Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Iveta Lazorová: Keď má sestra po 33 rokoch práce 530 eur v čistom, to je naozaj na zaplakanie

18.06.2018 (24/2018) Iveta Lazorobá (54) vedie Komoru sestier a pôrodných asistentiek. Situácia v ošetrovateľstve je podľa nej kritická a zdravotné sestry z Ukrajiny nie sú riešením.
Iveta Lazorová: Keď má sestra po 33 rokoch práce 530 eur v čistom, to je naozaj na zaplakanie
5 fotografií v galérii
Dlhé roky bola licenciovanou pôrodnou asistentkou.
Autor fotografie: Miro Miklas

Po štrajku v roku 2016 odišlo 3 000 sestier s tým, že nemocnice vyhlásili, že im nebudú chýbať.

Prejavilo sa to teraz. Mrzí ma, že verejnosti to vtedy bolo prezentované tak, že sestry chceli len vyššie platy. Naše požiadavky však boli smerované najmä na riešenie hroziacej krízovej situácie, ktorá práve teraz nastala.

Ak máme nedostatok zamestnancov v ošetrovateľstve, predstavitelia štátu si musia povedať, že je ich prioritou to zmeniť. Jednoducho musia investovať energiu, čas a peniaze do toho, aby sa to vyriešilo.

U nás sa však pred týmto problémom stále zatvárali oči. Prvý minister, ktorý priznal nedostatok sestier, bol Tomáš Drucker pred rokom a pol. My sme mu predložili návrhy, ako ten nedostatok riešiť. Musím povedať, že sme začali od okamžitých opatrení, ktoré by však stáli štát najviac peňazí – od zvýšenia miezd.

S tým sa však stále otáľa. Ak by sa zvýšila mzda sestier o 300 eur, som presvedčená, že mnohé by sa zo zahraničia vrátili, hoci by tu aj tak robili za nižší plat ako v zahraničí.

Koľko dnes približne zarába sestra na oddelení po 15 rokoch v odbore?

Nie je podstatné, ako dlho sestra pracuje, odmeňovanie sa odvíja od vzdelania. Sú základné sestry, sestry špecialistky a sestry s pokročilou praxou. Nie je teda motivačné zotrvať v povolaní, počet odpracovaných rokov nerozhoduje. Jediné, čo sa zhodnocuje, je vzdelanie.

Dnes má sestra základnú mzdu 760 eur v hrubom. Plat si môže zdvihnúť iba vtedy, ak odpracuje veľa služieb nadčasov. Ak jej, samozrejme, zamestnávateľ nadčasy prepláca. To však funguje málokde, pretože všetky nemocnice sú zadlžené.

Máte zmapované, v ktorých častiach Slovenska je situácia najhoršia?

Najhoršie je to vo veľkých nemocniciach. Košice, Bratislava, Martin – tam všade akútne chýbajú sestry. V Banskej Bystrici síce otvorili nové krásne operačné sály, no nemôžu otvoriť pooperačné oddelenie, lebo tiež nemajú sestry. Malé nemocnice tento problém často nepriznávajú, vieme však, že alarmujúci nedostatok sestier je v malých nemocniciach v Žilinskom kraji.

Ak už sú však problémy vo veľkých nemocniciach, kde fungujú kolektívne zmluvy, v malých nemocniciach je to ešte horšie. Mzdy sú tam často aj o 200 eur nižšie než vo veľkých mestách. Keď mi kolegyňa z malej nemocnice napíše, že má po 33 rokoch práce sestry 530 eur v čistom, to je naozaj na zaplakanie.

Keď dávali sestry v roku 2016 po štrajku výpovede, nemocnice tvrdili, že im nebudú chýbať. 5 fotografií v galérii Keď dávali sestry v roku 2016 po štrajku výpovede, nemocnice tvrdili, že im nebudú chýbať. Zdroj: Peter Novotný, Nový Čas

Koľko je na Slovensku približne zdravotných sestier?

Údaje sa rozchádzajú, no v registračných zložkách sestier ich máme zaregistrovaných 41 563. Viac než 10 000 z nich je v cudzine alebo sú dlhodobo práceneschopné, a teda majú prerušenú registráciu alebo sú na materských dovolenkách.

Ak sestra preruší výkon povolania, preruší si aj registráciu, aby v tom čase nemusela zbierať kredity za vzdelávanie, čo je jej zákonná povinnosť. Za rok 2014 Národné centrum zdravotníckych informácií udáva 31 166 sestier, no v roku 2015 bolo v systéme už iba 30 904 sestier. Situácia s pôrodnými asistentkami je podobná.

Sú aj neregistrované sestry?

