Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Akčné slovenské Karlove Vary v malom: za vlastné si budujú obec a organizujú unikátny festival

17.04.2018 (15/2018) Brusno možno nazvať Karlovými Varmi v malom slovenskom vydaní. V mieste liečivých prameňov sa snúbi lesk šoubiznisu s obnovenými zvykmi našich predkov.
Akčné slovenské Karlove Vary v malom: za vlastné si budujú obec a organizujú unikátny festival
14 fotografií v galérii
Obec s vyše dvetisíc obyvateľmi má všetko, čo k životu potrebuje.
Autor fotografie: Ján Miškovič

Aj keď prvá písomná zmienka o tejto horehronskej obci sa oficiálne datuje do roku 1424, ľudská stopa je tu zrejme odtlačená z oveľa dávnejších čias. Nálezy keltského osídlenia naznačujú, že život pod vrchom Veľká Chochuľa mohol prekvitať už 400 rokov pred Kristom. A prekvitá dodnes.

Brusno (od roku 1960 spojené so susedným Svätým Ondrejom) je dnes prototypom modernej, čistej dediny, za ktorú sa jej obyvatelia rozhodne nemusia hanbiť. Popri nich dotvárajú jej každodenný kolorit klienti kúpeľov, hostia pravidelných kultúrnych akcií, no napríklad aj hviezdni účastníci Muzikálového festivalu Jozefa Bednárika.


Brusno

Poloha: Banskobystrický kraj, okres Banská Bystrica, Fatransko-tatranská oblasť, Slovenské rudohorie

Prvá písomná zmienka: 1424

Počet obyvateľov: 2137 (z toho 1029 mužov, 1108 žien)

Miera nezamestnanosti v obci: 4,75 %

Vývoj nezamestnanosti okres Banská Bystrica (koniec roka): 2012 – 9,82 %; 2013 – 9,22 %; 2014 – 8,90 %; 2015 – 8,00 %; 2016 – 6,25 %; 2017 – 4,28 %


Obdobie hodnôt

Za miestnu ikonu možno bez akéhokoľvek zveličovania označiť Vieru Krakovskú, ktorá stojí na čele Brusna ťažko predstaviteľných 27 rokov.

Na starostovskú stoličku usadla 18. mája 1991 po víťazstve v doplňujúcich voľbách a pevnou rukou z nej riadi obec až do súčasnosti. Z jej slov cítiť veľkú múdrosť aj silu, ktorú celý ten čas vkladala do svojej práce.

„V prvom rade som chcela, aby boli naši obyvatelia hrdí na miesto, kde žijú, aby si ho vážili. V škole sme za týmto účelom vymysleli veľkú vedomostnú súťaž. Otázky pochádzali z knihy, ktorú vydala obec, takže si ju musel každý žiak prečítať,“ vysvetľuje.

Starostka Viera Krakovská stojí na čele Brusna už 27 rokov, odviedla tu obrovský kus roboty. 14 fotografií v galérii Starostka Viera Krakovská stojí na čele Brusna už 27 rokov, odviedla tu obrovský kus roboty. Zdroj: Ján Miškovič

Za jej starostovskej éry prešlo Brusno výraznou premenou. Pribudli kanalizácia, čistička odpadových vôd či viacúčelová športová hala, kde aktívne trávia čas všetky vekové kategórie.

Opravili cesty, rekonštrukciou prešli základná škola aj miestne námestíčko. Sami si dokonca postavili súčasný obecný úrad, lebo o pôvodnú budovu prišli v rámci reštitúcie. Takmer tri desaťročia vo svojej funkcii dnes Viera Krakovská opisuje ako ťažké obdobie, počas ktorého sa však tvorili hodnoty.

Čipkárskô láka

Populárne gastronomické podujatie Čipkárskô je tradíciou, ktorú nenájdete nikde inde vo svete. Nadväzuje na kulinárske zvyky miestnych obchodníkov s čipkami, ktorí sa so svojím tovarom presúvali v plachtovom voze.

Aby ušetrili čas, vyrobili si špeciálnu mašinu a v nej varili počas jazdy. Tvoril ju kovový hrniec s roštom a pevným komínom cez stred valca. V ňom pripravovali typický regionálny pokrm čipkárskô.

Najskôr z hrnca vybrali „husté“, čiže mäso, zeleninu, zemiaky a cestovinu zvanú trhance, potom si pochutili na vývare s pridanou soľou a čiernym korením.

„Táto akcia je mojou srdcovkou už len z toho dôvodu, že medzi týchto podomových obchodníkov patril aj môj otec. Tradícia pomaly vymierala, tak sme si s jedným z vtedajších poslancov povedali – poďme do toho! Kým na nultom ročníku sa predstavilo päť družstiev, o rok ich už bolo dvadsať a v poslednom období sa ich počet blíži k tridsiatke,“ teší starostku záujem o miestnu špecialitu.

V každom družstve s vernými kópiami pôvodných mašín musia byť minimálne dvaja Brusňania, rivalita je značná.

„Naše Čipkárskô spája nielen ľudí v dedine, ale aj rodákov, ktorí sem prídu zo zahraničia. Pre mňa to má obrovskú hodnotu,“ dodáva Viera Krakovská.

