Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Gastronomické nebo i peklo, dojemný pohreb padlého vojaka a kaviareň v bani. Budete sa chcieť vrátiť

11.07.2018 (27/2018) Presne tak to je. Jedlo vo Ľvove je fantastické ako v nebi, no zároveň cítite peklo z toho, že nemáte aspoň tri žalúdky,aby ste ho mohli zjesť čo najviac.
Gastronomické nebo i peklo, dojemný pohreb padlého vojaka a kaviareň v bani. Budete sa chcieť vrátiť
12 fotografií v galérii
Centrum mesta je zapísané v Zozname svetového dedičstva UNESCO. Pohľad je z veže radnice.
Autor fotografie: Matej Macháček

Takto nám ukrajinský Ľvov popisovali známi, čo ho už navštívili. Nie som práve typický cestovateľ, no navnadilo ma to. Spolu s tým, čo som už o tomto meste vedela, že je to nádherná historická metropola pripomínajúca Viedeň a jej centrum je zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Na koľajniciach

Do Ľvova sa možno dostať letecky z Viedne, alebo môžete zvoliť oveľa lacnejšiu a dobrodruž- nejšiu cestu vlakom. Klasickým IC vlakom sa prepravíme do Košíc a tam nás čaká malá pauza.

Nakoniec nie je až taká malá, ledva sa stihneme najesť, pretože hlava rodiny si zabudla doma inzulín. Nechcene sme spoznávali košickú pohotovosť a rozpočet na dovolenku sa citeľne navýšil. Chvalabohu, to je jediná dráma, ktorá nás stretla.

K osobnému vlaku do Čiernej nad Tisou v Košiciach raz denne pripoja dva ukrajinské spacie vagóny na koniec súpravy. Sprievodkyňa skontroluje pasy a cestovné lístky, uvedie vás do vášho kupé, dostanete vypratú posteľnú bielizeň.

Spacie kupé je trojmiestne, miesta v ňom veľa nie je, no rozhodne sa to dá vydržať. Vagóny sú uzamknuté, nedá sa medzi nimi prechádzať. Jedlo na cestu si treba vziať so sebou.

Z Košíc vyrážame o tretej popoludní a do cieľa cesty by sme mali doraziť po tretej ráno. V Čiernej nad Tisou nás odpoja od slovenského osobného vlaku a lokomotíva nás dopraví do Čopu.

Čaká nás prezúvanie, ako sa ľudovo hovorí výmene podvozka za širokorozchodný. Šikovní železničiari niečo popripájali, štyri hydraulické veľké skrutky sa pomaličky krútili a celý vozeň sa hladko zdvíhal. Pripojili nás k súprave, ktorá smeruje až do Kyjeva.

Reštaurácia Dom legiend skrýva na každom zo štyroch poschodí prekvapenie. Napríklad klietku pre leva. 12 fotografií v galérii Reštaurácia Dom legiend skrýva na každom zo štyroch poschodí prekvapenie. Napríklad klietku pre leva. Zdroj: Matej Macháček

Tu sme!

Keď na ľvovskej stanici vystúpite z vlaku, ohúri vás nádherná industriálna atmosféra krytého nástupišťa. Syn si už vo vlaku vymenil v telefóne SIM kartu za ukrajinskú a dobil si na nej kredit. Volá nám taxík, hoci pred stanicou ich zopár stojí.

Aj tu je to tak, že ak si vezmete taxík, čo čaká na ulici, zaplatíte zaň oveľa viac. A ak sa priznáte, že ste cudzinci, aj niekoľkonásobne viac, ako je bežná taxa. My sme počas celého pobytu neplatili viac ako 65 hrivien (kurz bol 1 : 30).

Sadáme si do rozheganého auta a automaticky siahame po bezpečnostnom páse. „Netreba,“ hovorí taxikár. „U nás treba,“ hovorí mu manžel. Taxikár sa zasmeje a dodá: „Vam šče daleko do nas.“ Prekladať netreba, rozumieme a smejeme sa.

Hneď prvé sekundy v rozheganom aute vás zoznámia s ľvovským unikátom – takmer 90 percent ciest je z mačacích hláv. Ubytovanie sme si zarezervovali už mesiac vopred. Žiadny hotel ani hostel, ale bytový apartmán priamo v historickom centre.

Obrovský byt v dome z roku 1603 vlastní právnička Naďa. Pochádza z mesta Luhansk na východe Ukrajiny. Áno, z toho, kde zúria boje. Rozpráva nám svoj príbeh, ako sa schovávala v pivnici a vďaka pomoci mnohých ľudí sa jej podarilo dostať do Ľvova, kde žila jej dcéra s manželom.