Každá sestra alebo pôrodná asistentka by mala byť podľa zákona registrovaná, sú však aj také, ktoré nie sú. S príchodom e-health systému elektronického zdravotníctva sa počas minulého roku zaregistrovalo takmer 500 sestier, ktoré dovtedy vôbec neboli registrované. Ukázalo sa teda, že zákon sa v praxi úplne nedodržiaval.

To boli staršie sestry?

Boli to dlhšie pracujúce sestry, ktoré ignorovali zákonné nariadenie. Musím povedať, že väčšinou to boli sestry zo súkromných ambulancií. Lekári ako zamestnávatelia a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti sa mali postarať o to, aby sestra v ich ambulancii bola registrovaná. No niektorí tomu očividne nevenovali pozornosť.

Na Slovensku teda hrubým odhadom pracuje okolo 31 000 registrovaných sestier a pôrodných asistentiek. Koľko by sme ich však potrebovali?

Potrebovali by sme, aby sa minimálne tých 10 000, ktoré práve teraz pracujú v cudzine, vrátilo domov. Ak urobíme prepočet sestier na počet obyvateľov podľa OECD, v krajinách EÚ pracuje priemerne 8,4 sestry na 1 000 obyvateľov. U nás je to priemerne 5,4 sestry.

Ak by sme sa teda chceli dostať na úroveň aspoň 8 sestier na 1 000 ľudí, mali by sme mať 46 000 sestier a teraz okamžite by sme potrebovali 15 000 sestier. V registri sestier evidujeme aj zmenu zamestnávateľa, zmenu priezviska, zmenu bydliska – všetky tieto údaje nám sestry nahlasujú. Denne urobíme minimálne 20 takých zmien.

Je to logické, pretože túto prácu vykonávajú najmä ženy, ktoré sa vydávajú, stávajú sa matkami, teda odchádzajú na materskú dovolenku, menia bydlisko. Vidíme však aj to, koľké z nášho zdravotníctva denne odchádzajú.

Systémy Národného centra zdravotníckych informácií, štatistického úradu a ministerstva vnútra sú prepojené s naším registrom. Vieme si teda údaje vymieňať, takže máme relatívne dobrý prehľad o pohybe sestier.

Problém s počtom sestier je však vo všetkých krajinách EÚ, je to všeobecný trend. Prečo to tak podľa vás je?

Povolanie zdravotnej sestry je veľmi náročné na vzdelávanie, je to fyzicky náročná práca s chorými ľuďmi, s ich príbuznými. Sestry teda musia vedieť komunikovať, neustále sledovať nové trendy v odbore, musia sa celoživotne vzdelávať. Sú na ne kladené veľké nároky.

Náročný je aj časový charakter práce. Nočné služby, sviatky, soboty, nedele. Sestry sú s pacientmi 24 hodín denne, 365 dní v roku. Čím je ich menej, tým častejšie musia byť v práci, pretože niekto v službe byť musí.

Odchádzajú sestry aj úplne preč zo zdravotníctva?

Samozrejme, dnes je veľa iných povolaní s lukratívnejšími mzdami, s lepšími pracovnými podmienkami. Je bežné, že zamestnávatelia motivujú svojich zamestnancov rôznymi benefitmi, čo sa však v zdravotníctve zatiaľ nedeje. Takýto stav trvá už vyše desať rokov.

Mzdy sestier ani iných pracovníkov v zdravotníctve nerastú, resp. rastú pomaly, pričom ceny potravín a tovarov rastú medziročne o 6 percent, v zdravotníctve akoby zastal čas. Platy sestier sú dnes 20 percent pod priemerom miezd v národnom hospodárstve.

Dnes má jedna sestra na oddelení aj tridsať pacientov. Dokedy vydržia? 5 fotografií v galérii Dnes má jedna sestra na oddelení aj tridsať pacientov. Dokedy vydržia? Zdroj: Peter Novotný, Nový Čas

Čo sa dá robiť pre to, aby sestry nehľadali lepšie podmienky v zahraničí?

Dlhodobo hovoríme o opatreniach, ktoré je potrebné urobiť. Dnes majú mladí ľudia iný postoj k životu ako kedysi. Chcú sa ďalej vzdelávať, cestovať.

Študentky, ktoré vyjdú zo zdravotných škôl, majú buď kontrakt do zahraničia už počas štúdia a na Slovensku sa vôbec nezamestnajú, alebo, ak sa aj zamestnajú a do systému vstúpia, po troch mesiacoch odchádzajú do zahraničia, alebo si vyberú úplne inú prácu. Fluktuácia je skutočne veľká.

