Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Potápajú sa, bicyklujú a zisťujú, ako lieči ticho. Domáci aj cudzinci na najvzdialenejšom chorvátskom ostrove

13.06.2018 (23/2018) Kto sa chce zbaviť stresu a prežiť dovolenku bez hluku, jeden z najzelenších a najteplejších jadranských ostrovov Lastovo je na to ako stvorený.
Potápajú sa, bicyklujú a zisťujú, ako lieči ticho. Domáci aj cudzinci na najvzdialenejšom chorvátskom ostrove
9 fotografií v galérii
Pobrežie ostrova zdobia takéto pekné zátoky.
Autor fotografie: Viera Václavková

Kapitán Ivo Rakuljič naštartoval výletnú Dalmatínku a vymanévroval ju na otvorené more. Hradby Dubrovníka sa vzdialili a napokon stratili v opare. Vôkol zostalo trblietavé more s bielymi plachtami jácht. Smerujeme k najvzdialenejšiemu chorvátskemu ostrovu Lastovo.

Ostrov s číslom 46

Ani náhodou to nie je poradové číslo ostrova. Tých sa v Jadranskom mori nachádza vyše 1 700, čo je v európskych moriach unikát. Nie sú očíslované, no k niektorým sa viažu legendy, alebo sú spojené s historickými či inými udalosťami.

Ostrov Lastovo je spojený s číslovkou 46 aj preto, že ho obkolesuje 46 neosídlených ostrovčekov. Na niektorých končili odsúdenci za ťažké zločiny. Nie, nenechali ich tam pomaly zomierať hladom a smädom, ich smrť bola rýchlejšia. Prikovali ich o stĺp na brehu mora a počas prílivu sa utopili.

Čo sa ešte zmestí do tejto číslovky? Je tu 46 kostolíkov a kaplniek, 46 vyvýšenín a pahorkov a 46 dolín, polí, vinohradov a olivových sadov. Neveľký ostrov má rozlohu len 50 km² a býva na ňom necelá tisícka obyvateľov. Tí si ani neuvedomujú, aký je významný, keď sa dostal na zoznam Svetového fondu na ochranu prírody.

Pýcha na streche

Asi šesť hodín plavby a pred nami je Lastovo. Ostrov, ktorý až do roku 1945 patril Taliansku. Potom si na ňom bývalá juhoslovanská armáda spravila vojenskú základňu a pre turistov bol uzavretý.

Zakotvili sme v malom prístave Svätý Michal. 9 fotografií v galérii Zakotvili sme v malom prístave Svätý Michal. Zdroj: Viera Václavková

Až po rozpade Juhoslávie a vytvorení samostatného Chorvátska ostrov ožil. V prístave Uble, kde kotvia trajekty, zrekonštruovali aj bývalý vojenský objekt a je v ňom penzión. Dovolenkári však viac vyhľadávajú súkromné penzióny.

Zakotvíme v malom prístave Svätý Michal. Je to v podstate len osada pri mori s niekoľkými domami. Nasadneme do mikrobusu a ten sa po úzkej a strmej ceste vyšplhá hore do kopcov, kde je hlavné mesto ostrova – Lastovo.

Pripomína viac dedinu ako mesto. Nad cestičkami zo záhrad ovísajú konáre s figami, pomarančmi a so sladkými rohovníkmi (svätojánsky chlieb). Žiaden puch hamburgerov ani decibely hluku z reštaurácií. Ušné bubienky pohladí cvrlikanie cikád a ticho.

Všimnem si komíny, ktoré tu majú tradíciu. Až takú, že komín sa dostal do erbu ostrova. Tunajšia turistická sprievodkyňa Glumacová tvrdila, že pred vyše 400 rokmi majitelia domov súperili, ktorý komín bude mať väčšiu „hlavu“, teda záverečnú časť.

Tak totiž prezentovali svoje majetkové pomery. Bohatý si to mohol dovoliť. Vedel, že automaticky bude mať väčšiu úctu v meste. Komíny však vyjadrovali aj susedské vzťahy. Keď sa jeden nahneval, tak smerom k druhému primuroval na komín rohy.

To sa už nerobí, no tradície zostávajú. Aj na novších strechách som videla „bohaté“ komíny. Domorodci ma však presviedčali, že teraz má väčšiu úctu ten, kto má viac olivových sadov.

Aj novú strechu zdobí pekný komín. 9 fotografií v galérii Aj novú strechu zdobí pekný komín. Zdroj: Viera Václavková

Kňazi liečili

Úzkou uličkou prejdem ku Kostolu sv. Kozmu a Damiána z 15. storočia. Týmto dvom kňazom a liečiteľom je kostol zasvätený. Liečili len bylinkami. A boli účinné i na lepru, ktorú si mnohí námorníci priniesli domov.

Na ostrove vraj rastie asi šesťsto liečivých bylín a pre domorodcov sú aj teraz základnými liekmi. Lekárov navštevujú ozaj len zriedkavo.

