Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Vynálezy pána účtovníka: má 94 a zaregistrovaných niekoľko patentov

14.04.2018 (15/2018) Na to, aby vybabral so starnúcou pamäťou, začal Pavel Grgáč (94) rátať na počítadle. Spočiatku len príklady, ktoré mal na ťahákoch s výsledkami. Dnes preratúva aj účtenky z veľkých nákupov a venuje sa vynálezcovstvu.
Vynálezy pána účtovníka: má 94 a zaregistrovaných niekoľko patentov
7 fotografií v galérii
S fasciklami svojich „zlepšovákov“.
Autor fotografie: Vladimír Kampf

Tento pán z Piešťan je na pohľad čulý a nezastaviteľný muž. Nejeden mladší by mu isto závidel. On to až tak optimisticky nevidí. „Okrem ani neviem koľkých chorôb som aj po mozgovej porážke. Dostal som ju na synove narodeniny v máji 2016. Neviem rovno chodiť,“ sťažuje sa.

„Po byte prechádzam rozkročmo, ako kačka. Keď sa mi hlava zamotá, tak sa aj niekde opriem. Von môžem ísť jedine s palicou. Inak som spokojný. Čo si človek v takom veku môže vyberať? Jediné, čo mi prekáža, je, že mávam dlhé chvíle, keď neviem, čo by som robil.“

Zaručený recept na dlhovekosť tento obdivuhodný pán nemá.

„Dôležitá je životospráva. Behával som od päťdesiatich ôsmich až do šesťdesiatich troch rokov. Potom som išiel do dôchodku a asi som zlenivel,“ smeje sa. „Začal som chodiť do klubu dôchodcov a na kávičky s kamarátmi.“

Problémy s pamäťou začal pociťovať, keď mal 84 rokov. Posťažoval sa lekárke a tá mu naordinovala lieky.

„Myslel som si, že mám alzheimera. Lekárka ma vyšetrila a povedala, že mi nič nie je, že je to len prirodzený prejav staroby. Po liekoch som sa cítil ako znovuzrodený. Keď som mal 88, znovu sa to prihlásilo. Zasa som šiel k lekárke.

Opäť ma vyšetrila a povedala, že to, čo mi povedala minule, platí. Vraj ak chcem mať čo najlepšiu kondíciu, musím na sebe tvrdo pracovať. Odporúčala mi riešiť hlavolamy, čítať, hrať karty... Aby rozum stále fungoval. Lenže ja si nemám s kým tie karty zahrať.“

Udržiavať si pamäť v čo najlepšej kondícii mu pomáha jednoduchépočítadlo. Každý deň ráta minimálne polhodinu. 7 fotografií v galérii Udržiavať si pamäť v čo najlepšej kondícii mu pomáha jednoduchépočítadlo. Každý deň ráta minimálne polhodinu. Zdroj: Vladimír Kampf

Začal preto ako bývalý účtovník rátať, násobiť, deliť. „Nebol som si istý, či mi to pomáha. Potom som si raz v noci spomenul na výlet do Sovietskeho zväzu.

Tam som si všimol v obchodnom dome jednu dámu, ako posúva guľôčky na počítadle doprava, doľava, aby nakoniec povedala výsledok za nákup. Povedal som si, že sa to musím naučiť. Po vnukoch som vybral počítadlo z pivnice a rozmýšľal, ako na to.“

Kritik práce

Sám o sebe hovorí, že stále trpí profesionálnou deformáciou. Keď vidí, že niekto niečo robí, začne okamžite rozmýšľať, či sa to dá urobiť aj inak.

„Býval som v takzvanej novotvornej skupine. Bývalo naším poslaním pozerať sa, ako čo ľudia robia a prinášať inovácie, nájsť cestu, ako veci robiť efektívnejšie.“

Rodák z Veľkých Kostolian sa po vojenčine dostal na stavby do Nového Mesta nad Váhom, do Nitrianskeho Rudna, na Priehradu mládeže v Nosiciach, do lodeníc v Komárne a na ďalšie miesta.

„Začínal som ako mzdový účtovník. Od roku 1948 som už pracoval ako prevádzkový účtovník. V tom čase začínalo fungovať podvojné účtovníctvo. Celý život som pracoval pre jeden podnik, pre Hydrostav. Vlastne, bol som tam už vtedy, keď zlučovali viac menších bývalých súkromných firiem do jednej veľkej.