Tá sa medzičasom vysťahovala do Kalifornie, a tak tu Nadi zostali dva byty. Tento starší prenajíma a veru nemá núdzu o klientov. Slovákov chodí veľmi málo.

Naďa je milá a svojim klientom ochotná robiť aj sprievodkyňu po meste. Ako mnoho iných obyvateľov Ľvova si vďaka cestovnému ruchu môže kráľovsky privyrobiť.

Priemerný ukrajinský plat je iba pár desiatok eur, záleží na lokalite. Cítiť to na cenách v obchodoch. Za sedmičku kvalitnej vodky dáte tri eurá, fantastický džús stojí 80 centov.

Trabant na streche štvorposchodovej reštaurácie. A prečo nie? 12 fotografií v galérii Trabant na streche štvorposchodovej reštaurácie. A prečo nie? Zdroj: Matej Macháček

Jedla by som, no nevládzem

Mali sme zoznam vytipovaných reštaurácií, ktoré musíme navštíviť. O jedle v ľvovských reštauráciách sa nedá písať. To sa musí zažiť. Ešte dnes sa mi sníva o teľacom steaku z podniku Čestne mjaso, o boršči a holúbkoch z ľudovej reštaurácie Sedem prasiatok.

Kamkoľvek vojdete, neexistuje, že sa fantasticky nenajete. Ešte aj v lesnom bufete v skanzene sme si dali taký fantastický boršč, že sme sa olizovali až za ušami. Teta bufetárka nám ponúkla aj „medovuchu“, čo je liehovina podobná našej medovine, no oveľa aromatickejšia a s vyššími grádmi.

Každé jedno jedlo by si zaslúžilo metál a kuchár michelinskú hviezdu. A ceny v reštauráciách? Doslova smiešne! V tej najluxusnejšej sme traja urobili účet v prepočte za 30 eur, a to sme si dopriali, čo nám hrdlo ráčilo.

Volá sa Baczewski Restaurant, varí sa tam mierne poľsky, no luxusne. Súčasťou reštaurácie je predajňa liehovín. Mimochodom, ochutnala som tam likér z ružových lupeňov. Lahodný!

Všade inak aj na inú nôtu

Gastronómia je v tomto meste naozaj zážitková. To, že sa fantasticky najete, je prirodzené. V každom podniku vám však k jedlu ponúknu aj nejaký zážitok.

Reštaurácia Gazová lampa je zároveň múzeum petrolejových lámp. Čašníci tu nemajú klasické rovnošaty, ale montérky a na playliste sú iba rockové skladby. Nápoje servírujú výlučne v laboratórnom skle a zážitkom je aj platenie. Naša čašníčka Natália priniesla niečo ako bombu, zapálila knôt. Ten vyhorel, urobil bum a mohli sme odklopiť veko, kde sa skrýval účet.

Jedna z najluxusnejších reštaurácií – Baczewski. Nádherný interiér... 12 fotografií v galérii Jedna z najluxusnejších reštaurácií – Baczewski. Nádherný interiér... Zdroj: Matej Macháček

Ďalší podnik, o ktorom vám chcem napísať, je legenda. Ročne ho navštívi viac než milión hostí. V meste nikde nenájdete ani jeden pútač, nemá vývesný štít. Musíte ho hľadať.

Dostanete sa do podzemia, ktoré je štylizované ako vojenský bunker. Neservíruje sa na porceláne, ale v liatinových panvičkách a vo vojenských ešu- soch. Okolo visia samé „militárie“ a z reštaurácie vychádzate zadným traktom cez výstavu zbraní.

Na posledný večer sme si nechali podnik tiež spojený so zbraňami. Arsenal je múzeum zbraní a najvychýrenejšia „rebierkáreň“ v širokom okolí. V ponuke majú aj iné jedlá, no sem sa chodí iba na rebierka podľa tamojšej receptúry, 9 hodín marinované mäso potom pečú na ohni na obrovských griloch. Jedna porcia má 400 gramov.

Prinesú ich na veľkom lopári a sekáčom priamo pred vami naporciujú. Jeme iba rukami. Dve porcie nestačili, doobjednávame a chrochtáme blahom. Také dobré rebierka sme v živote nejedli.

Kde sa ťaží káva

To isté, čo pri reštauráciách, platí aj o kaviarňach. Sú ich tu desiatky a každá je iná. Ja som si zamilovala tú najväčšiu na hlavnom námestí. Volá sa Baňa na kávu. A naozaj je tu baňa. Jedna z troch prevádzok tejto kaviarne je v podzemí.

