Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

V Seredi pracuje stále viac cudzincov, domáci sa obávajú get

16.04.2018 (15/2018) Nikto nemá šancu spočítať, koľko Srbova inej pracovnej sily z Balkánu žije a pracujev Seredi.
V Seredi pracuje stále viac cudzincov, domáci sa obávajú get
3 fotografie v galérii
Jedným z investorov v Seredi je spoločnosť Amazon.
Autor fotografie: Amazon

Mesto s viac než 16-tisíc obyvateľmi si zvyká na nový fenomén, podobne ako ostatné samosprávy v okolí Bratislavy. Vládne tu veľký dopyt po pracovnej sile, montérky si vo fabrikách dnes preto obliekajú už aj Srbi, Bulhari, Rumuni či Ukrajinci.

V Seredi však budú musieť vstrebávať cudzincov o čosi intenzívnejšie ako ich susedia. V roku 2015 tu otvorili priemyselnú zónu Sereď – Juh. S rozlohu 240 hektárov patrí medzi najväčšie na Slovenku.

Cudzinci okrem toho pracujú aj v blízkych automobilkách. Prišelci pribúdajú, nikto nevie, koľko ich je. Silnejú averzia a vybičované emócie miestnych.

Nechceme ubytovne

Pred pár týždňami sa v Seredi konalo verejné zhromaždenie. Mestské zastupiteľstvo chcelo poznať názor ľudí na výstavbu ubytovní pre robotníkov. Päťsto Seredčanov obsadilo kinosálu do posledného miesta, ľudia stáli aj na schodoch.

Niekoľkí podnikatelia, ktorí už vlastnia priemyselné budovy na periférii mesta, by ich radi prestavali na ubytovne, k tomu je však potrebná zmena územného plánu. Rozhodnúť o nej môžu len poslanci.

Po negatívnych búrlivých pripomienkach zo strany ľudí firmy radšej upustili od svojho úmyslu budovať bývanie pre robotníkov, o pár dní poslanci už na pôde mestského zastupiteľstva hlasovali iba za podporu jediného podnikateľského zámeru.

Miestny podnikateľ by staval ubytovňu v časti Nový Majer s dvadsať – až tridsaťmiestnou kapacitou. Väčšina poslancov dvihla ruku za tento návrh.

„Podľa môjho odhadu v Seredi býva 600 cudzincov. Je to však rýdzo môj názor, nikto ich v tejto chvíli neporáta,“ hovorí Dušan Irsák. Tento poslanec pragmaticky dodáva, že pracovná sila z chudobnejších krajín ako Slovensko k nám bude prichádzať, tomu nezabránime.

„Zarábajú na tom pracovné agentúry, zamestnávatelia a ľudia, ktorí im prenajímajú byty či domy. Mesto z toho nemá ani cent. A pri tom cudzinci využívajú náš mobiliár, lavičky v parku, chodníky, po našich cestách ich tu celé stovky vozia autobusy, taxíky. Doprava je oveľa frekventovanejšia, vozovky si vyžadujú väčšiu údržbu, mestu vznikajú vyššie náklady.

Cudzinci v prena­jatých bytoch tvoria komunálny odpad. Nie každý prenajímateľ je poctivý. Mnohí z nich nenahlásia na mestskom úrade ubytované osoby, neplatia za nich miestny poplatok za odvoz a likvidáciu odpadu. V meste, kde trávite dovolenku, musíte hradiť kúpeľný poplatok. Ak by Mestský úrad v Seredi účtoval jeho obdobu, denne by do mestskej kasy plynulo niekoľko stoviek eur.

Nevieme, kto sú tí cudzinci pohybujúci sa po Seredi, odkiaľ k nám prišli. Ubytovne majú svoj štatút, každý musí byť prihlásený, mali by sme nad situáciou väčšiu kontrolu. Preto som podporil zriadenie ubytovne.“


Nebezpeční Srbi na Slovensku? Kdeže, vzdelaní ľudia, ktorí sa snažia zabezpečiť rodinu, tvrdí odborník

Srbi s nádejou prichádzajú na Slovensko, pracujú dobrovoľne 12 aj 16 hodín denne, aby mohli domov poslať čo najviac peňazí.


Verejné zhromaždenie, ľudia sú proti výstavbe ubytovní. 3 fotografie v galérii Verejné zhromaždenie, ľudia sú proti výstavbe ubytovní. Zdroj: M. Majko

Dušan Irsák si je vedomý toho, že čierneho Petra dnes majú v rukách práve súčasní poslanci a tí, ktorí hlasovali za podnikateľský zámer, čelia nevôli miestnych ľudí.

