Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Ako 27-ročná manažérka veľkej koporácie vyhorela. Život jej zmenila joga, na ktorej sa ocitla náhodou

07.07.2018 (27/2018) Ľudia majú milión možností hýbať sa. Môžu si vyberať. Jana Šimkovičová (35) má z toho radosť. Pohyb ju dostal z vyhorenia a stal sa jej poslaním.
Ako 27-ročná manažérka veľkej koporácie vyhorela. Život jej zmenila joga, na ktorej sa ocitla náhodou
9 fotografií v galérii
K zdravému životnému štýlu sa dostala cez krízu.
Autor fotografie: Archív J. Š.

Ľudia by mali podľa Jany cvičiť najmä preto, aby boli vitálni a mali veľa energie. 

„Mne cvičenie dodáva silu a energiu po fyzickej i mentálnej stránke. Cvičím aj preto, aby som mala dostatok síl v rokoch, ktoré prídu,“ smeje sa.

„Je to poistka na starobu. Chcem byť vitálna dôchodkyňa. Chcem mať konečne na seba čas a cestovať po svete. Vek sa vraj láme v päťdesiatke, keď začnú ľudia pociťovať prvé choroby a všimnú si, že menej vládzu. Nechcem zostať sedieť doma po tom, ako mi odídu deti z domu, len preto, že ma niečo bolí. Nechcela by som sa už cítiť zle,“ hovorí. Veď zle sa už cítila.

... a nič

Bola marketingová manažérka pre strednú a východnú Európu vo veľkej korporácii. Možno kopa iných mladých žien o takejto pozícii sníva a dokázali by si ju s rozumom užívať po celý pracovný život.

Jana do nej vhupla naplno a venovala sa jej. Viedla konzumný život. Nijako vážnejšie sa do debát o zdravom živote nezapájala. Len tak, spoločensky, aj keď už vtedy pravidelne cvičila.

„Vyhorela som v pomerne mladom veku. Mala som dvadsaťsedem. Bolo to len tri roky po škole. Neviem, či je na mieste: chvalabohu! Po fyzickej stránke sa to na mne ani veľmi neprejavilo. Možno som len trochu schudla. Horšie to bolo po mentálnej stránke,“ spomína.

Bola deprimovaná, nenachádzala žiadne potešenie v živote. „Našťastie som sa nedostala do stavu vážnej depresie. Myslím, že až tak ďaleko som to nedotiahla. No sebavedomie som stratila úplne. Kým sa mi podarilo odoslať jediný firemný mail, prešli aj tri hodiny.

Čítala som si ho dookola a bála som sa ho odoslať, že urobím niečo zlé. Degradovala som samu seba. Bolo to pre mňa veľmi smutné obdobie. Už ma nič netešilo. To už len tak ideš životom a naozaj nič.“

K power joge sa dostala nechtiac náhodou. 9 fotografií v galérii K power joge sa dostala nechtiac náhodou. Zdroj: Archív J. Š.

Osud zariadil

Von zo zničujúceho stavu ju dostal terajší manžel Kamil (38). „Vedel, že na môj problém je psychoterapeut. K jednej sa mi podarilo dostať. Dodnes využívame jej znalosti a služby. Keď sa niečo objaví, ideme si to vyrozprávať a vyriešiť.

Vtedy som bola veľmi príjemne prekvapená, ako sa mi po niekoľkých sedeniach dokáže zmeniť svet a pohľad naň. Uvedomila som si, že to, čo robím, nie je niekoho vinou, napríklad zamestnávateľa. Celé to bolo o tom, že som robila prácu, na ktorú som asi nemala a hlavne som jej nerozumela.

Pracovala som v poradenskej spoločnosti. Účtovníctvo, dane, porady... To nebolo pre mňa a najmä vo mne. Bola som šikovná. V rámci firmy som rozbehla veľa vecí, no trápila som sa neuveriteľne.“

Objavila v sebe pohyb a lásku k dobrému, zdravému jedlu. K tomu našla kultúru okolo týchto vecí zásadných pre zdravie a život.

„Tréneri, cvičitelia, podujatia... Tam niekde sa zrodila neskoršia myšlienka založiť portál Cvičte.sk. Objavila som obrovský rozdiel v tom, keď robíš niečo, čo ide z teba. Vtedy môžeš spokojne drieť aj šestnásť hodín denne a nepríde ti to ako práca, ktorú musíš urobiť,“ usmieva sa.

Jej cesta od manažérky k veľkej vyznávačke zdravého životného štýlu viedla cez power jogu. K tej sa našťastie dostala ešte v čase, keď bola na dne. Bola jej záchrana a útek z nepohody. Pomohla jej z najhoršieho.

„V tom čase som jogu odmietala. Chcela som aerobiky, silové športy... Joga bola nuda. Jedného dňa som išla na hodinu aerobiku, no osud zariadil, že nebola. Namiesto nej bola práve power joga. Tak som sa na nej ocitla a po dvadsiatich minútach som zistila, že to nie je len také naťahovanie sa, ale že to je aj zaujímavé a silové cvičenie.

Vtedy som sa naučila dýchať a zistila som, že energia vie plynúť aj zvnútra tela. Joga v mojom prípade urobila zo ženy, ktorá sa riadila rozumom, ženu, ktorá dokáže spracovať aj intuíciu. To mi pomáha dodnes,“ vyznáva sa.

„Keď deti odídu z domu, budeme mať s manželom čas na seba, na ďalšie vzdelávanie sa a posun vpred. Bez pohybu už asi nevydržím. Cvičiť budem stále, veď človeku veľa dáva. Cvičenie spúšťa endorfíny a nabudzuje. Ak k pocitu šťastia stačí len tak málo, prečo by som to nerobila?“ pýta sa.

