Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

„Deti sa už pred nami netrasú, sú sebavedomé,“ hovorí ocenený učiteľ a na rodičovské združenia zve aj žiakov

10.06.2018 (23/2018) Nositeľ ceny Zlatý Amos za tento rok Ján Gáll (30) dostával rady typu, aby si našiel veľmi bohatú manželku.
„Deti sa už pred nami netrasú, sú sebavedomé,“ hovorí ocenený učiteľ a na rodičovské združenia zve aj žiakov
5 fotografií v galérii
Najlepší učiteľ absolvuje interview aj takýmto vtipným spôsobom.
Autor fotografie: Archív J. G.

Košičan Janko má veľmi ďaleko k imidžu prísneho učiteľa. Strapatá štica, večne usmiata tvár, čo slovo, to humor, mladistvý výzor, ktorý sa vôbec nezhoduje s údajom o narodení v jeho rodnom liste.

Človek si ho skôr ako za katedrou úplne jasne dokáže predstaviť na študentskom žúre. Napriek týmto skutočnostiam vyhral vďaka svojim žiakom celoslovenskú súťaž o najobľúbenejšieho učiteľa.

Učiteľ ako ovca

Za všetkým bola stávka s jeho deviatakmi, ktorým je triedny od piateho ročníka.

„Mali sme pred sebou futbalový turnaj, proti sebe nastúpili učitelia a žiaci. Jedna z mojich žiačok, Sára, si ma neustále doberala, aby sme sa stavili, kto vyhrá. Pravidlá boli jasné. Ak prehrajú pedagógovia, celý deň musím byť v škole oblečený v kostýme ovce. Po prehre žiakov by musela Sára prísť do školy v topánkach na vysokých podpätkoch, čo je pre ňu ako športovkyňu nemysliteľné.

Keďže bola remíza, obaja sme plnili to, čo sme v rámci stávky sľúbili. Sáru museli podopierať spolužiačky, keď prišla do školy v mamkiných topánkach, vydržala tri hodiny.“

Byť obľúbeným učiteľom vďaka jednej humornej stávke však určite nestačí. Z rozhovoru s Jankom, ktorý učí na ZŠ Drábova 3 v košickej mestskej časti na Sídlisku KVP, vyplýva, že časy, keď sme sa pred prísnymi učiteľmi triasli ako osiky, sú už nenávratne preč.

Málokto by hádal, že tento veselý mladý muž je povolaním učiteľ. 5 fotografií v galérii Málokto by hádal, že tento veselý mladý muž je povolaním učiteľ. Zdroj: Miro Miklas

„Táto generácia detí je už úplne iná, sú technicky veľmi zdatní, rýchlejšie dospievajú. Keď som sa tretiačky oslávenkyne pýtal, čo si praje od rodičov k narodeninám, či nebodaj bábiku, prekvapene reagovala, že predsa telefón.

Sú sebavedomí a odvážni, upozornili ma na môj prvý šedivý vlas, všímajú si, ako sa obliekam, aké mám topánky, či dokonca ponožky. Musím, ale aj chcem byť pri nich v kurze, viem, čo sa počúva, čo nosí.

Od dospelých očakávajú priateľský a seberovný prístup. Na druhom stupni učím dejepis a občiansku náuku, menšie deti na prvom stupni zase výtvarnú výchovu.

Bol som prekvapený, keď mi raz malý tretiačik povedal, že ma má rád ako učiteľa, pretože sa s nimi rozprávam ako so seberovnými. Ideálne je, ak hodinu začnem vtipom. Samozrejme, všetko musí mať svoje hranice a podstatné je, aby si ich deti vedeli uvedomiť.“

Ján Gáll netají, že aj on pravidelne zažíva situácie, keď sa aj o pol hlavy vyšší deviataci dožadujú, aby sa k nim učitelia správali ako k dospelým. Vyriešil to po svojom.

„Ponúkol som im možnosť navštevovať rodičovské združenia spolu s rodičmi, keď sa cítia byť veľkými. Ujalo sa to, veľa z nich túto príležitosť využilo. Stoja vedľa svojej mamy či otca so sklonenou hlavou a s obavami, čo poviem na margo ich výsledkov v škole, iní radšej čakajú za dverami.“

Ešte jedna zaujímavosť v jeho učiteľskej práci nás prekvapuje. Ocenený učiteľ pripravuje výtvarne nadané deti na talentové skúšky na umeleckú školu.

Kurz je úplne zadarmo a lekciu dostanú, ak majú záujem aj rodičia žiakov školy. Môžu sedieť vedľa svojich detí a oddychovať pri maliarskom stojane, veď terapia umením veľmi účinne lieči dušu, zbavuje ľudí stresu a napätia.