V rozhovore nám však vysvetľuje, že idea priemyselného parku a následne jeho realizácia klíčila v meste niekoľko rokov. Podľa neho investori mali už v zárodku riešiť ubytovacie kapacity.

Nech nie sú pokope

„Zmena územného plánu znamená, že v Seredi budú rásť ubytovne pre cudzincov ako huby po daždi. V meste je dosť podnikavcov, ktorých láka takýto druh zárobku. Osobne mi jeden z podnikateľov prezentoval svoj plán, že na územní bývalej niklovej hute je schopný postaviť bývanie pre niekoľko tisíc ľudí.

Na Slovensku už máme lokality, kde sú umiestnené ,len‘ desiatky cudzincov a z osobného rozhovoru s policajtmi viem, že tam zasahujú priemerne dvakrát denne,“ varuje ďalší poslanec Pavol Kurbel.

Ten dokonca stojí za podpisovou akciou, podpísalo ju 1 500 ľudí, ktorí nesúhlasia s podnikateľským zámerom stavať ubytovne.

„S cudzincami sú problémy, robia neporiadok a sú hluční. Teraz sú roztrúsení po meste, je to pre nás bezpečnejšie, ako keby boli pokope.“

Tento poslanec navrhuje – na Slovensku je nutné vyvíjať väčší občiansky tlak na vládu a zamestnávateľov, aby rástli mzdy.

„Vyriešil by sa tak problém s pracovnou silou z Balkánu. Približne pol milióna Slovákov pracuje v zahraničí. Ak by doma zarobili aspoň tisíc eur, veľa z nich by sa vrátilo. Ak by neprišli našinci z cudziny, boli by to domáci, ktorí pracujú v Nitre, Trnave či Bratislave.“

Panika z niekoľko tisíc cudzincov pokope v Seredi ako-tak upadla. Primátor mesta Martin Tomčányi totiž nepodpísal uznesenie mestského zastupiteľstva.

„Už v minulosti som povedal, že ubytovne pre niekoľko tisíc Srbov pokladám za absurditu a takúto aktivitu nikdy nepodporím. Obyvatelia mesta sa na verejnom zhromaždení jednoznačne vyjadrili, že sú proti výstavbe ubytovní.“

Zastupiteľstvo má síce dva mesiace na to, aby svoje uznesenie potvrdilo trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov, v Seredi to však v čase našej návštevy nevyzeralo na to, aby niekto z devätnástich poslancov vyvíjal snahu na prelomenie primátorovho veta.

Pavol Kurbel nám však povedal, že napriek tomu je podpisová akcia stále aktuálna.

„Nikto nevie, čo bude o mesiac či rok. Môže prísť ďalší podnikateľ s úmyslom stavať ubytovne.“

V meste v Trnavskom kraji jednu lokálnu búrku utíšili, dnes to však vyzerá, že tu vládne ticho pred poriadnou víchricou. Robotníci z Balkánu k nám stále prúdia, prekvitá biznis s ich ubytovaním, o kontrole nad situáciou nemôže byť reči, nikto nemá šancu a dokonca ani právo spočítať ich.

„Podpisová akcia, tak to je zneužívanie situácie a zbytočne sa v meste len šíri nenávisť. Územný plán sa kvôli ubytovniam meniť nebude.

Na ťahu je štát, vláda musí prijať také zákony a opatrenia, aby personálne agentúry a zamestnávatelia mali povinnosť do 24 hodín nahlásiť obci, koľko zamestnancov zo Slovenska a z cudziny je na území samosprávy, kde budú bývať a ako dlho sa tu budú zdržiavať. Potom môžeme kontrolovať, či si plnia povinnosti súvisiace s miestnymi poplatkami,“ hovorí seredský primátor.

Nie sme tolerantní

Bezpečnostný analytik Milan Žitný tvrdí: „Naša dynamicky sa rozvíjajúca ekonomika k nám priláka aj iných záujemcov o prácu, napríklad z geograficky a kultúrne ďalekej Ázie.

Vzniknú celé lokality, kde budú etnicky a kultúrne dominovať zahraničné komunity. Výhody spočívajú nielen v ekonomickej rovine, ale aj v pestrejšej ponuke služieb a tovarov a tiež v kultúrnej sfére.“

Je však možné, že sa nevyhneme ani getám. Veď príkladom toho boli snahy v Seredi.

„Každá menšina si kvôli pocitu bezpečnosti v cudzom prostredí buduje obranné bariéry. Majú vlastné autority, snažia sa vyhnúť oficiálnym inštitúciám. V takom prostredí sa darí organizovanému zločinu, domáce bezpečnostné sily majú problém preniknúť do zločineckých štruktúr, bránia im v tom kultúrne a jazykové prekážky,“ vysvetľuje odborník, aké riziká prinášajú getá.

