Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Víťaz Šimon: Chlapec s Downovým syndrómom nezbiera iba medaily, vyhral aj rodinu

02.06.2018 (22/2018) Má 13 rokov a doma kopu medailí. Tá najnovšia je zlatá z Majstrovstiev Slovenska Špeciálnych olympiád v stolnom tenise. Šimonovou najväčšou výhrou sú však jeho rodičia a súrodenci. Jakušovci majú tri zdravé deti, Šimona s Downovým syndrómom a v opatere aj Amálku s rovnakou diagnózou.
Víťaz Šimon: Chlapec s Downovým syndrómom nezbiera iba medaily, vyhral aj rodinu
7 fotografií v galérii
Keď mu otec naladí gitaru, spustí slušné gitarové sólo.
Autor fotografie: Miro Miklas

V dome u Jakušovcov je rušno. Pri veľkom stole obeduje Jonáš (11), ktorý sa práve vrátil zo školy. Dole schodmi schádza Tadeáš (15), aby nás pozdravil, a čaká sa na Barborku (9), ktorá sa onedlho vráti z tanečnej. Na deke pod hrazdičkou si so záujmom prezerá hračky drobučká Amálka.

Zrazu ako veľká voda vojde dnu Šimon. Ako pravá rocková hviezda si nasadí slnečné okuliare a keď mu otec Dalibor naladí gitaru, spustí slušné gitarové sólo sprevádzané spevom: „Naačo pôjdeeem domov, keď nemáám niíkoho.“

Jeho mama Terezka si medzitým berie na ruky mrnkajúcu Amálku, ktorú hračky prestali baviť. Do toho odpovedá na tisíc najrôznejších otázok a požiadaviek svojich detí, stíha nám servírovať koláč a ešte upresňuje manželovi, ktoré dieťa má kedy aký krúžok.

Terézia má Amálku v profesionálnej starostlivosti a s manželom sa starajú o štyroch vlastných potomkov. Ich rodina však nie je výnimočná iba počtom detí. Šimon aj Amálka majú Downov syndróm.

Zvládnete viac

Dievčatko prijali Jakušovci medzi seba pred štyrmi mesiacmi, rodičia sa jej vzdali hneď po pôrode. Amálku zatiaľ treba kŕmiť sondou, pretože ešte nevie piť z fľaše a má za sebou ťažkú operáciu srdca. Terézia bola po zákroku v nemocnici s ňou a spolu absolvujú aj všetky lekárske vyšetrenia.

„Neviem si predstaviť, že by toto všetko malo dieťa zvládnuť samo. Keď som sa o Amálke dozvedela, hľadali rodinu, ktorá by sa o ňu mohla postarať napriek tomu, že má Downov syndróm. Pýtala som sa manžela – čo ak sme to my? Rozmýšľala som, ako jej pomôcť, nemohla som na ňu prestať myslieť.

Rodina Jakušovcov – ľudia, ktorí sa nevzdávajú a pomáhajú iným. 7 fotografií v galérii Rodina Jakušovcov – ľudia, ktorí sa nevzdávajú a pomáhajú iným. Zdroj: Miro Miklas

Profesionálne rodiny odrádzalo, že mala pred sebou ťažké operácie a bolo by ju treba kŕmiť sondou. Zistila som, že riešením by bolo urobiť si potrebné kurzy profesionálneho rodičovstva. Asi mám rada výzvy. Tak som sa do toho pustila,“ hovorí hojdajúc už spokojné modrooké bábätko v naručí.

Dnes je Amálka súčasťou ich rodiny. „Mám pocit, že dnes sa ľudia ľahko vzdávajú. Povedia si, že niečo nezvládnu, ale ani sa o to nepokúsia. Netušia, že by toho možno zvládli ešte aj oveľa viac,“ dodáva.

Spoločné salto

Aj pre Teréziu však bolo pred rokmi narodenie dieťaťa s Downovým syndrómom náročné.

„Vôbec sme to nečakali, všetky výsledky boli v poriadku a tehotenstvo som si vyslovene užívala. Ani po pôrode som si nič nevšimla, Šimonko bol krásne dieťa. Potom nám však povedali, že musia odobrať krv na genetické vyšetrenia. Veľmi ma synova diagnóza zobrala, hoci som veriaca.