S manželom Kamilom (uprostred) počas recepcie po udelení cien FitLeader 2018. 9 fotografií v galérii S manželom Kamilom (uprostred) počas recepcie po udelení cien FitLeader 2018. Zdroj: Vladimír Kampf

Leto na hranolčekoch

Dnes okrem iného ľudí motivuje, ako si pomôcť a smeruje ich na vhodnejšiu životnú cestu. S objavením cvičenia zmenila Jana aj životosprávu. Nikdy nebola na sladké, no dokázala si užiť trebárs čipsy alebo slané oriešky.

„Tie si dám výnimočne aj dnes. Samozrejme, už nie tak často a v takom množstve. Neplávam v extrémoch. Veľa ľudí rieši prechod na zdravý životný štýl radikálne. Idú do toho naplno, čo je v poriadku. No ako sa hovorí – pomalšie ďalej zájdeš. Dôležitá je postupnosť a nemať výčitky.

My sme ako prvé vylúčili vyprážané jedlá. Nekomplikovali sme nikomu život tým, že keď sme prišli trebárs na svadbu, tak sme si nedali rezne a vyžadovali niečo špeciálne. Dáme si, čo je. Raz začas treba telo šokovať.

Postupne sme vylúčili bielu múku, biely cukor a ďalšie potraviny. Telu to, samozrejme, spočiatku chýba a hrá sa so psychikou, aby sa dostalo k potravinám, na ktorých si vytvorilo závislosť.“

Niekedy, keď sa Šimkovičovci niekam vyberú, berú si so sebou „krabičkovú stravu“. Aj to je pre Janu životná zmena.

„Žiaľ, na Slovensku ľudia priberajú najmä počas leta, pretože ponuka v bufetoch sa roky nepohla. Langoš, hotdog, hranolčeky, pizza... Kopa zbytočných tukov, sacharidov a soli... My chodíme k vode pripravení. Nechcem, aby sme s deťmi strávili leto na hranolčekoch.

Niežeby som nebola ochotná dať predavačom zarobiť, no prečo mi neprinesú k deke trebárs misku ovocia, tak ako je to na plážach v prímorských krajinách? Veď ovocia a dobrej zeleniny tu máme v tom čase prebytok. Prečo to niekomu nenapadne predávať?“ pýta sa Jana, ktorá má za sebou ako hlava kolektívu autorov aj knihy Zdravé rýchlovky či Nabitá kuchárka.

Nástrahy na konzumenta nečíhajú len v bufetoch. Aj obchody sú plné výrobkov, ktoré sú všeličím pančované. Jana svojmu synovi Oskarovi (6) do troch rokov nedopriala žiadny cukor. Keď sa v škôlke dostal k prvej lízanke, nevedel sa ich dojesť a veľmi sa ich dožadoval.

„Jednoducho mu z cukru preplo. Hádzal sa o zem a kričal, že ešte chce. Mal veľký výkyv energie. Akoby to ani nebolo moje dieťa. Vtedy som pochopila, že bude chodiť aj do školy, kde je jedálny lístok z polovice minulého storočia, tak mu z času na čas niečo z neho musím dopriať aj ja.

Nemôžem mu zakázať to, čo majú ostatné deti, aby sa ma pýtal, prečo je iný? To by mu spôsobilo traumu. Na to si musím dať pozor aj pri druhom synovi Oliverovi (3). Nežijeme na opustenom ostrove a svet, o ktorý sa delíme, je, žiaľ, taký...“

Dopriať si občas zakázané ovocie nie je na škodu. 9 fotografií v galérii Dopriať si občas zakázané ovocie nie je na škodu. Zdroj: Archív J. Š.

Šialené jedlá

Cvičenie a zdravá životospráva sú aj pre tých, ktorí sa už k nejakej chorobe „dosedeli“ a „dopapali“. Môžu sa zbaviť problémov.

„Nadváha je spúšťačom viacerých chorôb. Diabetici by o tom vedeli rozprávať. Ak k nadváhe pridáme stres, môžeme si zo života urobiť peklo. Aj chudnúť treba s rozumom a pomaly, aby si človek neprivodil výkyvy hormónov.

Lekár diabetikovi naordinuje lieky, sestrička mu ukáže, ako si pichať inzulín, k tomu dostane brožúrku o jedle a hotovo. Vráti sa do svojho sveta a všetko je len na ňom.

Napríklad moja sestra. Začala sa hýbať, obmedzila nevhodné jedlá a dosiahla brutálne výsledky. Nielen pre ňu je nepochopiteľné, ako mohla na zájazde s diabetológom, na ktorom sa mali vzdelávať o svojej chorobe, dostať biele rožky a ďalšie šialené jedlá, ako napríklad na večeru biele špagety s kečupom a so syrom.

Nie je nič horšie pre cukrovkára, ako je biela múka v špagetách a kopa bieleho cukru v lacnom kečupe. Strava musí byť vyvážená. Potrebujeme každú jej zložku. Nie však prebytok jednej alebo dvoch z nich. Dôležité sú aj tuky. Bez nich sa nič nedá. Light produkty sú preto smutným extrémom. Rovnako ako náhle vylúčenie všetkých sacharidov. Všetko s mierou.“

Na stránke Cvičte.sk Jana a ďalší autori, ktorí si silu cvičenia a zdravej životosprávy vyskúšali sami na sebe, ponúkajú cestu, ako sa nájsť a užiť si zdravie čo najdlhšie.

Jana Šimkovičová utiekla zo sveta, ktorý nebol pre ňu stvorený. „Treba si len vybrať, čo vám vyhovuje. Stačí zájsť na hodinu a vyskúšať. Možno niekto ďalší príde riadením osudu na hodinu, na ktorú ste nechceli ísť. Tak ako ja,“ smeje sa.

© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×