Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Má viac než 1500 starožitností. „Fascinujú ma príbehy okolo nich,“ hovorí TOP zberateľka Slovenska

06.07.2018 (27/2018) Nepokrvná rodina držiteľov slovenských rekordov od výmyslu sveta sa rozrástla o nového člena. Komisár slovenských rekordov Igor Svítok do nej najnovšie prijal zberateľka starožitností Alicu Tokarčíkovú (49) z Hanisky pri Prešove.
Má viac než 1500 starožitností. „Fascinujú ma príbehy okolo nich,“ hovorí TOP zberateľka Slovenska
9 fotografií v galérii
TOP zberateľka Slovenska Alica Tokarčíková je fascinovaná starými vecami.
Autor fotografie: Peter Ličák

Do známej Knihy slovenských rekordov ju zapísali dokonca ako držiteľku šiestich certifikovaných rekordov. Naraz, v jeden deň, sa taký zápis nepodaril ešte žiadnemu rekordmanovi, a tak sa pri slávnostnom akte zrazu ukázalo, že novej rekordmanke patrí aj siedmy certifikát – TOP zberateľka Slovenska. Taký ešte na Slovensku nezískal nikto.

Zostarnuté bábiky

Vášeň pre staré veci opantala pani Alicu pred ôsmimi rokmi. Za ten čas nazberala toľko starožitností, že by to vydalo aj na dva životy. Najväčšia je zbierka dečiek a obrusov, obsahuje 520 exemplárov. Tvoria ju dečky a obrusy háčkované, paličkované, pletené. Také, aké dnes možno vidieť najmä v starých, ešte čiernobielych filmoch.

V Morálke pani Dulskej, v Čaji u pána senátora, vo Štvorylke. Len o čosi menšia (447 kusov) je zbierka starých plyšových hračiek a porcelánových bábik.

„Táto zbierka by poľahky mohla byť oveľa väčšia, no dopĺňam ju len o plyšiaky a bábiky z porcelánu staršie než 40 rokov. Vlastne tie bábiky sú už dámy v strednom veku,“ povedala pre Život TOP zberateľka Slovenska.

Do knihy rekordov sa dostala Alica Tokarčíková aj s nezvyčajnou kolekciou dámskych bavlnených ručne alebo strojovo vyšívaných vreckoviek. Aj ich počet je úctyhodný – 300 kusov.

„Ako jediná na Slovensku som sa pustila aj do zbierania plesových kabeliek, ručne vyšívaných korálikmi, zatiaľ ich mám viac než 80. Nie je to síce veľká zbierka, no mám z nej radosť, lebo okrem mňa plesové kabelky u nás nikto nezbiera.

Fascinuje ma na nich to, aké príbehy sa okolo nich kedysi odohrávali. Zakaždým si kladiem otázku, kto sa s nimi predvádzal na plesoch a honosných báloch, aké milostné odkazy od ctiteľov či dobre utajovaných milencov si v nich dámy skrývali. Skrátka, čo plesová kabelka, to príbeh. Žiaľ, nepoznaný,“ zamýšľa sa nad dvoma košmi plesových kabeliek ich nová majiteľka.

V zbierke plyšových hračiek dominujú medvedíky z celého sveta. 9 fotografií v galérii V zbierke plyšových hračiek dominujú medvedíky z celého sveta. Zdroj: Peter Ličák

Dar Hanišťanom

Alica Tokarčíková, rodáčka zo Spišskej Novej Vsi, kde pred 
tridsiatimi rokmi maturovala na vychýrenej drevárskej priemyslovke, má na svojom výnimočne úspešnom zberateľskom konte aj kolekciu 135 ručne vyšívaných gobelínových obrazov.

„Ako mi povedal komisár pre slovenské rekordy, táto zbierka je vlastne najvýznamnejšou gobelínovou galériou na Slovensku. Teraz sú gobelíny vystavené na obecnom úrade, keď sa výstava skončí, darujem 70 gobelínov obyvateľom Hanisky za to, že hoci sme s manželom prišelcami, cítime sa tu pod kopcom Furča s pamätníkom obetiam známeho sedliackeho povstania ako v najlepšie fungujúcej rodine. Predpokladám, že tento môj dar spoluobčanom bude zdobiť miestnosti obecného úradu.“

Certifikát so zápisom do knihy rekordov získala aj za neveľkú 16-kusovú kolekciu strojovo tkaných tapisérií. Summa summarum – Alica Tokarčíková získala za viac než 1 500 starožitností 6 zápisov do Knihy slovenských rekordov. A siedmy ako bonus s titulom TOP zberateľka Slovenska.

Začal to medvedík

K zberaniu starožitných predmetov ju inšpirovali staré hračky. Pred Vianocami 2010 sa so sestrou zatúlala na burzu starožitností na prešovskom námestí. Keď zbadala ošumelého plyšového medvedíka, s akým sa kedysi dávno obe hrávali, neodolala.