V západnej Európe už skúsenosti s cudzími etnickými skupinami majú, Slováci si na ich prítomnosť zvykajú veľmi ťažko.

„Žili sme štyridsať rokov v uzavretej totalitnej konzerve. Neexistoval žiadny relevantný kontakt so svetom, kde vládla názorová sloboda. Boli sme nútení režimom robiť len to, čo nám prikázal. Vytvárali sme si preto vlastné uzavreté bunky na úrovni rodiny a pár priateľov, všetko mimo neho bolo nepriateľské.

Preto sme sa po páde komunistického režimu nedokázali adaptovať na nové podmienky v plnom rozsahu, prijali sme len atribúty spotrebiteľského sveta, nie však toleranciu voči inakosti,“ vysvetľuje Milan Žitný.

Primátor Martin Tomčányi nepodpísal uznesenie mestského zastupiteľstva. 3 fotografie v galérii Primátor Martin Tomčányi nepodpísal uznesenie mestského zastupiteľstva. Zdroj: Filip Sedláček

Averziu voči pracovnej sile z cudziny si pestujeme aj preto, lebo sa nazdávame, že presycuje pracovný trh a umožňuje tak zamestnávateľom udržiavať slovenské mzdy nízko. Analytik z Nadácie F. A. Hayeka Tomáš Púchly tvrdí, že naše obavy nie sú opodstatnené.

„Podľa dát Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny pracuje u nás viac než 50 000 cudzincov. Je to historicky najvyššie číslo a pravdepodobne bude naďalej rásť. Zároveň máme historicky najnižšiu nezamestnanosť – 5,72 percenta.

Počet cudzincov pracujúcich na Slovensku od konca roku 2014 narástol 2,5-násobne, zároveň to bolo obdobie, keď začali reálne mzdy rásť takmer predkrízovou rýchlosťou. Slovensko zbohatlo a našinci už nevyhľadávajú prácu vo fabrikách.“

Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti hovorí: „Výskumné práce zo západných krajín EÚ alebo z USA hovoria, že keď cudzinci zaplnia nižšie platené miesta, domácich posunú na stredne a vyššie platené miesta. Dlhodobé zamestnávanie cudzincov však môže spôsobiť aj problémy, lebo zamestnávateľ nie je ochotný meniť výrobné postupy či prispôsobiť pracovné miesta starnutiu pracovníkov.“

Na Mestskej polícii v Seredi sme zisťovali, ako je to s kriminalitou zo strany cudzincov. Za vlaňajší rok evidujú 1 644 priestupkov, ktoré spáchali Slováci. Srbi sa dopustili 36 priestupkov, v kolónke Rumuni je 15 priestupkov.


Aby prišli aj Slováci

Priemyselnú zónu Sereď – Juh, ktorá patrí akciovej spoločnosti Rebod SK, otvorili v roku 2015. Dnes tu majú svoje pracoviská spoločnosti Amazon, Mountpark Logistics, PNK Group a Lidl. Obsadili 60 percent z celkovej plochy a zamestnávajú 1 200 ľudí. Spoločnosť Lidl nám poskytla stanovisko, že v ich logistickom centre nemajú pracovníkov zo zahraničia.

„Sme globálnou celosvetovou spoločnosťou a zamestnancov nevyberáme podľa toho, akej sú národnosti, ale podľa ich schopností a znalostí. O národnostnej štruktúre našich zamestnancov neposkytujeme informácie, na podujatiach zameraných na hromadný nábor cudzincov v zahraničí sa nepodieľame,“ povedala nám Miroslava Remenárová zo spoločnosti Amazon.

Ako uviedol Juraj Gál zo spoločnosti Rebod SK, v parku by malo nájsť prácu celkovo 4 000 ľudí. „Konečné číslo závisí od jednotlivých investorov. Rôzne odvetvia priemyslu majú totiž rozdielne nároky na pracovnú silu.“

Rebod SK bola jedna z firiem, ktorá mala v pláne stavať, ako povedal Juraj Gál, rezidenčnú zónu.

„Na verejnom zhromaždení občanov mesta Sereď sme prezentovali našu víziu. Náš projekt Green Park mal ponúknuť ubytovanie vyššieho štandardu aj s občianskou vybavenosťou (so športoviskami, s obchodom, jedálňou, so strážnou službou, s parkovaním a recepciou). Práve vyšší štandard a komfort takejto zóny by mali zabezpečiť, aby investori v parku prilákali zamestnancov z iných regiónov Slovenska. Rešpektujeme však rozhodnutie občanov, preto sme náš zámer zatiaľ odložili.“

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×