Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Žiarlivá aktivistka s láskou k hazardu: Márii Terézii vzali krásu pôrody a čokoláda

11.06.2018 (23/2018) Bola to energická, pragmatická, charizmatická a na svoje časy veľmi moderná žena. Panovníčka Mária Terézia (1717 – 1780) však mala aj slabosti. Jednou z nich bola čokoládová polievka.
Žiarlivá aktivistka s láskou k hazardu: Márii Terézii vzali krásu pôrody a čokoláda
7 fotografií v galérii
Panovníčka s manželom a početným potomstvom. Dospelosti sa, bohužiaľ, dožilo len desať...
Autor fotografie: Getty Images

Zachovalo sa veľa svedectiev potvrdzujúcich krásu a pôvab jednej z najpopulárnejších panovníčok. Keď mala 23 rokov, pruský veľvyslanec na viedenskom dvore gróf Podewils o nej povedal:

„Má pôvabnú chôdzu, dôstojné vystupovanie, impozantnú postavu s plnými okrúhlymi tvarmi, svetlé vlasy s nádychom do hrdzava. Jej veľké tmavomodré, bystré a láskavé oči sú očarujúce. Pravidelný nos nie je zahnutý ani sploštený. Šarmantný úsmev odhaľuje biele zuby. Ústa má veľké a pekné. Jej šija a ňadrá sú skvostné a ruky má nádherné.“

Som veľmi tučná

Po šestnástich pôrodoch sa síce jej postava zaokrúhlila, no dobové portréty ju zachytávajú v žiarivej kráse jej majestátu.

V roku 1769 však sama neľútostne načrtla svoj portrét: „Som veľmi tučná, ešte viac ako moja milostivá matka. Tvár mám červenú, najmä po tom, ako som prekonala kiahne. Nohy mám celkom opuchnuté a čakám, kedy mi prasknú. Pľúca ako keby sa mi nafúkli a veľmi ťažko sa mi dýcha, aj keď ležím s vystretými nohami.“

Korpulentná Mária Terézia sa v neskoršom veku pohybovala len s námahou. Keď chcela zostúpiť do krypty v kapucínskom kostole, kde rada rozjímala pri náhrobku svojho manžela, museli jej zostrojiť výťah, aby sa príliš nenamáhala.

Panovníčka celý život dodržiavala prísnu disciplínu – v lete vstávala presne o piatej, v zime zase o šiestej hodine a deň mala rozvrhnutý na minúty. Pracovala s prestávkami až do deviatej hodiny večer.

Mala železný zvyk, ráno a po obede si dala šálku kávy, musela však byť horúca, pretože studená škodí žalúdku. A veľmi rada maškrtila. Tvrdiť však, že za jej kilá navyše môže len obľúbená čokoládová polievka, by bolo asi nespravodlivé.

Mária Terézia bola za mlada krásna žena, neskôr ju trápila obezita. 7 fotografií v galérii Mária Terézia bola za mlada krásna žena, neskôr ju trápila obezita. Zdroj: Getty Images

Mária Terézia si totiž po tvrdej práci v bohatej miere dožičila zábavu spojenú s bohatým stolovaním. Vo štvrtom mesiaci tehotenstva tancovala na maškarnom bále od polnoci do bieleho rána, nedožičila si ani chvíľku oddychu a hneď išla na rannú omšu.

Na dvore sa konali počas roka rozličné oslavy a bály, boli to honosné a luxusné slávnosti s pestro prestretými stolmi. Práve strava sa podpisovala pod choroby a obezitu plesajúcej šľachty. Zbytočný a márnotratný luxus ukončila trúchliaca vdova po tom, ako zomrel jej milovaný manžel František Štefan Lotrinský.

Okrem čokolády mala ešte jednu veľkú slabosť – hazard. Karty boli pre ňu v rámci zábavy na prvom mieste. Jej radcovia hľadeli na tento zvyk s nevôľou. Slávny akvarel ju zobrazuje, ako hrá v meštianskom odeve s čepcom na hlave karty s niekoľkými zo svojho úzkeho kruhu.

Od prvých dní svojej vlády rada hrala módnu hru faraón, ktorá sa neraz končila veľkými prehrami. Stávalo sa, že v jeden deň prehrala 30 000 dukátov, neodradilo ju to. Radcovia na ňu apelovali, že slúži ako zlý príklad, zabralo to.

Tajomný elixír?

„Kráľovské stolovanie v tom čase určite nezodpovedalo normám, ktoré vyznávame dnes. O striedmosti nemôže byť ani reči,“ hovorí riaditeľka Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi Iveta Géczyová.

Práve v tejto inštitúcii prišli s myšlienkou ponúknuť slovenskej verejnosti výstavu o histórii čokolády. Jednotlivé exponáty pochádzajú z Múzea obchodu, po Prievidzi sa výstava presunie do Topoľčian a Levíc.