Manžel sa k tomu postavil pragmaticky. Hneď začal hľadať na internete informácie o možnostiach pomoci. Ja si z toho obdobia, pravdupovediac, veľa nepamätám. Mala som trojročného Tadeáša, Šimonka a onedlho som otehotnela znovu. Bolo toho veľa a malo nás byť ešte viac...

Dlho som opatrovala kalendár, kde boli zaznačené dátumy Šimonkových odborných vyšetrení. Našťastie, nemal srdcovú chybu ako Amálka. Potreboval však najrôznejších lekárov, špeciálnu pedagogičku, logopedičku. A potom som mala zrazu troch chlapcov a neskôr ešte Barborku. Všetko sme zvládli,“ usmieva sa.

Jej manžel Dalibor konštatuje: „Povedali sme si, že starší syn bude Šimona ťahať a ten mladší ho bude tlačiť. A tak to aj bolo, Šimi začal chodiť naraz s Jonášom.“

Dodnes robia mnohé veci spoločne. Obaja bratia navštevujú tú istú školu a spolu chodia aj na rôzne preteky. Jonáš robí parkour a Šimon nechce zostať pozadu. Takže salto vzad struhnú na trampolíne v záhrade obaja naraz.

S bratom Jonášom chodia spolu do školy aj spoločne športujú. 7 fotografií v galérii S bratom Jonášom chodia spolu do školy aj spoločne športujú. Zdroj: Miro Miklas

Osemdesiat kilometrov

Všetky deti Jakušovcov sú talentované. Tadeáš je výborný matematik, ktorý sa umiestňuje na olympiádach z matematiky aj z biológie. Barborka je budúca spisovateľka, už má napísaných 22 strán svojej prvej knihy, a Jonáš je športovec a akrobat.

Šimon sa pri otázke, čím by chcel byť, zamyslí a suverénne vyhlási: „Pingpongista a plaváreň!“ Po všeobecnom smiechu sa ho mama snaží priviesť k tomu, že jej minule so zanietením pomáhal v záhrade.

„Šimi, takže bavia ťa kvetinky?“ nabáda ho. „Nie,“ znie razantná odpoveď.

Opäť smiech a potom Šimon vysvetľuje, že by sa chcel starať o zvieratká. Zatiaľ so súrodencami starostlivosť o ne trénuje na ďalšom členovi rodiny – červenej užovke Twiggy. Odmalička však Šimimu išiel najmä pohyb.

„Už ako trojmesačného sme ho tuším vzali na splav na plytkú vodu. Dnes chodí s nami na niekoľkodňové cyklovýlety. Spočiatku to bola naozaj zábava, lebo nevedel štartovať, vždy sme ho museli roztlačiť. Chcel každú chvíľu zastaviť a niečo povedať. Celá rodina sme vtedy naňho kričali, nech nezastavuje, lebo ho budeme musieť zase roztlačiť,“ smeje sa mama.

Dobrou motiváciou pre Šimona je podľa nej aj to, že na výlety jazdia v naplánovaných etapách.

„Vždy ideme veľká partia kamarátov a musíme skrátka dobicyklovať tam, kde budeme spať. Šimon sa dokáže sám povzbudzovať. Keď už nevládze, búcha sa po stehnách a kričí: ,Ideš, Sagaan!‘ Minule to však kamarát, čo plánuje trasu, celkom dobre nevyrátal a Šimon musel naraz prejsť osemdesiat kilometrov. Dokázal to,“ hovorí Terézia.

Na rodinných cyklovýletoch si hovorí: „Ideš, Sagan!“ 7 fotografií v galérii Na rodinných cyklovýletoch si hovorí: „Ideš, Sagan!“ Zdroj: Archív D. J.