Dala si ho pod vianočný stromček a z ničoho nič ju prepadla myšlienka, že by bolo celkom zaujímavé pohľadať medvedíkovi spoločnosť. Ako sa vraví, už v tom bola až po uši.

Po vianočných sviatkoch začala obchádzať bazáre, predajne starožitností, bola pravidelným návštevníkom búrz v Košiciach, Prešove, v parku pri budimírskom kaštieli. Čo týždeň, to medvedíkovi pribudli do partie noví plyšoví kamaráti.

„Lenže na burzách ma už začali popri vyslúžilých hračkách zaujímať aj iné starožitnosti. Značkový porcelán, gobelíny, obrusy a dečky, ktoré boli kedysi dávno pýchou mnohých domácností.“

Plesové kabelky nezbiera na Slovensku okrem Alice Tokarčíkovej nik. 9 fotografií v galérii Plesové kabelky nezbiera na Slovensku okrem Alice Tokarčíkovej nik. Zdroj: Peter Ličák

Keď sa začala zaujímať aj o staré obrazy, pani Alicu zorientoval v dielach starých majstrov akademický sochár Dušan Pončák z Prešova. Naučil ju, ako nenaletieť podvodníkom a falšovateľom starých obrazov, ako si preveriť, či je obraz originál, alebo len vydarený falzifikát.

„Keď na burze kupujem obraz namaľovaný pred sto rokmi, veľa mi napovie drevo, z ktorého je zhotovený rám. Vďaka Dušanovi Pončákovi, nech mu je zem ľahká, som sa zopárkrát vyhla kúpe sfalšovaného obrazu,“ hovorí o nástrahách číhajúcich na burzách.

Abstinenčné príznaky

V dome v Haniske som mal v niektorých momentoch dojem, že som sa akýmsi časopriestorovým zázrakom ocitol v byte filmového pána účtovníka Fantozziho.

Vysvetlím. Keď domáca pani otvárala dvierka na niektorej komode či starožitnej skrini, len-len že ju nezasypali plyšové hračky, bábiky z vlny, parádne dečky, fúra dámskych vreckoviek.

Verne to pripomínalo scénu, keď sa na Fantozziho zo všetkých skriniek v kuchyni zosypali bagety. Lebo Pina, žena nič netušiaceho pána účtovníka, sa nešťastne zamilovala do mladého pekára zo susedstva.

„Moje zberateľstvo považuje niekto za životný štýl, niekto za druh vášne, no ja uvažujem nad tým, či to už nie je závislosť na starých veciach. Lebo keď sa zriedkavo prihodí, že za dva týždne nekúpim na niektorej burze nejaký kúsok do mojich zbierok, cítim na sebe abstinenčné príznaky. Cítim sa presne tak, ako keď notorického alkoholika odstavia od pálenky,“ priznáva sa k svojim pochybnostiam. Bodaj by ľudí trápili len takéto závislosti!

Vo svojich zbierkach starých predmetov má pani Tokarčíková aj zopár unikátov. Napríklad zo 30 centimetrov vysokú myš, ktorá pamätá časy 2. svetovej vojny.

Kostru tejto hračky tvorí valcový korpus, do ktorého si židovské rodiny odvlečené do koncentračných táborov smrti ukrývali zlaté šperky a drahé kamene a vrchovato zasýpali pieskom.

Polovicu zbierky gobelínov venuje obyvateľom Hanisky. 9 fotografií v galérii Polovicu zbierky gobelínov venuje obyvateľom Hanisky. Zdroj: Peter Ličák

Myš s rodinným pokladom strčili rodičia do rúk deťom, nemeckým vojakom v koncentrákoch nenapadlo, že v detskej hračke môže byť ukrytý hotový majetok. Ktovie koľkým ľuďom takéto myši, aké má vo svojej zbierke pani Alica, zachránili vďaka dômyselne ukrytému zlatu život.

Ako vraví TOP zberateľka Slovenska, najťažšie sa dnes zháňajú klauni z porcelánu a staré plyšové hračky. Neraz prejdú aj celé týždne, kým na ne natrafí v niektorej záložni či na burze. Vraj to chce trpezlivosť, bez tej sa žiadny zberateľ úspechu nedočká.

„Trpezlivosti ma naučil otec, ktorý celý život zbieral obrazy a staré hodiny. Fascinovali ho najmä ruské. A mama ma vybavila do života dobrou radou. Vravievala mi: ,Nech ti radšej závidí sto ľudí, ako by ťa mal čo len jeden ľutovať!‘

A od Boha som dostala dar. Neobdaroval ma zručnosťou, namiesto toho mi dal vlohy kompletizovať veci. Vďaka tomu sa moje zbierky dostali do Knihy slovenských rekordov,“ povedala pre Život obdivovateľka starých vecí z východného Slovenska.

© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×