Návštevníci môžu vidieť obaly, ktoré sa používali na balenie cukroviniek obsahujúcich čokoládu, predmety z výroby, napríklad formy na mačacie jazýčky, ktoré sa vyrábajú ešte aj dnes.

Potom sú to reklamné predmety, nechýbajú písomnosti jednotlivých producentov a výrobcov čokolády, firemné papiere, faktúry, súpisy tovarov z jednotlivých podnikov.

Súčasťou výstavy sú aj informácie o čokoládovej polievke Márie Terézie, múzejníčky ju dokonca pre návštevníkov navarili.

Riaditeľka múzea v Prievidzi má ešte aj dnes na pracovnom stole informácie o ľuďoch, ktorí nevedeli čítať. 7 fotografií v galérii Riaditeľka múzea v Prievidzi má ešte aj dnes na pracovnom stole informácie o ľuďoch, ktorí nevedeli čítať. Zdroj: Peter Brenkus

„Kto očakáva, že ide, nedajbože, o tajomný sladký elixír, možno bude trocha sklamaný. Je to vlastne obdoba pudingu. Treba však zobrať do úvahy, že na tie časy, keď čokoláda nebola bežným pokrmom ako dnes, to bola nevídaná a jedinečná pochúťka. My si dnes v obchode kúpime pudingový prášok, v ktorom je jemné „zahusťovadlo“, vďaka ktorému je príprava úplne jednoduchá.

Za čias Márie Terézie však, aby dosiahli žiadaný efekt, používali obyčajnú múku. Urobili z nej zápražku s maslom, zaliali ju smotanou, pridali kakaový prášok a dochutili škoricou.“

Pečená divina, plnené prepelice, husi, kačky a namiesto vody víno. Príbory sa ešte nepoužívali, hostia mali naporúdzi misy s vodou na umývanie mastných rúk. Taký bol základ stravovania v čase baroka na šľachtických dvoroch.

„V bežných domácnostiach, ale aj na panských dvoroch sa jedli hlavne obilninové kaše. Traduje sa, že naším národným jedlom sú halušky, nie je to presne tak. Zemiaky, z ktorých sa pripravujú, súvisia so zámorskými objavmi. Podobne ako kakaové bôby, ktoré sa v našich zemepisných šírkach rozšírili až v 19. storočí.

Mäso sa podávalo vcelku, poväčšine pečené, takzvané minútky sa dostali do nášho jedálneho lístka až v druhej polovici 20. storočia. O čokoláde, akú poznáme dnes, vtedy ani nechyrovali. Podávala sa v tekutom stave a ako výnimočná maškrta sa ocitla len na kráľovskom dvore.

Bežní poddaní ani netušili, že niečo také existuje. Ľudia si v tom čase osladzovali život iba u nás dopestovaným ovocím. Potom to boli ešte perníky z medu, pernikárske remeslo totiž patrí k tým najstarším.“

Ako ďalej hovorí etnologička Iveta Géczyová, každá dedina mala v urbároch predpísané, čo presne musí odovzdať na panský dvor.

„V našom regióne lovili až do 20. storočia na tento účel drozdy čvíkotavé, potom vyšiel zákon na ich ochranu. Poddaní z okolia Prievidze odovzdávali okrem iného lieskovce a zaujímavosťou bol šafran vestenický vyhľadávaný v celej Európe ako sadivo. Keď sa povie, že je niečoho málo ako šafranu, je to pravda, pretože na jeden kilogram museli nazbierať 3 000 kvetov.“

Žiarlivá manželka

Hoci má Mária Terézia na svojom konte ako panovníčka samé superlatívy, v Prievidzi na ňu až také príjemné spomienky nemajú.

„U nás na Hornej Nitre vnímame dve veľké panovníčky. Jednou z nich bola kráľovná Mária, ktorá v roku 1383 udelila Prievidzi privilégiá slobodného kráľovského mesta. Prišlo však nešťastné 18. storočie a mestu hrozilo, že o ne príde, čo sa nakoniec aj stalo.

Bohužiaľ, Prievidžania nemali čím dokázať udelenie výsad, pretože v roku 1687 sa regiónom prehnali kurucké vojská, mesto takmer ľahlo popolom, zhorel aj archív. Rozhodnutie teda ostalo na Márii Terézii a práve ona rozhodla, že privilégiá, ktorými sa Prievidžania oháňali, sú neplatné. Táto strata urobila z Prievidze úplne obyčajné mesto.“

Nádoby na cukrovinky, ktoré sa vynímali v minulosti na pultoch obchodov. 7 fotografií v galérii Nádoby na cukrovinky, ktoré sa vynímali v minulosti na pultoch obchodov. Zdroj: Peter Brenkus

Na obranu mesta sa vtedy postavili ženy, nedovolili vstúpiť zemepanským úradníkom do Prievidze.