Bojuje do konca

Dalibor vysvetľuje: „Sme radi, že Šimon vôbec môže športovať. Napríklad nie všetky deti s Downovým syndrómom sa dokážu bicyklovať. Treba k tomu, aby vedeli udržať rovnováhu, musia mať dobrú koordináciu pohybov a pomerne pevné svaly, hoci túto diagnózu sprevádza práve znížené svalové napätie.“

Šimonov veľký talent však objavili vtedy, keď chytil do ruky pingpongovú raketu a loptičku.

„Hneď na prvom turnaji, kde bol so zdravými deťmi, skončil na treťom mieste. Dnes hráva aj bežnú stolnotenisovú ligu a je šestnásty v kraji,“ rozpráva Dalibor.

Terézia si spomína na mamičku, ktorá keď videla na turnaji Šimona, inštruovala svojho syna, aby „nechal chlapca zahrať si“.

„Keď však Šimon začal nad ním vyhrávať, rozčúlená prišla za synom a hovorí mu: ,Ja som ti povedala, aby si ho nechal zahrať si, ale nie, aby si ho nechal vyhrať!‘“

Poraziť Šimona v stolnom tenise však zrejme vôbec nie je jednoduché. Potvrdzuje to aj náš kolega, ktorý býva v rovnakej obci ako Jakušovci a jeho syn hrá stolný tenis tiež.

„Šimon je skrátka dobrý, naozaj hrá výborne. Aj s mojím synom vyhral už viackrát. Kým jemu občas na výsledku až tak nezáleží, Šimon chce vždy veľmi vyhrať a vždy bojuje až do konca,“ chváli ho.

Všestranný športovec

„Dovoľte mi vyhrať. Ak nemôžem vyhrať, dovoľte mi statočne sa o to pokúsiť.“ Práve to je mottom unifikovaného športu – myšlienky, ktorá vznikla v 80. rokoch v USA. Tvorí súčasť Hnutia Špeciálnych olympiád, Special Olympics, ktoré založila v 60. rokoch 20. storočia rodina Kennedyovcov.

Dnes je to najväčšia amatérska športová organizácia na svete, ktorá spája takmer 1,2 milióna športovcov, 3 milióny rodinných príslušníkov, 1 milión divákov a 250 000 trénerov v 160 krajinách.

Špeciálne olympiády dávajú šancu športovať aj deťom s mentálnym hendikepom. 7 fotografií v galérii Špeciálne olympiády dávajú šancu športovať aj deťom s mentálnym hendikepom. Zdroj: Archív D. J.

Cieľom Špeciálnych olympiád, ktoré pôsobia aj na Slovensku, je umožniť čo najväčšiemu počtu ľudí s mentálnym postihnutím pravidelne trénovať a zúčastňovať sa športových súťaží bez ohľadu na absolútnu športovú výkonnosť.

Aj preto toto hnutie poskytuje celoročný cyklus tréningov a súťaží vo všetkých druhoch olympijských športov pre deti a dospelých s mentálnym postihnutím.

Šimonovi rodičia nadviazali pred niekoľkými rokmi s touto organizáciou kontakt a ich syn aj vďaka hnutiu Špeciálne olympiády začal trénovať a zúčastňovať sa súťaží.

„Dnes má dvakrát do týždňa stolný tenis a dvakrát plávanie,“ hovorí Dalibor.

Šimon je však naozaj všestranný športovec, na konte má zlatú medailu z Majstrovstiev Slovenska Špeciálnych olympiád zo slalomu a striebornú z obrovského slalomu v lyžiarskych disciplínach. Vlani bol zlatý v plávaní a tento rok získal bronz. Len pred niekoľkými dňami vyhral aj svoju kategóriu v stolnom tenise.

Tvrdo na sebe pracuje a možno sa raz dostane na svetové podujatie Special Olympics. Teraz nám však šťastne ukazuje zbierku svojich medailí, o chvíľu už s jednou na krku beží fotiť sa s bratom a so sestrou a vzápätí sa vracia pritúliť sa k mame a prehodiť ďalších pár slov s otcom.

Akoby vnímal, že všetky jeho medaily patria aj im a jeho úspechy sú aj ich úspechmi. Šimonovou najväčšou výhrou je totiž jeho rodina. Ak by olympijskou disciplínou bola láska, Jakušovci zo Svätého Jura by určite vyhrali.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×