Vchádzame úzkym schodišťom dnu, zrazu tma a počujem pank. Niekto mi dáva na hlavu helmu a ja sa cítim ako v banskom múzeu hlboko pod zemou. Urobili to dôsledne. Koľajnice na vozíky, upozornenia na stenách, akože štôlne, sliepňavé svetlo. Tu je miesto, kde sa ťaží ľvovská káva.

Viete si predstaviť tú vôňu v Kopaľni kávy, kde sa nepretržite pražía predáva čerstvá káva? 12 fotografií v galérii Viete si predstaviť tú vôňu v Kopaľni kávy, kde sa nepretržite pražía predáva čerstvá káva? Zdroj: Matej Macháček

Mystifikácia pokračuje aj hore, pretože priamo do pražiarne vedie pás, po ktorom sa káva z bane posúva k pražiacemu stroju. Stojím pri ňom a tú vôňu by som si chcela odniesť so sebou. Je omamná, lahodná a neviem sa jej nabažiť.

Ďalšia prevádzka bane je v pavlačovom dvore. Toto je miesto pre džez, celý deň tu príjemne vyhráva z reproduktorov. Pár večerov v týždni sa na malom javisku konajú klubové koncerty. A „sacherku“ tu majú lepšiu ako vo Viedni!

A ešte musím spomenúť čokoládovňu. Ľvivská majsterňa šokoladu je sieť rozšírená po celej krajine. Musíte ochutnať! Neskutočným zážitkom bola aj návšteva Divadla piva. Tak sa volá obrovská piváreň na námestí.

Nie sme barbari

Naozaj to už začína vyzerať tak, že sme sa týždeň iba prežierali, no nie je to pravda. Koľko sa dalo, toľko múzeí sme stihli.

Priamo na námestí sme si pozreli renesančný Bandinelliho palác, Etnografické múzeum, radnicu s vyhliadkovou vežou, niekoľko kostolov. Kúsok ďalej v širšom centre sme zašli do Paláca Potockých. Jeden celý deň sme strávili v skanzene ľudovej kultúry.

Desať minút od centra mesta je les a v ňom chalúpky zo západnej Ukrajiny. Nepotrebujeme sprievodkyňu, skoro v každom objekte je tetuška a porozpráva nám.

Na každom rohu koncertujú muzikanti. Mladý muž s tradičným nástrojom zvaným bandura nám hral rovno pod oknami. 12 fotografií v galérii Na každom rohu koncertujú muzikanti. Mladý muž s tradičným nástrojom zvaným bandura nám hral rovno pod oknami. Zdroj: Matej Macháček

Pristaví sa pri nás ujko v montérkach a vypytuje sa, odkiaľ sme. Tipoval nás na Poliakov. Syn mu vysvetľuje, že sme Slováci. Ujkovi nejde do hlavy, ako je možné, že mladý hovorí po ukrajinsky. „Len sa učím,“ priznáva ten. „A prečo?“ nedá sa odbiť domáci.

Tak mu vysvetľuje rodinnú históriu, že prastarí rodičia tu majú korene a babka tu žila do konca 2. svetovej vojny a nejaká tá kvapka ukrajinskej krvi sa ozvala.

Znalosť azbuky je dosť výrazným prínosom, ukrajinčinu nemusíte ovládať. Kde je veľký pohyb turistov, dohovoríte sa aj po anglicky. Keď ide o ruštinu, Ľvov je známy svojím odmietavým postojom k nej, no napriek tomu sa nám niektorí obyvatelia sami prihovorili rusky. Všetci Ľvovčania, s ktorými sme prišli do kontaktu, boli milí a ochotní.

Pošli ďalej

Do parku sme sa odviezli električkou. Stará hrdzavá babička československej výroby škrípala, doviezla nás však, kam sme chceli. Zažila som v nej niečo, z čoho som sa nevedela spamätať ešte pekne dlho.

Lístky sa nedajú kúpiť v stánku, ani automaty nemajú. Predáva ich vodič – ak nastúpite vpredu, bez problémov si ho kúpite a označíte na starom pákovom označovači. Čo však, ak je električka plná a vy stojíte vzadu?

Jednoducho podáte peniaze najbližšie stojacemu spolucestujúcemu a poviete iba čarovné slovíčko „buďláska“, čo znamená prosím. On ich posunie ďalej a ďalší tiež, až k šoférovi. Ten vám rovnakou cestou pošle lístky. Ak nemáte presne, bez obáv môžete poslať aj vyššiu sumu a výdavok sa vám vráti do haliera. Teda do kopinky.