„Ženy síce ukázali, aké dokážu byť silné, nezískali však ďalšiu podporu a ich odpor sa skončil neúspechom. Verejne ich potom za trest korbáčovali v Bojniciach.“

Prievidžanka Iveta Géczyová napriek tomu o panovníčke hovorí ako o pokrokovej vladárke.

„Hoci uznávala tradície a hodnoty katolíckeho baroka, v ktorých bola vychovaná, položila základy modernej monarchie. Dnešným slovníkom by sme ju mohli nazvať aktivistkou. Práve ona sa postarala o to, aby žena nebola spájaná len s kuchyňou a rodením detí.“

A hoci Habsburgovci odjakživa svojich potomkov dômyselne ženili a vydávali v záujme monarchie, Márii Terézii sa podarilo presadiť, aby sa vydala za muža, ktorého milovala.

„Spávali ako manželia v jednej posteli a to nebývalo vo vyšších vrstvách zvykom.“

Klebety mu pripisovali viacero vzťahov, isté však bolo, že mal rád spoločnosť krásnych žien. A na dôvažok mal kvality, ktoré mu získali sympatie okolia – príjemný zovňajšok, pravidelné črty tváre, tmavomodré oči a milý úsmev.

Bol vynikajúcim tanečníkom, čo aristokracia veľmi oceňovala. V štúdiu však až tak nevynikal. Budil dojem láskavého kniežaťa, ktorého štátne záležitosti veľmi nezaujímali. Nezaháľal však a svoje schopnosti zasvätil hospodárstvu a financiám.

Mária Terézia a František Štefan si uchovali vzájomnú lásku, v ktorej sa miešala nežnosť s dôverou. To všetko bolo korunované žiarlivosťou Márie Terézie, ktorá bola ako sud s pušným prachom. Rozumnejšie bolo obísť ho.

Panovníčka v škole

Z jej početného potomstva sa len desať detí dožilo dospelosti. „Hoci mala vladárske povinnosti, bola veľmi zodpovedná matka. Trvala na tom, aby si deti pravidelne umývali ruky, a to treba zdôrazniť, že v období baroka vládla takmer nulová hygiena.

Zberateľ z nášho regióna opatruje dlhú kosť, ktorú šľachta využívala ako paličku na škrabanie tela a hlavy pod parochňou. Neumyté telo totiž vedelo svojho majiteľa potrápiť. Mária Terézia pravidelne pozývala k svojim deťom lekára, ktorý im prezeral a čistil chrup.“

Ako matka dbala na to, aby jej deti, hoci vyrastali na kráľovskom dvore, nemali nezdravú pýchu. Skôr ako sa guvernantky ujali ich výchovy, dostali presné inštrukcie – nesmeli deti rozmaznávať, pomáhať im pri obliekaní, viesť za ručičku, strašiť ani príliš teplo obliekať, robiť grimasy v rámci zábavy či rozprávať sa s nimi svojím žargónom.

Formy na výrobu čokolády. 7 fotografií v galérii Formy na výrobu čokolády. Zdroj: Peter Brenkus

Panovníčka vytýčila presné zásady vzdelávania a každý ich musel dodržiavať. Jej vôľa reformovať sa prejavila aj v oblasti vzdelávania obyčajného ľudu. Deti v škole začali v čase jej panovania patriť medzi štátne priority.

V análoch monarchie nájdeme dokumenty, ako Mária Terézia navštevuje školy. Je vyobrazená, ako sa díva do zošitov a žiakov povzbudzuje odmenami. Naopak, tých rodičov, ktorí nechceli pustiť deti do školy, trestala.

„Vzdelávací systém, ktorý zaviedla, bol obrovskou historickou udalosťou. Zastávala názor, že všetky deti by mali vedieť čítať, písať a počítať. Trvalo však roky, kým sa to zaviedlo do praxe. Až do čias prvej republiky sa na dedinách k základnému vzdelávaniu stavali ako k nepovinnému.

Deti chodili do školy len v zime, aj to iba vtedy, keď si mali čo obuť a obliecť, pretože na vidieku vládla chudoba. Pri našich výskumoch zisťujeme, že ešte aj niektorí ľudia z dnešnej najstaršej generácie, ktorá už vymiera, boli schopní prečítať si iba základné veci.“

Iveta Géczyová sa pri svojom výskume stretla aj s negramotnosťou. Upriamuje našu pozornosť na jej pracovný stôl a s pomocou lupy číta zápisky miestneho muža, ktorý sa narodil niekedy po roku 1890.

„Pracoval na železnici, nevedel však čítať a písať. Zrejme to pociťoval ako hendikep, pretože koncom 50. rokov minulého storočia, keď už bol na dôchodku a mal čas, tak sa to naučil.“

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×