodičia sa Výjazdovej detskej pohotovosti (VYDEPO) pre vyťaženosť nemohli dovolať počas období vysokej chorobnosti detí, boli s ňou veľmi spokojní a mali o ňu záujem. Svedčí o tom aj viac než 10 000 výjazdov za 2 roky fungovania pohotovosti.

Detskí lekári „na telefón“ pomáhali v bratislavských okresoch aj v blízkom okolí Bratislavy. Poplatok bol naozaj symbolický – 2 eurá, plus prípadne 8 eur za CRP test prístrojom, ktorý mal lekár vo svojom vybavení. Zvyšok ceny výjazdu a ošetrenia uhradila zdravotná poisťovňa. Tento takmer bezplatný luxus sa však 1. júlom 2018 skončil.

Ďakovali i hromžili

Zmena systému poskytovania lekárskej služby prvej pomoci spôsobila aj to, že Výjazdovej detskej pohotovosti skončili zmluvy so zdravotnými poisťovňami. Keď pediater MUDr. Patrik Karvan avizoval, že táto služba bude súkromná, na facebookovej stránke VYDEPO sa rodičia detí zaujímali najmä o ceny služby.

Nový cenník spoločnosti však mnohých zaskočil a rozhorčil. Ročný paušálny poplatok za dieťa je 340 eur za rok, druhý súrodenec má zľavu 20 percent a každý ďalší 50 percent. Rodičia s dvomi deťmi by teda ročne zaplatili 512 eur.

Predstavitelia lekárov a mininsterstva o zmene pohotovosti dlho rokovali. 4 fotografie v galérii Predstavitelia lekárov a mininsterstva o zmene pohotovosti dlho rokovali. Zdroj: TASR

Ďalšou ponúkanou možnosťou je jednorazový poplatok 90 eur za výjazd, avšak iba v čase, keď je službukonajúci lekár voľný a nie je nahlásený výjazd k dieťaťu s paušálom. Služba bude zatiaľ fungovať len v Bratislave a iba do jednej hodiny po polnoci.

Väčšina rodičov zareagovala, že takúto službu si dovoliť nemôže. Niektorí sa slušne poďakovali za doterajšie služby, našli sa však aj takí, čo hromžili na ministerstvo, poisťovne i lekárov.

Faktom však je, že výjazd lekára „na telefón“ k chorému dieťaťu je naozaj nadštandard. Argument „veď my platíme zdravotné poistenie“ neobstojí. Všetko, čo riešia lekári VYDEPO, totiž obsiahne aj detská pohotovosť v DFNsP na Kramároch.

V iných regiónoch je pre rodičov cesta s chorým dieťaťom na pohotovosť jedinou možnosťou. Samozrejme, funguje aj záchranná služba na telefónnych číslach 112 a 155 a sanitka vždy príde k dieťaťu v priamom ohrození života.

Tri modely

Zavolať si lekára k chorému dieťaťu v čase, keď neordinuje jeho pediater, je pohodlné, nikto si však nárokovať takúto službu nemôže.

„Mnohí nám písali, aby sme to s ministerstvom a so zdravotnými poisťovňami „nejako vybavili“. Dnešná legislatíva sa pripravovala veľmi dlho. Jej cieľom je priblíženie spravodlivosti a nastavenie priorít.

Žiadna zmena nie je výhodná pre všetkých. Inými slovami – chcete, aby vám lekár prišiel vyšetriť dieťa domov zadarmo a na druhý deň, keď váš otec dostane infarkt, tak nebudú peniaze na jeho katetrizáciu a stent?

Viem, že to je extrém pritiahnutý za vlasy, no rozpočet pre celé zdravotníctvo je spoločný. Zároveň má ministerstvo katalóg výkonov, v ktorom je jasne uvedené, komu tie výkony môžu preplatiť a aj cenu bodu platnú pre celé Slovensko,“ vyjadril sa na facebookovej stránke pohotovosti MUDr. Patrik Karvan.

Za cenou služby si stojí. „Rodičia chcú mať istotu, že naozaj k dieťaťu prídeme napríklad počas epidémie chrípky. Preto vznikol tento model paušálu nastavený pre zvládnuteľnú masu pacientov. Ešte existujú dva iné modely.

Model platby iba za výjazd, napríklad Doktorzdomu.cz, ktorý funguje vo veľkých mestách ako Praha či Berlín za približne 150 €. Aplikované na Bratislavu – v lete je uhorková sezóna s fixnými nákladmi a veľkou stratou, na druhej strane sú chrípkové mesiace, keď je o službu veľký záujem, no kapacita nepustí. Výsledkom by bol nedostatočný zisk, ktorý by nevykompenzoval stratu z leta.

