Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Slovenský príbeh ako z filmu: Milovník zvierat kúpil zanedbaný park a vybudoval v ňom zoo

07.07.2018 (27/2018) Karol Dzurik (79) zachraňoval roky v horách ľudské životy, neskôr sa rozhodol zachraňovať aj tie zvieracie. Predal chatu a z utŕžených peňazí vybudoval rehabilitačnú stanicu. Tá sa rokmi rozrástla na zoopark a neskôr získala štatút zoologickej záhrady.
Slovenský príbeh ako z filmu: Milovník zvierat kúpil zanedbaný park a vybudoval v ňom zoo
10 fotografií v galérii
Novinkou minulého roku bolo premostenie areálu zoo a ostrova v strede jazera.
Autor fotografie: Jaroslav Slašťan

Horský záchranár je tvrdé povolanie, ktoré si vyžaduje mimoriadne dobrú fyzickú a psychickú kondíciu. Táto činnosť bola, je a bude vždy vykonávaná ľuďmi, ktorí milujú hory a život v nich. Jedným z nich bol aj zakladateľ spišskonovoveskej zoo Karol Dzurik (79).

V roku 1973 začal slúžiť ako profesionál v Horskej záchrannej službe v Národnom parku Slovenský raj. Po pätnástich rokov služby profesionálneho záchranára sa rozhodol ďalšie roky svojho života zasvätiť zvieratám.

Voľba padla na mestský park Madaras v juhovýchodnej časti mesta Spišská Nová Ves. O tom, že miesto na zrealizovanie tejto myšlienky bolo fakt ideálne, svedčí aj to, že parkom preteká potok Holubnica a nachádza sa tu jazero s ostrovom.

Prvé práce, ako budovanie voliér či výbehov, a kúpu prvých zvierat financoval z vlastných peňazí, ktoré utŕžil z predaja chaty v Slovenskom raji.

„K zvieratám som mal vždy vzťah. Ďalšia vec, ktorá zavážila, je, že mi bolo ľúto toho parku. Bol zanedbaný a zničený, nachádzalo sa tu dokonca smetisko. A tak som to rozbehol a financoval z vlastných peňazí.“

Neskôr požiadal o pomoc mesto, zoo sa stala rozpočtovou organizáciou a on jej prvým riaditeľom, v roku 1993 mu udelili Cenu mesta.

„Zoo je pre verejnosť zatvorená od 20. októbra do 20. apríla, avšak pavilón Aqua- terra je otvorený celoročne. V tomto období mimo prevádzky vykonávame stavebnú činnosť, rôzne rekonštrukcie, opravy a technické veci.

Toto nie je práca na osem hodín, vyžaduje si celého človeka aj cez víkendy a sviatky, od rána do večera. Dnes už v zoo nepracujem, sú tu syn a vnuk, no ak treba, rád im pomôžem, poradím. Tých skúseností mám predsa len trochu viac. Dúfam, že vnuk bude v mojich šľapajach pokračovať,“ vysloví prianie zakladateľ.

Karol Dzurik starší (79) a Karol Dzurik najmladší (33). 10 fotografií v galérii Karol Dzurik starší (79) a Karol Dzurik najmladší (33). Zdroj: Jaroslav Slašťan

Karol, Karol, Karol

Zoo Spišská Nová Ves vznikla 12. mája 1989. Po jedenástich rokoch – od roku 2000 – a po odchode prvého riaditeľa Karola Dzurika (79) do dôchodku, prebral pomyselné žezlo jeho syn Karol Dzurik (57).

Ten predtým, než tu začal pracovať, zanechal chatárčenie na Čingove. V období jeho šéfovania sa stala zoo príspevkovou organizáciou mesta.

„Všetky štyri slovenské zoo – tunajšia, bojnická, košická i bratislavská – veľmi dobre spolupracujeme a vieme sa pri riešení problémov zjednotiť.

Chováme tu pumu americkú, tigra usurijského, kosmáča bieločelého, pavučiaka amerického, skunka pruhovaného, kotúľa vevericového, kajmana okuliarnatého, mangustu pásavú a somára poitovského. To sú všetko živočíšne druhy, ktoré nemá žiadna iná slovenská zoo,“ hovorí Karol Dzurik mladší, ktorý šéfoval zoo šesť rokov.