Pri výstavbe Dusla Šaľa som mal 28 rokov. Štyri a pol roka som si nadrobil ako dôchodca. Pomohlo mi aj to, že som robil normovača. Preto mi vždy príde na myseľ, ako by sa dali robiť veci rýchlejšie, jednoduchšie a s väčším záberom.“

Býval aktívny zlepšovateľ. Čo nie všetkým vyhovovalo. „Prísť so ,zlepšovákom‘ znamenalo stať sa takmer automaticky kritikom doterajšej práce. Novým nápadom som vždy niekoho urazil. Ako vedúci ekonomiky práce som prichádzal do konfliktu najmä so stavbyvedúcimi a s výrobnými námestníkmi. Urazení mi aj niekoľko dobrých inovácií zamietli.“

Hneď po nápade sa púšťa do jednoduchých nákresov. 7 fotografií v galérii Hneď po nápade sa púšťa do jednoduchých nákresov. Zdroj: Vladimír Kampf

Pohnúť rozumom

Za posledný „zlepšovák“ dostal v tom čase 20 000 korún. Pri výstavbe Vodného diela Kráľová prišiel počas prác na plavebnej komore na účinnejšie zladenie prác niekoľkých špecializovaných partií, ktoré mali prestoje len preto, že museli čakať na žeriav.

„Potrebovali ho železiari, tesári, murári a betonári. Zvyčajne naraz. Riaditeľ ma poslal pozrieť sa, či by sa nedalo niečo vymyslieť. Prišiel som na to, že stačí len pohnúť rozumom a skombinovať prácu so žeriavom s postupmi, aké používali robotníci pred tým, než mali vôbec k dispozícii takú vymoženosť, akou bol žeriav.

Stačilo skombinovať niekoľko osvedčených postupov s modernou technikou a zrazu všetko fungovalo bez zbytočného čakania,“ spomína. Majster potom zistil, že nielenže partie zbytočne nečakajú, ale môžu robiť viac, ako predpokladal pôvodný plán.

„Bola to ohromná úspora. Toľko technikov tam mali a nikto na to neprišiel. Samozrejme, potom boli urazení. Spoločenský prospech tohto riešenia vyčíslili na 20 000 korún. S riaditeľom sme boli spočiatku dobrí kamaráti. Pracovali sme spolu na Nosickej priehrade. Ten ma však prestal mať rád.

Každému, kto sa so mnou stretával, začal dávať menšie odmeny. Ani na oslavy ma nepozývali, keď si to želal. To všetko len preto, že som sa hlásil o odmenu, ktorá mi patrila. Asi nielen preto. Moje ,zlepšováky‘ ho časom stále viac hnevali.“

Ručný odhŕňač snehu

Keď mu opäť inovácie nedali pokoj, mal už 81 rokov. „Na ulici bolo možno 7 centimetrov snehu. Približne rovnako stará pani ako ja ho odhŕňala. Bola útla, mala sotva 40 kilogramov a veľkú hliníkovú lopatu. Zastavil som sa pri nej s otázkou, či takéto práce musíme robiť práve my, takíto starí. Vysvetlila mi, že syn išiel do práce a nič iné jej nezostáva.

Začal som rozmýšľať, ako by sa to dalo urobiť tak, aby to ani pre človeka v tomto veku nebola až taká námaha. Prišiel som na to, že keď urobím z dreva akoby striešku, ktorú za sebou potiahnem špicou napred, tak na jej šírku ľahšie odhrniem sneh.

Povinnosťou majiteľa pozemku je urobiť pás na bezpečný priechod. Prvý nápad odhŕňal na obe strany. Vhodným skrížením ťahanej striešky sa dalo dosiahnuť, že do jednej strany odhŕňa oveľa viac. Sneh potom nekončí pod oknami domov.“

So svojím nápadom sa pochválil synovi. „Upozornil ma, že si predsa šliapem po snehu, ktorý idem odhŕňať. Špekuloval som a vymyslel k tomu rúčku a systém na tlačenie. Tiež umožňuje skrížiť striešku tak, aby odpratávala do jednej strany. Žiaľ, tento vynález zatiaľ zostal bez praktického využitia.“

Nákres prvého zlepšovacieho nápadu na ručné odhŕňanie snehu. 7 fotografií v galérii Nákres prvého zlepšovacieho nápadu na ručné odhŕňanie snehu. Zdroj: Vladimír Kampf

Ochrana pred záplavami

Na ďalší nápad prišiel pri pozeraní spravodajstva z povodní. „Dôchodkyňa ukazovala, ako im po búrkovej záplave vytopilo dom. Nepomohla ani ochrana vriec s pieskom. Voda ich presiahla a vytopilo ich. Pivnicu mala zatopenú. Rozmýšľal som, ako by som sa bránil, keby som mal rodinný dom?

Napadlo mi utesniť dvere jednoduchým tesnením so spevňovacou doskou a najmä polomäkkou gumou po jej okrajoch, ktorú voda sama pritlačí o rám dverí a ďalej nepretečie. Stačilo by dosku pred povodňou zasunúť do rámu. Podobný systém ochrany som vymyslel aj pre dvojité garážové dvere s ďalším spevnením uprostred. Samozrejme, myslel som aj na kľučky,“ dodáva.