A čo v prípade úrazu? Vyriešené. Vzdialenosti na ostrove nie sú veľké a lekár môže okamžite zasiahnuť. Keď usúdi, že choroba je vážnejšia a treba prevoz do nemocnice, priletí helikoptéra.

Všimla som si, že tu akosi nevidieť palmy. Pod jednou som síce zastala, sprievodkyňa ma však ťahala ďalej.

Prečo? Vraj k palmám nemajú domorodci vzťah, lebo podľa legendy prinášajú smrť. Keď rastie pred domom, tak do desiatich rokov všetci jeho obyvatelia zomrú. Nikto to neriskuje, radšej sa vysťahuje a domy zostanú neobývané.

Vymodlili si búrku

Ticho, pokoj, občas prefrčí po ceste nejaký cyklista alebo auto. A pritom sme priamo v hlavnom meste ostrova, ktoré má okolo štyristo obyvateľov. Kde sú ľudia? Sprievodkyňa tvrdí, že dovolenkári pri vode a domáci na poliach alebo v práci.

V Uble je malý podnik na spracovanie rýb a ďalší dochádzajú za prácou na pevninu alebo na iné ostrovy. Korčula je vzdialená len 13 kilometrov. Avšak príležitostne je tu vraj veľmi, veľmi veselo, najmä počas fašiangov. Dodržiavajú totiž tradície a tie pritiahnu turistov.

Nad cestičkami viseli dozrievajúce pomaranče. 9 fotografií v galérii Nad cestičkami viseli dozrievajúce pomaranče. Zdroj: Viera Václavková

Dlho dopredu majú zarezervované ubytovanie na podujatie, ktoré sa viaže ku skutočnej historickej udalosti z roku 1483. Vtedy katalánski piráti napadli Korčulu a Lastovčanom po poslovi odkázali, aby sa vzdali.

Pre hrdých ostrovanov to bolo nemysliteľné. Muži sa ozbrojili, ženy a deti sa išli modliť na najvyšší vrch ostrova Hum (470 m). Prosili o pomoc svätého Juraja a vraj si vymodlili silnú búrku. Bola taká intenzívna, že všetky pirátske lode sa potopili.

Lastovčania potom schmatli posla, posadili ho na somára a všetci sa mu posmievali. Previedli ho dedinou a nakoniec ho odsúdili a upálili.

Odvtedy na prvý fašiangový utorok z najvyššie položeného miesta Hum ťahajú na tristometrovom lane bábiku Poklad, ktorá má na čižmách petardy a tie vybuchujú. Ťahanie a spúšťanie opakujú trikrát. Ak sa nepreruší, znamená to pre ostrovanov dobrý rok. Bábika napokon skončí v plameňoch.

A ešte jedno podujatie je zaujímavé. Koncom júla sa sem nahrnie aj dvetisíc turistov a Lastovo sa zmení na ostrov hudby. Po štyri večery tu koncertujú známe hviezdy džezu, bluesu, rocku a world music.

Víno a olej

Ivo Pavličevič je taxikár, vodič autobusu a excelentný vinár. A dobrý hostiteľ, podotknem v jeho pivnici. Ku skvelému bielemu vínu najskôr na stôl naservíroval chlieb poliaty olivovým olejom. Chutil ako delikatesa.

„Olivy necháme poriadne dozrieť a zberáme ich, až keď sú zrelé, teda keď začnú padať do pripravených plachiet. Niekedy ich zberáme až do Vianoc,“ vysvetľoval.

Ulica ku Kostolu sv. Kozmu a Damiána. 9 fotografií v galérii Ulica ku Kostolu sv. Kozmu a Damiána. Zdroj: Viera Václavková

Potom naservíroval pršut, olivy, syr a ryby. Ospravedlnil manželku, ktorá už pripravovala hosťom večeru.

„Nad pivnicou máme malý penzión so štyrmi izbami a ona im varí. Ryby a rôzne morské potvorky vie pripraviť na toľko spôsobov, že sa ich neobjedia, ani keď ich dostanú na tanier denne. A používa len olivový olej, ktorý si dorobíme podobne ako zeleninu. Všetko je takmer v bio kvalite. Minimum chemikálií ide do pôdy, ktorá je tu úrodná.“

To isté platí aj v prípade viníc. Ivo ročne dorobí osem až desať ton hrozna a víno z tohto ostrova patrí medzi najkvalitnejšie v Stredomorí.

Cudzinci už tento ostrov objavili. Užívajú si ho najmä tí, čo utiekli od počítačov a hluku miest. Potápajú sa, bicyklujú, plavia sa okolo ostrovčekov a zisťujú, ako lieči ticho.


Lastovo

Tento najvzdialenejší ostrov v južnej časti Jadranského mora s rozlohou necelých 41 km² patrí medzi najzelenšie a najteplejšie v Chorvátsku. Má najbohatší podmorský svet na celom Jadrane, a to láka na potápanie a šnorchlovanie. Pre ostrov je typická architektúra z 15. a 16. storočia. Dá sa naň dostať výletnými loďami aj trajektom zo Splitu a z Dubrovníka so zástavkami na ostrovoch Hvar, Korčula a Mljet.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×