Dnes pôsobí vo funkcii vedúceho zásobovania a technického úseku.

„Naša zoo sa každým rokom rozvíja, nasledujeme moderné svetové trendy a požiadavky na vzhľad a účel chovných zariadení. V roku 1993 sme šimpanzovi Jupimu zväčšili výbeh. Teraz v ňom našiel domov orangutan Momo.

Tigrom a dikobrazom sme v roku 2008 tiež zväčšili výbeh. Dikobrazom sme ho prispôsobili tak, aby mali na výbeh lepší výhľad aj deti. V roku 2015 sme vybudovali nový výbeh pre medvede, v minulom roku otvorili nový most cez jazero, dnes premýšľame nad novým výbehom pre leva.“

Veľkou rekonštrukciou prešla budova bývalej reštaurácie. Pred deviatimi rokmi ju pre zoo kúpilo mesto, no pre finančnú krízu projekt rekonštrukcie stopli.

V roku 2011 získali 25 000 eur na časť rekonštrukcie. Za tieto peniaze sa podarilo opraviť strechu budovy, terasu so schodiskom, zrealizovali kúrenárske a vodoinštalačné práce, menili sa dvere aj časť okien.

Areál Zoo SNV v roku 2016 ešte bez premostenia. 10 fotografií v galérii Areál Zoo SNV v roku 2016 ešte bez premostenia. Zdroj: Archív Zoo SNV

Miestnosť, ktorá bola kedysi Kobra barom, prerobili na kaviareň. Prestavbou prešlo aj detské ihrisko s hojdačkami, pieskoviskom a trávnatým kobercom, ďalšou novinkou je arborétum – parková zbierka živých drevín.

Zdá sa, že nielen vzťah k zvieratám, ale aj krstné mená sa v rodine Dzurikovcov dedia. Najmladší z Karolov, Karol Dzurik (33), pracuje v zoo ako zoológ. Jeho manželka Lenka (31) pracuje tiež v zoo, má na starosti výchovu a vzdelávanie.

Tohto času je tretí rok na materskej dovolenke. Neodpustil som si otázku, či s malým Karolom. „S malou Karolínou,“ smeje sa hrdý otec.

Nie je mačka ako mačka

Zoológ Karol Dzurik najmladší ma zoznamuje s automatmi, kde si záujemcovia môžu zakúpiť krmivo pre vybrané zvieratá. Hovorí, že aj keď sú mu blízke všetky, mačky sú predsa len jeho srdcovkou.

Predstavuje mi najväčšiu mačku Severnej Ameriky pumu americkú. Na Slovensku ju neuvidíte nikde inde, iba v tejto zoo. Rovnako ako dva jedince tigra usurijského, ktorý je najväčšou mačkou na svete a treťou najväčšou suchozemskou šelmou planéty.

Dnes žije viac týchto majestátnych zvierat v chovoch ako vo voľnej prírode. V miestach jeho výskytu, ak sa prekrýva s výskytom medveďa, sa medveď stáva jeho korisťou. Sú to jediné zvieratá, ktoré si trúfnu uloviť dospelého medveďa.

Pravdou je, že tigre majú na svedomí viac ľudských úmrtí ako hociktorá iná veľká mačka. Sú rýchle a silné a ľudia veria, že ich rev je ich tajnou zbraňou, tou neviditeľnou silou, ktorá má schopnosť paralyzovať.

Žiakmi ZŠ vymaľovaný plot zoo s našimi pôvodnými druhmi zvierat. 10 fotografií v galérii Žiakmi ZŠ vymaľovaný plot zoo s našimi pôvodnými druhmi zvierat. Zdroj: Jaroslav Slašťan

Na rozdiel od skupiny takzvaných malých mačiek, ktoré nevedia revať, má tiger impozantný hlasový fond. Ten je počuť až 3 kilometre ďaleko a môže dosiahnuť intenzitu až 114 decibelov, čo je hluk, pri ktorom je vysoké riziko poškodenia sluchu a už spôsobuje bolesť.

Tí, ktorí prežili útok tigra, hovoria o tom, že boli ako paralyzovaní, prikovaní na miesto. Táto šelma je jedna z najvokálnejších druhov zvierat, vydáva stovky rôznych volaní.