Tento systém je podľa vynálezcu Grgáča vhodný aj pre starších ľudí, ktorí už nezvládnu plniť mechy pieskom a nosiť ich na miesto alebo napúšťať do pevných igelitových vriec vodu a ukladať ich na seba.

Univerzálny a skladací

„Nie všetko si dávam patentovať,“ hovorí. „Príjem niektorých zlepšení mi patentový úrad potvrdil a upozornili ma, že musím v stanovenej lehote dodať detailnú dokumentáciu a potvrdenie praktického využitia. To som nesplnil, preto moje nápady zaradili medzi odložené.

Keby niekto podal niečo podobné, tak mu to už nezaregistrujú. No keby moje zlepšenia niekto použil v praxi, tak sa nič nestane, pretože ich ešte nemám chránené.“

Takto má zaregistrovaný aj ďalší vynález z minulého roka na zdrsňovanie ľadu. Stačí doska so špeciálnymi kovovými klinmi na rúčke, ktoré zdrsnia a narušia poľadovicu, aby sa po nej dalo bezpečnejšie prechádzať.

Nástroje na zdrsňovanie a narúšanie poľadovice rôzne inovoval. Takto stvoril napríklad univerzálny skladací odhŕňač snehu a zdrsňovač poľadovice v jednom.

„Keby som býval kdesi, kde je snehu a ľadu viac, tak by som ho dal isto nejakému stolárovi vyrobiť. Pri týchto nápadoch som vychádzal z môjho nápadu zdrsňovania poľadovice na cestných komunikáciách. Stačilo by za nákladiak pripojiť čosi ako veľké brány so špeciálnymi klinmi, ktoré nepoškodia vozovku a poradia si s ľadom.“

Profesionálne technické výkresy mu vyrába známy. 7 fotografií v galérii Profesionálne technické výkresy mu vyrába známy. Zdroj: Vladimír Kampf

Vzdal to

Nápad na zefektívnenie mechanizmov pri zimnej údržbe cestných komunikácií poslal diaľničnej spoločnosti pred desiatimi rokmi.

„Súčasné mechanizmy odhŕňajú na šírku radlice. Ja som prišiel so systémom, ako ďalšími pomocnými radlicami posunúť jednoducho sneh ešte ďalej. Inšpirovali ma zábery z kanadskej diaľnice, kde cestu odhŕňalo niekoľko vozidiel za sebou a vedľa seba.

Druhé a ďalšie autá v poradí šikmými odhŕňačmi posúvali sneh až za okraj cesty. Napadlo mi, že takýto druhý rad menších radlíc by sa dal primontovať na bežné odhŕňacie vozidlá. Zefektívnili by sa tak práce.“

„Žiaľ, z Národnej diaľničnej spoločnosti mi nikto neodpovedal. Prekvapilo ma, keď som v televízii neskôr videl, že takéto zariadenia z môjho návrhu cestári začali využívať.“

Opäť písal diaľničnej spoločnosti. Chcel vedieť, prečo ho nekontaktovali.

„Bez môjho súhlasu použili predmet môjho duševného vlastníctva. Dopisoval som si s vtedajším generálnym riaditeľom Milanom Gajdošom a domáhal som sa svojich práv aj na ministerstve dopravy.“

Diaľničná spoločnosť sa bránila, že nie je zhotoviteľom odhrňovacích vozidiel a sú len v pozícii spotrebiteľa zakúpených certifikovaných strojných zariadení a odporučili pánovi Grgáčovi, aby sa obrátil na firmy, ktoré tieto zariadenia montujú a dodávajú.

„Netrúfal som si doťahovať sa s generálnym riaditeľom a vzdal som to.“


Skúste si to!

Rátame: Na prvom riadku zrátame 5 plus 2. To je 7. Ak chcem potom prirátať trebárs 6, na prvom riadku už nemáme toľko guľôčok. Preto na druhom – desiatkovom – riadku pridáme 1 guľôčku ako 10 a z horného jednotkového riadka odoberieme 4, aby pripočítané množstvo sedelo; 10 mínus 6 sú 4.

Takto môžeme pokračovať, kým nám riadky stačia. Tretí riadok sú stovky, štvrtý tisícky... Nakoniec stačí pohľadom zdola nahor porátať výsledok. Po našom jednoduchom príklade 5 + 2 + 6 budeme mať v druhom riadku jednu guľôčku a v hornom tri. To je 13.

Staré počítadlo dokáže osviežovať pamäť. 7 fotografií v galérii Staré počítadlo dokáže osviežovať pamäť. Zdroj: Vladimír Kampf  

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×