Držiteľ ceny Zlatý Amos sa teší z výhry. 5 fotografií v galérii Držiteľ ceny Zlatý Amos sa teší z výhry. Zdroj: Archív J. G.

Nech radšej uteká

Pamätáte si na časy, keď to, čo povedal učiteľ, bola pravda a nikto nebol múdrejší ako on? Ani tejto dogmy sa držiteľ Zlatého Amosa nedrží.

„Nikdy by som si nedovolil tvrdiť, že som najmúdrejší a bez rozpakov to priznám aj pred deťmi. Dokonca nemám problém odpovedať na otázky – decká, neviem to, naštudujem si to, aj vy sa pozrite, či nájdete na internete potrebné informácie a nabudúce si to porovnáme.

Hodiny dejepisu vediem tak, aby deťom odovzdávali vedomosti aj tí, ktorí toho vedia viac ako ja. Keď sme sa učili o 2. svetovej vojne, stretli sme sa s Košičankou, rodičia ktorej prežili koncentračný tábor. Deti navštívili okrem toho miestnu židovskú synagógu. Dozvedeli sa viac o našom rodákovi maliarovi Ľudovítovi Feldovi, ktorý musel pre židovský pôvod znášať útrapy holokaustu.“

Janko sa dal na učiteľskú dráhu na radu staršej sestry. Tá ho ako zanietená učiteľka brávala na detské letné tábory, aby tam pracoval ako vedúci.

„Ani neviem ako, zrazu som videl, že to s malými deťmi viem, dokázal som ich zaujať a na dôvažok, bavilo ma to. Z maminej strany v rodine prevládajú umelecké gény, ja som sa popri maľovaní dal aj na dráhu učiteľa.“

Z jeho ročníka stoja za katedrou dokopy len traja spolužiaci. On sám počas praxe počúval rady typu – ide vám to, no ak chcete byť živiteľom rodiny, radšej utekajte od školstva čo najďalej. Prípadne mu radili, aby si našiel bohatú manželku. Dnes je Janko čerstvý ženáč, jeho manželka je novinárka, kamarátka z detstva, ich vzťah neskôr prerástol do lásky.

„Keď som nastúpil ako učiteľ do školy, na štvrtý deň po mojom príchode sa začali štrajky. Je pravda, že platy začínajúcich učiteľov nie sú vôbec motivujúce. Pred siedmimi rokmi sme boli v škole, čo sa mužov týka, iba ja, ďalší môj kolega a pán školník.

Dnes je nás síce viac, ženy sú však stále v presile. Ak chcú muži učitelia uživiť rodiny, musia sa obracať. Mnohí majú napríklad popri práci aj ďalšiu činnosť, napríklad trénerstvo.

Počul som aj o takých, ktorí počas letných prázdnin pracujú v zahraničí na farmách, oberajú hlavne jablká. Napriek týmto skutočnostiam som z tých učiteľov, ktorí chcú učiť a verím, že mi to dlho vydrží.“

Povolanie, ktoré si vybral, ho baví. Na snímke so svojimi žiakmi. 5 fotografií v galérii Povolanie, ktoré si vybral, ho baví. Na snímke so svojimi žiakmi. Zdroj: Archív J. G.

Ocenená „čaviarnička“

Čo by ako učiteľ okamžite zrušil, tak to je množstvo byrokracie a takzvané „papierovačky“ v škole.

„Práve sa chystáme so žiakmi do školy v prírode, k jednému dieťaťu potrebujeme osem papierov s podpismi.“

Naopak, veľkým pozitívom podľa neho je, že kreatívni, šikovní a ochotní učitelia dokážu vďaka projektom získať veľa pre školu.

„Nedávno takto naša škola prišla k dvadsiatim notebookom či interaktívnej tabuli.“

Sám Janko s deťmi zo žiackej školskej rady sa hrdia ocenením za najlepší projekt v rámci slovenských základných škôl, zriadili totiž „čaviarničku“.

„Máme na sebe červené zástery s bielymi bodkami a podávame v škole čaj. Začali sme s tým pred troma rokmi, pridali sa rodičia, piekli nám koláče. V knižnici sme zhotovili barový pult zo starých kníh a v rámci verejnej výzvy sme nazbierali stopäťdesiat hrnčekov, taniere a vankúše.

Každá trieda chystá pre svojich spolužiakov zdravé desiate. Peniaze, ktoré zarobia, minú na spoločné aktivity, idú napríklad spolu na hokej. Nedávno sme zase zorganizovali bábovkový súboj, naše tety kuchárky ako porotkyne hodnotili 37 báboviek. Krátko nato sa konalo rodičovské združenie, pre rodičov sme pripravili pohostenie, aby sa sladko naladili na naše stretnutie.“

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×