Druhý model je ešte horší: pacient zaplatí napríklad 50 € za rok a za každý výjazd 20 eur. Čiže sa zaviažeme, že za 50 € prídeme aj počas chrípky. Neviem klamať a tobôž nie už pri podpise zmluvy. Platil by niekto aj 5 € ročne, keby nemal v zmluve, že k nemu určite prídeme?“

Rodičom teda zostáva rozhodnúť sa, či zaplatia paušál 340 eur za dieťa alebo 90 eur za výjazd s rizikom, že lekár bude mať možno výjazd k zazmluvnenému dieťaťu. Alebo či sa rozhodnú ísť rovno na ambulantnú pohotovosť do nemocnice, kde majú v prípade potreby k dispozícii aj ďalšie vyšetrenia a odborníkov.

Alebo či prípadne počkajú, kým bude ordinovať ich pediater. Na odľahčenie plných čakární by možno pomohla konzultačná služba lekára na telefóne, ktorá však zatiaľ nefunguje.

Na urgentný príjem privážajú ľudí v ohrození života a s vážnymi náhlymi zmenami zdravotného stavu. 4 fotografie v galérii Na urgentný príjem privážajú ľudí v ohrození života a s vážnymi náhlymi zmenami zdravotného stavu. Zdroj: Michal Burza, Nový Čas

Pohotovosť či urgent?

Ľudia však majú zmätok aj v súčasnom poskytovaní lekárskej služby prvej pomoci. Mnohí nevedia, s akými problémami a kam majú ísť. Lekársku službu prvej pomoci nahradila od 1. júla takzvaná ambulantná pohotovostná služba.

Rozdiel je hlavne v pracovnom čase. Kým na LSPP lekári fungovali do rána, na APS-kách budú slúžiť len od 14.00 do 22.00 hodiny. Hlavným dôvodom obmedzenia ambulantných hodín bol fakt, že v neskorších hodinách boli pohotovosti vyťažené len minimálne.

Zmenu však nevítajú lekári urgentných príjmov, pretože sa obávajú, že po 22. hodine budú oveľa viac zaťažení ako doposiaľ, najmä v krízových jesenných a zimných mesiacoch vysokej chorobnosti.

Podľa nich sa často stáva aj to, že pacientov posielajú z ambulantných pohotovostí na urgent, hoci im nejde o život. Zároveň tam však musia riešiť aj vážne, život ohrozujúce stavy, ktoré sú náročné na čas a sústredenie.

Asociácia nemocníc Slovenska dokonca upozornila, že urgenty v nemocniciach môžu skolabovať, pretože budú neúmerne zaťažené.

Po novom malo lekársku službu prvej pomoci zabezpečovať viac než 70 ambulantných pohotovostí pre dospelých a viac ako 60 pre deti a dorast. Krátko pred uvedením zákona do praxe však mnohí poskytovatelia stále neboli zazmluvnení, chýbalo až 40 percent poskytovateľov tejto služby.

V Bratislave v súčasnosti fungujú dve APS-ky, po jednej v Pezinku a v Malackách. Pre deti z územia Bratislavy a okresu Senec funguje detská pohotovosť v DFNsP na Kramároch. Zatiaľ však nie je jasné, kto ošetrí dospelých zo Senca a deti z Malaciek a okolia. Dočasne je to tak, že musia vyhľadať ambulantnú pohotovosť mimo miesta svojho bydliska.

V Banskej Bystrici je ambulantná pohotovosť zabezpečená priamo v Roosveltovej nemocnici. V Košiciach ju dospelí nájdu na dvoch miestach, pre detských pacientov bude fungovať jedna. Či bude tento systém efektívny a pre koho bude výhodný, ukáže čas.


Aký je rozdiel medzi ambulantnou pohotovosťou a urgentným príjmom?

Ambulantná pohotovosť: pohotovostná služba je pokračovaním ambulancie všeobecného lekára. Je určená pre pacientov s náhlou zmenou zdravotného stavu, ktorá si nevyžaduje hospitalizáciu a odborné vyšetrenia. Patria sem náhle horúčky, závraty, malé rany, náhle alergické reakcie a podobne.

Urgentný príjem: patria sem pacienti, ktorí sú bezprostredne ohrození na živote, majú náhlu zmenu zdravotného stavu s ohrozením minimálne jednej životnej funkcie. Na urgent by mali privážať pacientov napríklad pri strate vedomia, vážnych úrazoch, krvácaní, bolesti v hrudníku, podozrení na infarkt a podobne.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×