Aj ostatné krajiny majú nedostatok sestier, no na rozdiel od nás robia všetko preto, aby ich zo zahraničia získali. Dajú im lepší plat, lepšie pracovné podmienky než u nás a je to vybavené. Naša krajina v tomto nemôže konkurovať so slovenským základným platom sestry 760 eur v hrubom.

Platí teda to, čo povedal premiér Pellegrini, že keď sú Rakúšanom a Nemcom dobré slovenské sestry, tak našim pacientom budú dobré Bulharky, Rumunky a Ukrajinky?

Pri našich mzdových podmienkach sem sestry z iných krajín neprídu. Problém je aj v tom, že nároky na sestry sú nastavené podľa potrieb našej spoločnosti a všetko sa odvíja od znalosti jazyka.

Naše sestry, ak idú do zahraničia, musia výborne ovládať nemčinu, angličtinu, jazyk danej krajiny. Ak neprejdú skúškami z jazyka, tak pracujú na nižších pozíciách. Ak by k nám prišli pracovať Bulharky, museli by urobiť štátnu skúšku zo slovenčiny, a to nie je také jednoduché.

Poznám iba niekoľko desiatok sestier z cudziny, ktoré tu dlhodobo žijú a trvalo im pomerne dlhý čas, kým skúšku z jazyka urobili. Rozhodne to teda nie je okamžité riešenie. Sestry z týchto krajín majú navyše aj iné vzdelávanie, ktoré nie je uspôsobené potrebám EÚ.

V čom je rozdiel?

Napríklad sestry z Ukrajiny sú podľa svojho vzdelania, ktoré doma absolvovali, rovnocenné našim zdravotníckym asistentom, nie sestrám. Treba si uvedomiť, ako sa zmenila práca v zdravotníctve. Kedysi riadili činnosť sestier lekári.

Dnes pracujú sestry samostatne a za normálnych okolností lekára na oddelení 24 hodín denne nemajú. Lekárska práca je diagnostikovať a liečiť, ostatné činnosti robia sestry, preto sa aj ich vzdelanie posunulo vyššie. Na základné činnosti je preto potrebná ďalšia pracovná sila a tou je zdravotnícky asistent.

Ako by mal teda systém ošetrovateľskej starostlivosti u nás podľa noriem EÚ vyzerať?

Potrebujeme vystavať ošetrovateľské tímy, kde budú sanitár, zdravotnícky asistent a sestra. Sanitár sa stará o čistotu, o pomôcky, ktoré sestry používajú, o dezinfekciu prostredia, kontroluje teploty v chladničkách na lieky. Asistenti by sa mali starať o základné hygienické potreby pacienta: o kŕmenie, polohovanie, preväzovanie, prebaľovanie.

Sestrám patrí koordinácia ich činností, plnenie ordinácií lekára, stanovovanie ošetrovateľských postupov a komunikácia s pacientom a s príbuznými. Prístup k pacientovi by mal byť komplexný.

Človeka pri uzdravovaní ovplyvňuje veľa vecí. Nielen to, že je nakŕmený a leží v čistom, ale aj jeho psychický stav, prístup rodiny a prostredie, v ktorom sa zotavuje. Sestry teda môžu výrazne ovplyvniť to, ako sa pacient v nemocnici cíti a ako hospitalizáciu prežíva. So sestrami sú predsa počas pobytu v nemocnici oveľa viac v kontakte ako s lekármi.

Mnohí ľudia sa však na úroveň ošetrovateľskej starostlivosti v nemocniciach sťažujú...

Áno, pretože systém, ktorý som opísala, u nás nefunguje. Nemáme sanitárov ani asistentov a sestier máme málo. Čo teda sestra urobí, ak má plniť povinnosti všetkých troch? Vyberie si to najdôležitejšie. Podá pacientom lieky, infúzie, vyleje moč, ošetrí rany.

Nezostáva jej však čas na to, aby sledovala, koľko pacient vymočil, či mal stolicu, či dobre dýcha... A ako sa má pacient po psychickej stránke? To už vôbec nestíha riešiť. U nás je bežné, že jedna sestra má na starosti na oddelení tridsať pacientov.

Predstavte si, že z toho pätnásti sú nechodiaci, potrebujú misy, kŕmenie, prebaľovanie, polohovanie. Ďalším pätnástim tečú infúzie dvakrát denne, všetkým tridsiatim treba podať lieky, štyroch treba poslať na ultrazvukové vyšetrenie, ďalších dvoch na magnetickú rezonanciu, so šiestimi treba ísť na vyšetrenie do ambulancie – a ona je tam sama.

Popri tom musí urobiť kvantá dokumentácie. To jednoducho nemôže fungovať. Lenže ľudia vnímajú to, že o nich nie je dobre postarané a logicky sú nespokojní so setrami. A z ich hľadiska majú pravdu – veď tá sestra im nepriniesla, o čo prosili, nevymenila včas misu, nereagovala na zvonenie.

