Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Ako 20-ročná s koňmi ťahala drevo z hory, dnes s priateľom ako jediní na Slovensku chovajú flámske kone

07.06.2018 (23/2018) S koňmi ťahala drevo z hory, dnes je s priateľom jedinou chovateľkou flámskeho plemena na Slovensku. Lenka Mahútová (37) chce podľa vzoru Amišov rozbehnúť ekologické poľnohospodárstvo.
Ako 20-ročná s koňmi ťahala drevo z hory, dnes s priateľom ako jediní na Slovensku chovajú flámske kone
8 fotografií v galérii
Zvyšné kone Lenky a jej priateľa − kobyla Polien van Schraevenacker, žriebätko Ybi,...
Autor fotografie: Martin Mázor

Je to zaujímavé zoskupenie. Útla žena v pršiplášti, statný žrebec Willow du Bosquet a traja psi si vykračujú cestou popri diaľnici. Mieria k brehu Váhu, kde nasleduje tradičný zvierací rituál – kúpačka.

Dvojročný žrebec Willow zalezie do vody takmer po krk a vyzerá nadmieru spokojne. Podobne ako jeho pani, pre ktorú sú ťažné kone osudovou záležitosťou.

„V gazdovskom dvore v Terchovej ich chovali už moji starí rodičia, no bližšie som s nimi prišla do kontaktu až tu, v Turčianskych Kľačanoch. Stačilo mi počuť konský dupot a už som aj trielila von. V jednej z rodín miestnych chovateľov som sa naučila, ako sa o ne starať,“ opisuje zrod vášne, z ktorej už takpovediac nebolo úniku.

V hore ako vo vojne

Odkedy sa dala dokopy s priateľom Milanom Hoľom, postihnutí „diagnózou kone“ pokračujú spolu.

„Aj on je dlhoročným chovateľom, vďaka nemu som sa konečne dostala do hory,“ spomína Lenka na obdobie, keď odišli za furmanskou prácou na štyri roky na severnú Moravu. Ako 24-ročná prvýkrát okúsila robotu, z ktorej majú veľký rešpekt aj statní chlapi.

„Mala som ho, samozrejme, tiež, no zároveň to bol pre mňa adrenalín a úžasný pocit. Ja a môj kôň, odkázaní jeden na druhého, v prostredí, kde si musíme navzájom pomáhať, prispôsobovať sa terénu,“ hovorí Lenka.

Tradičný rituál vo vodách Váhu. Spolu s Willowom sa okúpali traja psi a čiastočne aj ich majiteľka. 8 fotografií v galérii Tradičný rituál vo vodách Váhu. Spolu s Willowom sa okúpali traja psi a čiastočne aj ich majiteľka. Zdroj: Martin Mázor

Na otázku, či sa môže furmančinou živiť aj žena jej fyzických parametrov, odpovedá jednoznačne kladne.

„O hrubej sile to až tak nie je, keďže my drevo neťaháme, stačí uniesť sekeru cez plece. Horšie je to pri nečakaných situáciách, keď začiatočník ľahko prepadne panike. Aj mne sa to stalo, keď sa kobylke šmyklo na koreni, ostala ležať dolu svahom a nemala sa ako pohnúť. Kričím v strese: ,Pomóóóc, Miňko!‘ Len pozrel s pokojom Angličana, zobral nejaký kľúč, niečo odkrútil a kobylka vyskočila,“ opisuje spočiatku hororovú, dnes už veselú príhodu.

Boli však chvíle, keď nebolo všetko jedno ani jej skúsenejšiemu priateľovi.

„Starý furman vám povie, že hora je ako vojna. Nikdy neviete, z ktorej strany kúpite ranu. Dávate pozor hlavne na koňa a množstvo iných vecí, len na seba niekedy nie. A môže sa to skončiť tragicky. Nám sa to najhoršie, našťastie, vyhlo, napriek tomu som utrpela vážny úraz v podobe zlomenej panvy.“

Museli prácu nechať tak a vrátiť sa na Slovensko.

Ohrozené povolanie

Na nejaký čas sa zamestnala ako zootechnička, dnes je však bez stálej roboty. Ťažné kone nie sú v kurze.

„Ťažba dreva dnes funguje asi tak, že rýchlo zarobiť a nerozmýšľať nad tým, ako sa s tým neskôr hora vysporiada. Cena za furmanské práce sa za posledných dvadsať až tridsať rokov prakticky nezmenila, náklady pritom stúpajú. Toto remeslo dnes upadá, vidno to už aj na pretekoch, kde je čoraz menšia účasť. Mladých to až na zopár výnimiek nechytá,“ obáva sa, že furmani sa už onedlho stanú len súčasťou histórie.

Keďže okolie ich bydliska neponúka ani prácu na poli, svoje kone dnes chovajú viac-menej ako domácich miláčikov. Momentálne ich majú päť, okrem českomoravskej belgičky aj štyri kone flámskeho plemena – jediné na Slovensku.

Známe sú najmä z Ameriky, kde ich využívajú Amiši – nábožensko-etnická skupina odmietajúca mnohé výdobytky moderného sveta. Nosia oblečenie z 19. storočia, žijú bez elektriny, využívajú konské povozy a živia sa poľnohospodárstvom, kde taktiež využívajú silu veľkých flámskych koní.