Podobne hrdá môže byť aj na miestnych hasičov, vznik momentálne 116-členného zboru sa datuje do roku 1894. Na prvý pohľad zaujme krásna požiarna zbrojnica, ktorú nechala obec pred desiatimi rokmi vybudovať na vlastné náklady.

Z liečebného domu Poľana je dnes štvorhviezdičkový hotel. Je nielen obľúbeným miestom relaxu, ale aj kultúrnym centrom. 14 fotografií v galérii Z liečebného domu Poľana je dnes štvorhviezdičkový hotel. Je nielen obľúbeným miestom relaxu, ale aj kultúrnym centrom. Zdroj: Archív Kúpele Brusno, A. S.

Obľúbená jeseň

Jednou z najvýznamnejších brusnianskych domén je šestica minerálnych prameňov, ktoré odpradávna využívali miestni baníci a uhliari.

V roku 1938 tu v prvom kúpeľnom dome začali s liečbou klientov zameranou na obehové, tráviace, pohybové ústrojenstvo, cukrovku či neurologické choroby.

Dnes už v Brusne funguje iba najnovší liečebný dom Poľana vybudovaný v časoch socializmu. Po významnej rekonštrukcii v rokoch 2005 – 2007 bol „povýšený“ na štvorhviezdičkový hotel a momentálne spĺňa najnáročnejšie kritériá.

Ubytovanie, stravovanie aj kúpeľné služby sú pod jednou strechou, využívajú ich klienti zdravotných poisťovní, účastníci rekondičných pobytov aj ľudia, ktorí si prídu oddýchnuť na kratší pobyt spojený s relaxom.

„Veľmi obľúbené sú tematické pobyty, napríklad na Veľkú noc, májové predĺžené víkendy, Vianoce či Silvester. Z ročných období je najviac obsadená jeseň,“ prezrádza marketingová manažérka Lenka Sokolová.

Popri Slovákoch tu pravidelne využívajú blahodarné účinky vody Brusnianky aj Rusi, Česi či Izraelčania. Kultúrne oddelenie sa stará o program, ktorý vôbec nemusí mať pasívnu podobu.

Popri animačných programoch či tanečných večierkoch si možno spríjemniť čas výletmi do okolia, turistikou, lyžovačkou či zoceľovaním kondičky na neďalekých bežkárskych tratiach.

Kúpele sú so svojím 124-členným personálom najväčším zamestnávateľom v obci, niekoľkí z nich pracujú v plničke. Fľaše s emblémom medveďa obsahujú vodu z prameňa Ondrej, počas jednej zmeny ich podľa vedúceho výroby Marka Patráša vyexpedujú do obchodnej siete okolo desaťtisíc kusov.

Už ma neprehovoria

Kým v liečebnom dome Poľana to celoročne žije naplno, areál starých kúpeľov môže len spomínať na najslávnejšie časy.

Park s prameňmi sa síce stále udržuje, unikátne secesné stavby so zrubovou architektúrou však nemilosrdne pohlcuje zub času. Záchrana chátrajúcich objektov, ktoré patria medzi slovenské kultúrne pamiatky, je zatiaľ v nedohľadne.

„Musím priznať, že ma to veľmi bolí. V areáli malo kedysi všetko svoje miesto, v jednom zo starých kúpeľných domov som zažila krásnu oslavu. Na terase sa pieklo prasa, vyhrávala cigánska kapela, bolo to krásne,“ spomína starostka.

Unikátne secesné stavby starých kúpeľov zatiaľ márne čakajú na svojho záchrancu. 14 fotografií v galérii Unikátne secesné stavby starých kúpeľov zatiaľ márne čakajú na svojho záchrancu. Zdroj: Ján Miškovič

Napriek jej snahe existuje ešte viacero vecí, s ktorými nie je spokojná. Sebakriticky si pripisuje zodpovednosť napriek tomu, že ich mohla len ťažko ovplyvniť.

„Mrzí ma, že nefunguje hotel pri kultúrnom dome. Nepodarilo sa mi doriešiť parkovanie alebo ,umravniť‘ ľudí, aby sa správali zodpovedne pri ,venčení‘ psov a upratovali po svojich miláčikoch.

Pochodila som kus sveta a môžem zodpovedne povedať, že nikde inde by som žiť nechcela. Na druhej strane – isté ľudské vlastnosti by som odtiaľ priviezla sem. Napríklad spomínanú ohľaduplnosť, lokálpatriotizmus, hrdosť,“ dodáva žena, ktorá už v najbližších voľbách kandidovať nebude.

„Myslím, že tentoraz ma neprehovoria. Mám 66 rokov, chcem konečne žiť a venovať sa aj sebe. Treba dať priestor mladším. Ja som urobila, čo bolo v mojich silách a myslím, že sa nemám za čo hanbiť.“

Odkaz velikána

Na fakte, že brusnianske kúpele dôverne pozná celá plejáda česko-slovenských hudobných a hereckých hviezd, má leví podiel zakladateľ a organizátor muzikálového festivalu Ján Kubiš.