A len nedávno vedci z oboru bioakustiky skúmali teóriu o tom, že tiger svojím revom paralyzuje svoju obeť tak, aby tento predátor mal čas na ňu skočiť, chytiť ju a zabiť.

Srdcová záležitosť

Jana Dzuriková (59) je nevestou prvého a manželkou v poradí druhého riaditeľa Zoo Spišská Nová Ves. Riaditeľkou zoo sa stala v roku 2006. Niekdajšia pedagogička rýchlo zvládla funkciu, dnes hravo zvláda nielen ekonomické a organizačné úlohy.

Aj jej znalosti ríše zvierat sú skutočne obdivuhodné, o čom sa presviedčam pri sprevádzaní areálom zoo. Oboznamuje ma nielen s jednotlivými chovancami, ale aj s ich spôsobom života, históriou zoo a s mnohými zaujímavosťami zo zvieracej ríše.

„Na začiatku 20. storočia mestá s obľubou poskytovali svojim obyvateľom možnosť prímestskej rekreácie a zábavy. V roku 1907 kúpila samospráva od rodiny Madarasz územie na juhovýchodnom okraji mesta, kde sa predtým nachádzali hámre.

O dva roky neskôr bol park rozšírený kúpou jednej a výmenou ďalšej lúky. Po 2. svetovej vojne bol park tiež známy aj pod názvom Sad mládeže. Od mája 1989 sa v jeho juhovýchodnej časti nachádza zoologická záhrada, ktorú tu založil manželov otec. Vďaka nemu bol mestský park zrekonštruovaný a postupne v ňom pribúdali rôzne druhy zvierat.

V októbri 1989 získala zoo oprávnenie na chov chránených druhov živočíchov a od nového milénia sa stala príspevkovou organizáciou mesta Spišská Nová Ves. Zoo je členom Únie českých a slovenských zoo a Euroázijskej regionálnej asociácie zoologických záhrad a akvárií.

10 fotografií v galérii Zdroj: Archív Zoo SNV

Dnes u nás pracuje 13 stálych zamestnancov, pričom zoologické záhrady s podobnou výmerou zamestnávajú aj štvornásobok pracovníkov ako my. Na rozlohe 8,5 hektára môžu návštevníci pozorovať 577 exemplárov zvierat, 139 druhov.

Naša zoo je zapojená do 6 európskych programov chovu ohrozených zvierat, ktorým hrozí alebo by mohlo hroziť vyhynutie. V našej expozícii sa nachádza päť druhov zvierat zaradených do európskej plemennej knihy v rámci svetovej ochrany druhov,“ hovorí pani riaditeľka.

Toto je naša zoo

Zoo Spišská Nová Ves je jednou zo 4 slovenských zoologických záhrad. Hoci na Slovensku nájdete viacero zariadení, v ktorých je zakomponovaný názov zoo, ako sú rôzne zooparky, lesné zoo či zookontakty, zariadenia so štatútom zoologickej záhrady nájdete len v štyroch mestách. V Bratislave, Košiciach, Bojniciach a tu – v Spišskej Novej Vsi.

V tunajšej zoo je celoročne otvorený pavilón Aquaterra s teráriovými a akvárijnými živočíchmi, zoo obchodík so suvenírmi, zoo škola, stánky s občerstvením, detské ihriská a cukráreň. Nachádza sa tu aj arborétum s vyše 30 určenými drevinami.

V tomto roku otvárali už svoju 29. sezónu. Novinkou minulého roku bolo premostenie areálu zoo a ostrova v strede jazera.

Vybudovaním mosta sa prepojil pavilón Aquaterra s hlavnou časťou zoo, pričom v jednej časti ostrova nazvaného Madagaskar pribudlo chovné zariadenie pre lemury kata a v druhej časti ostrova môžu návštevníci pozorovať vodné vtáctvo.

Z roka na rok sa táto milá a najmenšia slovenská zoo teší rastúcemu počtu návštevníkov. V roku 2017 ju navštívilo rekordných 111 563 ľudí. Do ďalších rokov ju plánujú naďalej skrášľovať, rozširovať a modernizovať. Všetko preto, aby sa v nej návštevníci cítili dobre, tvrdia zhodne Dzurikovci.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×