Aký je teda dnes reálny stav ošetrovateľstva na Slovensku?

Dnes tu máme stav, keď kolabujú oddelenia, zatvárajú sa časti oddelení, pretože chýbajú sestry aj lekári. To, na čo sme dlhodobo upozorňovali, sa už deje. A zatvárať predtým oči je minimálne nezodpovedné.

Sestry v Bratislave boli ešte pred dvomi rokmi s pracovnými podmienkami relatívne spokojné. Aj na ne však už doľahlo to, že ich je málo, sú veľmi často v službách a už nevládzu. Navyše, priemerný vek sestier je dnes nad 50 rokov. Sú teda častejšie práceneschopné, možno už aj hľadajú únik. A celé sa to ešte zhoršuje.

Iveta Lazorová 5 fotografií v galérii Iveta Lazorová Zdroj: Miro Miklas

Prečo to došlo tak ďaleko?

Hovorili sme ministerstvu – dajte nám viac asistentov, nech robia základnú starostlivosť. Udialo sa však to, že aby nemuseli dať asistentom vyššiu mzdu, zaradili ich na pozíciu sanitárov. Zase teda zostali činnosti, ktoré nie sú vykryté.

Ak na oddeleniach vôbec nejakí asistenti sú. Pretože na mnohých oddeleniach jednoducho nie sú. Trvám na tom, že v zdravotníctve sa vôbec nevenuje pozornosť personálnemu manažmentu.

Akoby to teda malo vyzerať?

Treba si naplánovať, koľko ľudí potrebujeme a urobiť také opatrenia, aby sme ich motivovali a udržali ich tu. U nás ešte pred piatimi rokmi manažéri bez mihnutia oka púšťali sestry, ktoré podávali výpovede.

Dnes sa ich už pýtajú, prečo odchádzajú a čo môžu urobiť, aby si to rozmysleli. Už aj oni si uvedomujú, že odchod ďalších sestier si nemôžeme dovoliť. My sme totiž, žiaľ, časť sestier vyhnali a tie, čo nám tu zostali, pracujú v zlých podmienkach.

Nedávno som čítala materiál z Medzinárodnej rady sestier, kde boli graficky zaznačené činnosti, ktoré sestry už nestíhali urobiť, ak mali na starosti 7 pacientov. Nestihli pacienta edukovať, nestihli informovať príbuzných ako sa o neho ďalej starať. U nás ich majú na starosti aj štyrikrát viac. Ľudia potom nemajú informácie, sú zmätení a vnímajú len to, že o nich nie je dobre postarané.

Majú dnes mladí ľudia vôbec záujem o štúdium ošetrovateľstva?

Dnes môže študovať sestra napríklad na strednej zdravotníckej škole v diplomantskom štúdiu. O to veľký záujem nie je, priemerne máme 15 študentov v ročníku. No na vysokých školách záujem o štúdium rozhodne je. Napríklad Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre môže na fakultu ošetrovateľstva prijať 100 ľudí a hlási sa 230. Nemôžu však prijať viac študentov, ako im dovoľujú financie.

Čo by sestrám zjednodušilo prácu?

Napríklad elektronické záznamy v zdravotnej dokumentácii. Výrazne by to skrátilo čas, ktorý musia sestry venovať písaniu dokumentácie. Mohli by len zaznačiť do pripravených položiek v počítači, ktoré činnosti už urobili.

Pomohlo by, ak by pri súčasnom nedostatku sestier bolo aspoň viac asistentov a sanitárov?

Určite, lenže my ich nemáme. A sestry musia občas robiť veci aj za lekárov, ktorých je tiež málo. Stáva sa, že prekračujú kompetencie. Jediným riešením je stanoviť, že ošetrovateľstvo je štátnou prioritou a treba ho riešiť. Treba dať motivačné štipendiá študentom, aby sme ich zaviazali zostať na Slovensku po skončení školy aspoň 5 rokov.

Treba dať školám dotácie, aby mohli prijať viac študentov ošetrovateľstva a zlepšiť podmienky práce v praxi. Posilňovanie kompetencií asistentov na úroveň sestier, ktoré teraz ministerstvo propaguje, je opäť zlé riešenie. Kto bude robiť prácu asistentov?

Pozrite sa, ako je to v Česku. Tam minister priznáva, že majú nedostatok sestier, no pridávajú na mzde sestrám v trojzmennej prevádzke a nočných službách, chcú riešiť výsluhové dôchodky pre sestry. Hľadajú pre ne motiváciu. My sme navrhli opatrenia, ktoré treba urobiť. Je na ministerstve, či ich začne napĺňať.

© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×