Keď v roku 2008 odštartoval tradíciu tejto letnej hudobnej akcie, možno ani sám netušil, aké renomé si postupne vybuduje.

Z pozície účinkujúcich či hostí sa ho už zúčastnili takí umelci ako Felix Slováček, Sisa Sklovská, Bára Basiková, Ilona Csáková, Janek Ledecký, Daniel Hůlka, Juraj Kukura, Ľubo Roman, Ján Greššo, Marián Labuda, Pepa Vojtek, Zuzana Kronerová či Petr Muk, ktorý tu krátko pred tragickou smrťou krstil posledný raz svoje CD.

Kúpeľný park stále udržiavajú, je obľúbeným miestom na prechádzky. 14 fotografií v galérii Kúpeľný park stále udržiavajú, je obľúbeným miestom na prechádzky. Zdroj: Ján Miškovič

Od tretieho ročníka je festival spojený s menom významného slovenského režiséra Jozefa Bednárika.

„Pozval som ho na festival, pričom nevedel, že mu chceme udeliť Tabuľu muzikálovej slávy a poveriť ho úlohou, aby v ďalších ročníkoch nominoval osobnosť na jej udelenie. Ujal sa toho s veľkým nadšením, navyše sa od štvrtého ročníka podieľal aj na scenári a pôsobil vo funkcii predsedu poroty súťaže Muzikálový talent.

Aj počas šiesteho ročníka v roku 2013 mal byť jednou z ústredných postáv, deň pred jeho začiatkom, 22. augusta, nás však zastihla smutná správa o jeho smrti. Odohrala sa tu vtedy tá najsilnejšia spomienka na umelca, aká mohla byť, účinkujúci zo seba vydali všetko. Muzikál odvtedy nesie Bednárikovo meno,“ hovorí Ján Kubiš.

Festival má podľa jeho slov čaro najmä v tom, že nejde o žiadnu „masovku“ a nesie sa v priam rodinnej atmosfére. Oddychujú tu aj umelci, lebo sa cítia dobre.

Vo veľkom štýle v Brusne organizujú aj plesy (účinkujúci Vondráčková, Zagorová, Habera, Gott, Žbirka, Bad Boys Blue, Bílá i Nagy) či oslavy Silvestra s podobným obsadením. Iveta Bartošová tu v roku 2014 odspievala svoje posledné vystúpenie v živote.

„Vydarilo sa, lenže potom išla na náročnú operáciu vyplňovania lícnych kostí. Mala veľké bolesti, rapídne schudla, možno sa to na nej podpísalo aj psychicky. Koncom apríla sa, žiaľ, stalo to, čo sa stalo. Brusno mala rada,“ dodáva Ján Kubiš.

V škole rastú talenty

Iné, v tomto prípade športové hviezdy si vychovávajú v miestnej základnej škole. Popri futbale či atletike je jej výkladnou skriňu najmä dievčenský volejbal.

„V rámci školského turnaja sme skončili dvakrát druhí a raz tretí, čo je na takúto obec obrovský úspech,“ chváli brusnianske dievčatá riaditeľ tohto vzdelávacieho zariadenia Alexander Šabo.

Liečivá voda Brusnianka pochádzaz prameňa Ondrej. Za jednu zmenu naplnia okolo desaťtisíc fliaš. 14 fotografií v galérii Liečivá voda Brusnianka pochádzaz prameňa Ondrej. Za jednu zmenu naplnia okolo desaťtisíc fliaš. Zdroj: Ján Miškovič

Vychovali tu už viacero slovenských reprezentantiek, a čo je nemenej pozoruhodné, postupne vytvorili kompletnú štruktúru vekových kategórií od prípravky až po ženy. Spádová škola s 320 žiakmi (vrátane materskej školy) využíva vlastný mikrobus, ktorým zváža deti aj z okolitých dedín. Pre športovanie sú tu vytvorené ideálne podmienky.

„K dispozícii máme nielen materiálne zázemie v podobe športovej haly s tribúnou či tartanový ovál, ale aj kvalitné ľudské zdroje v podobe kvalifikovaných trénerov. Bez nich by sme nemohli napredovať,“ hovorí riaditeľ školy, ktorá len podčiarkuje pozitívny imidž horehronskej kúpeľnej obce.


Anketa

Lucia Šuhajdová (30)

Máme tu krásnu prírodu a všetko, čo potrebujeme. Na život v obci sa nemôžem sťažovať, hoci je fakt, že by tu mohlo byť viac pracovných príležitostí.

Janka Martiaková (54)

Brusno sa pekne rozvíja, je tu plynofikácia, vybudované chodníky a cesty. Chodíme cvičiť aerobik do krásnej telocvične, som tu spokojná. Keďže často chodím na bicykli, privítala by som, keby sa tu vybudovali cyklotrasy.

Tomáš Huťka (42)

Dobre sa žije pod týmito kopcami, mám ich všetky pobehané. Inde by som žiť nešiel, hoci, samozrejme, sú veci, ktoré by sa ešte mohli dotiahnuť. Škoda chátrajúcich starých kúpeľov, pamätám sa na časy, keď ešte fungovali.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×