Viete si toto predstaviť v slovenských dopravných prostriedkoch? Neexistuje! Tu by však nikomu ani len vo sne nenapadlo peniaze si nechať a kašľať na chudáka, čo čaká na lístok. Pokuta nie je likvidačná, v prepočte asi 3 eurá, no i tak tento familiárny prístup bezchybne funguje.

Miesto, kde padajú zábrany – výrobňa a predajňa praliniek. 12 fotografií v galérii Miesto, kde padajú zábrany – výrobňa a predajňa praliniek. Zdroj: Matej Macháček

Chápadlá vojny

Celý týždeň sme prežili v romantickej nálade. Naši ukrajinskí priatelia tvrdia, že Ľvov nie je typická Ukrajina, no je dobrou vstupnou bránou, ak ju chcete spoznať. Odhalí vám niečo z ukrajinskej jedinečnosti a zároveň pôsobí ako európske mesto.

V sobotu ráno sme vypratali apartmán, rozlúčili sme sa s Naďou. Kráčame do jezuitského kostola. Opravujú ho, vnútri opatrne chodíme pomedzi lešenie. Pri oltári práve krstia malého Ľvovčana. Sme dojatí a potom si všimneme výstavu v bočných priestoroch kostola. Fotografie padlých.

Vychádzame von a všimneme si, že na ulici stojí čestná hliadka. Mladí vojaci vo sviatočných uniformách. Niečo sa bude diať, rozhodneme sa počkať. A Matej si spomenie, že ráno čítal na internete, že včera zahynul v boji mladý vojak z dediny neďaleko Ľvova. Tisíc kilometrov odtiaľto.

O chvíľu prichádza plno vojakov i dobrovoľníkov, dodávka vykladá rakvu a kytice v národných farbách. Marjan Korčak mal iba 22 rokov a veril, tak ako všetci Ukrajinci, že bojuje za správnu vec.

Jeho matka kráča za truhlou a neplače. Má iba silno zaťaté zuby a vedie ju popod pazuchy mladá žena. Možno sestra vojaka, možno jeho milá. Keď spolu s gréckokatolíckym duchovným celý kostol spieva Na večnuju pamjať, hrdlo mám stiahnuté, po celom tele zimomriavky a musím sa ovládať, aby som sa nerozplakala.

Parádna sobota

Smútočný sprievod odchádza a my vykročíme do ulíc. Už sa však na ľudí dívam inak. Bolesť a zlé správy sú ich každodennou realitou, no oni musia žiť. A snažia sa to robiť, ako najlepšie vedia.

Sobota je posvätná, od rána vidíme chodiť vyobliekané rodinky. Ale ako vyobliekané! Dámy v róbach ako na bál, páni v oblekoch. Korzujú po centre, obedujú v reštauráciách, kávičkujú. Na hlavnom námestí je v každom rohu iný koncert, pristavujú sa, počúvajú.

Aj toto je realita Ukrajiny. Pohreb 22-ročného vojaka bol silným zážitkom. 12 fotografií v galérii Aj toto je realita Ukrajiny. Pohreb 22-ročného vojaka bol silným zážitkom. Zdroj: Matej Macháček

Fascinovalo ma, koľko ľudí všetkých vekových kategórií v tradičných krojových „vyšívankách“ som videla. Pre Ukrajincov je to bežná súčasť oblečenia. Nie preto, že je to práve „in“, ale preto, že to tak chcú. Nikdy ich neprestali nosiť.

Ak ste čakali encyklopedický článok, možno ste sklamaní. No informácie o histórii a štatistické údaje si môžete nájsť na internete. Chcela som sa s vami podeliť o svoje emócie a dojmy z mesta, ktoré ma uchvátilo. Z mesta, do ktorého sa musím vrátiť. A radím vám, choďte tam aj vy! Spoznajte ho, ochutnajte, nadýchajte sa ho a pochopíte.


Ľvov

Je najväčším mestom západnej Ukrajiny, kultúrne, ekonomické a správne stredisko Ľvovskej oblasti. Mesto historicky patrilo striedavo pod Poľské kráľovstvo a Kyjevskú Rus, chvíľu bolo dokonca súčasťou Rakúsko-Uhorska. Historické centrum mesta je zaradené do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Nachádza sa tu veľké množstvo chrámov cirkví rôznych vierovyznaní – rímskokatolíckych, gréckokatolíckych aj pravoslávnych. Skvostný je aj miestny operný dom.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×