K svojim štvornohým miláčikom má Lenka Mahútová priam materinský vzťah. 8 fotografií v galérii K svojim štvornohým miláčikom má Lenka Mahútová priam materinský vzťah. Zdroj: Martin Mázor

Nešťastný pôrod

„Možno by ste si povedali, že také zviera musí byť neohrabané, no to by ste žasli. Flámi majú pracovitosť jednoducho v krvi. Priateľ už dávno túžil zaobstarať si nejakého koňa tohto plemena, nevedeli sme sa však k nemu dopracovať,“ spomína Lenka na koniec roka 2016.

Hľadali, až sa prostredníctvom kontaktu v odbornom časopise dostali k belgickej rodine Talpovcov zaoberajúcou sa práve chovom flámskych koní.

„Vycestovali sme k nim, mali ich niekoľko desiatok. Úžasné obrovské kone, v kohútiku takmer dva metre. Keď im chcete nasadiť chomút, musia vám ,ponúknuť‘ hlavu. Už keď sme sa vracali domov, bolo jasné, že kúpime žrebnú kobylu a žrebčeka. V novembri sme priviezli obidva kone domov.“

Kobyla s priam šľachtickým menom Ségolene de la Hutte ešte stačila obsadiť druhé miesto na furmanských pretekoch z januára 2017, v marci prišiel nešťastný pôrod. Neprežila ho ani ona, ani žriebätko.

„Ani si neviete predstaviť, čo sme prežívali. Dlho sme dumali, čo sa mohlo stať, kde sa stala chyba, veď s podobnými situáciami sme už mali skúsenosti. Až keď sme kobylku otvorili, ukázalo sa, že má prasklinu za krčkom maternice. Porušil ju zrejme belgický veterinár. Krčok sa oslaboval, hnisal, pri pôrode kobylu kontrakciou doslova roztrhlo a žriebätko sa udusilo.

Keďže sme už boli chovom ,flámov‘ známi aj na sociálnych sieťach, fanúšikovia koní s nami smutnú udalosť prežívali. Pani Vazan, chovateľka z Česka, dokonca zorganizovala zbierku, vďaka ktorej sa k nám dostalo 2 200 eur,“ ostala Lenka dojatá z pomoci ľudí, z ktorých mnohých ani osobne nepoznala.

Poslanie zbierky sa podarilo naplniť, v apríli toho roka pribudol k pôvodnému žrebčekovi od Talpovcov a českomoravskej belgičke Cácorke ďalší žrebec, kobyla a žriebätko flámskych koní.

Tarzan otvoril bránu

Udržanie furmanského remesla a prezentácia častokrát zatracovaných chladnokrvných koní boli hlavnou motiváciou, aby pred pätnástimi rokmi založila tradíciu pretekov Kľačianska podkova.

„Snažím sa robiť disciplíny čisto pre ťažné kone. Napríklad ťažký ťah, ktorý zrodil veľkého šampióna, volal sa Tarzan. To bol drak, niečo ako Železník na dostihovej dráhe. Predali ho do Bosny a Hercegoviny za približne 15 000 eur, čím konečne nasadil latku a urobil veľký prielom, lebo dovtedy hrali ťažné kone v porovnaní s teplokrvníkmi druhé husle. Tarzan otvoril pomyselnú bránu,“ teší Lenku Mahútovú.

Takto sa Lenka preháňala s kamarátkou Zuzaznou vo voze ťahanom kobylkami Cácorkou a Nirvanou. 8 fotografií v galérii Takto sa Lenka preháňala s kamarátkou Zuzaznou vo voze ťahanom kobylkami Cácorkou a Nirvanou. Zdroj: Martin Mázor

Aj ona sama pri organizovaní súťaže bojovala s mnohými prekážkami a neraz bola na konci so silami.

„Napríklad vtedy, keď po dlhom období finančných strát skončil jeden ročník konečne v pluse. Rozdeliť tých tristo eur medzi asi štyridsiatku dobrovoľníkov mi prišlo smiešne, tak mi napadlo, že v lete zorganizujem gulášové posedenie. Lenže tí ľudia chceli radšej peniaze.

Zostala som z toho taká sklamaná, že ďalšie tri ročníky som vôbec neorganizovala. Potom si však hovorím – treba udržať tradíciu a radšej im vyplácam tie symbolické odmeny.“

Má radosť, keď sa diváci na pretekoch dobre zabávajú, hoci niekedy mrzne, až praští.

„Ideálne počasie je tesne pod nulou, primrznutý sneh, slniečko, všetko sa trbliece. Takto sme raz mali aj 8-tisícovú účasť. Ľudia a furmani k nám chodia radi, čo nás vždy nakopne do práce pri organizovaní ďalších pretekov,“ verí energická žena, že tradícia nezanikne.

Aj ona má už so svojimi koňmi plány. „Chceme rozbehnúť chov a využiť flámske kone presne tak ako Amiši – teda v rýdzo ekologickom poľnohospodárstve pri výrobe bioproduktov.“

Verí, že jej verní štvornohí spoločníci neostanú len na parádu.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×