Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pri poslednej verejnej poprave gilotínou si fanúšičky vraha máčali vreckovky v jeho krvi

25.03.2018 (12/2018) Traduje sa, že gilotína je francúzsky vynález. Nie je to celkom tak, vo Francúzsku ju konštrukčne upravili do podoby, v akej sa neskôr používala niekoľko storočí na vykonávanie popráv.
Pri poslednej verejnej poprave gilotínou si fanúšičky vraha máčali vreckovky v jeho krvi
4 fotografie v galérii
Poslednú verejnú popravu gilotínou vykonali vo Francúzsku v roku 1939. Skončil pod ňou...
Autor fotografie: Getty Images

Zariadenie založené na princípe stínacej sekery bolo známe už pred rokom 1300. Poznali ho v Perzii, v nemeckých stredovekých mestách, v Anglicku i Taliansku. Podľa dobových záznamov sa prvá poprava padnutím sekery vykonala v írskom meste Merton v roku 1307.

S myšlienkou na „ľudskejšie“ vykonávanie trestu smrti vo Francúzsku prišiel lekár a politik Joseph-Ignace Guillotin. Gilotínu nevynašiel, iba propagoval toto zariadenie počas Veľkej francúzskej revolúcie pri výkone trestu smrti.

Sediac ako zástupca ľudu v ústavodarnom zhromaždení v roku 1789, mal sa podieľať na vytvorení novej ústavy. Pri tejto príležitosti predniesol návrh, aby sa humanizovali popravy.

Dovtedajšie vykonávanie trestu smrti bolo podľa neho veľmi surové – upálenie na hranici, stínanie hláv sekerami, keď kati nie vždy na prvýkrát oddelili hlavu od trupu, priviazanie končatín odsúdeného k štyrom koňom a každý z nich sa rozbehol iným smerom.

Toto všetko považoval Guillotin za nehumánne a aj keď sa to nezdá, bol proti trestu smrti. Na jeho zrušenie ako prvý krok mala byť humánnejšia, menej bolestivá a rýchla metóda, ktorou sa skončí život odsúdeného. Či gilotína splnila jeho predstavy, o tom možno polemizovať.

Taktiež sa snažil, aby sa na popravy chodilo pozerať čo najmenej ľudí a rodín s deťmi. Tvrdil, že poprava má byť súkromnou a individuálnou záležitosťou. V tomto bode však neuspel, krvavé divadlo lákalo. No podarilo sa mu presadiť, že gilotínou sa popravovali všetci odsúdení na smrť bez prihliadania na ich spoločenské postavenie.

Sťatie hlavy za pol sekundy

Pri vzniku modernej gilotíny stáli okrem lekára Guillotina nemecký čembalista Tobias Schmidt a parížsky kat Charles-Henri Sanson.

Guillotinov podiel bol návrh v národnom zhromaždení a jeho presadenie v ústave; Schmidt sa zaoberal zostrojením zariadenia a jeho mechanickou časťou; Sanson poskytoval odborné rady a asistoval pri skúšaní vytvoreného modelu.

Gilotína je spojená s vládou teroru, ktorá prevládala vo Francúzsku v rokoch 1793 – 1794. Odhaduje sa, že počas tohto obdobia bolo odsúdených na smrť gilotínou 15 000 až 40 000 ľudí. 4 fotografie v galérii Gilotína je spojená s vládou teroru, ktorá prevládala vo Francúzsku v rokoch 1793 – 1794. Odhaduje sa, že počas tohto obdobia bolo odsúdených na smrť gilotínou 15 000 až 40 000 ľudí. Zdroj: Getty Images

Spočiatku na ovciach, no tieto pokusy nepriniesli želaný výsledok. Neskôr na dvoch statných mŕtvolách mužov vo vojenskej nemocnici, a to už bolo podľa ich predstáv. Hlavy sa od tela spoľahlivo a rýchlo oddelili.

Novovytvorená gilotína vážila okolo 600 kilogramov, vysoká bola 4 metre, čepeľ mala od 40 do 60 kíl a spúšťala sa z výšky 240 centimetrov rýchlosťou 7 metrov za sekundu.

Od spustenia celého mechanizmu až po oddelenie hlavy, ktorá skončila v koženom vaku, uplynulo pol sekundy. Smrť naozaj rýchla, ale či aj bezbolestná, to sa už nedozvieme.

Konštrukčné úpravy, nie však nejaké zásadné zlepšenia, sa na mechanizme gilotíny udiali ešte v roku 1870 a odvtedy sa na nej nič nezmenilo.

Medzi ľuďmi sa pre ňu najprv ujal názov rasoir national – národná britva. No neskôr tomuto mechanickému katovi dali meno po Josephovi Guillotinovi, hoci on sa tomu urputne bránil. Nepomohol si, vyhral názor ľudu a odvtedy svet stroj na popravu pozná ako gilotínu.

Pokiaľ však ide o samotný smrtiaci mechanizmus, nemal o ňom najmenšie pochybnosti a vyjadril sa, že padajúca čepeľ je tou najlepšou voľbou pre odsúdenca: „Ide o smrť rýchlu, obeť pocíti iba chladný, osviežujúci závan.“

Aj mechanik Schmidt bol so svojím dielom spokojný. Až tak, že si ho chcel nechať patentovať. To však vtedajší minister vnútra pokladal za zvrátené a neľudské. Takže neuspel.

Posledný z tretice – kat Sanson – mal zasa istú prácu na naozaj dlhý čas. Trest smrti sťatím pod gilotínou sa vo Francúzsku vykonával od roku 1792 až do roku 1977.

Obeťami kráľ, jakobín i rehoľníčka

Gilotína mala vo Francúzsku premiéru v roku 1792. Odťala hlavu parížskemu povaľačovi, zlodejovi, 36-ročnému Nicolasovi Jacquovi Pelletierovi.

Kradnutie v parížskych uliciach by ho na gilotínu zrejme nepriviedlo. Priťažilo mu však, že poslednú okradnutú obeť dobil palicou na smrť. Po siedmich mesiacoch vo väzení ho popravili. Samozrejme, nechýbali krvichtiví diváci.

Gilotína sa dočkala svojich dní najmä počas Veľkej francúzskej revolúcie. V revolučných časoch pripravila o život približne 40 000 ľudí. Na jej ostrí nestíhal kat utierať krv popravených. Odhaduje sa, že v rokoch 1793 – 1794 si pod ňu kľaklo denne 60 odsúdencov.

Na prvé miesto v čiernej kronike sa v tomto období dostalo mesto Toulon. Podľa vtedajšej francúzskej tlače v ňom denne odťali hlavu 200 nešťastníkom. Rukávy si vysúkal aj kat Sanson, ktorý bol pri zrode gilotíny. Na druhý svet poslal takmer 3 000 obetí.

V tomto revolučnom období sa naplnila aj časť hesla liberté, égalité, fraternité (sloboda, rovnosť, bratstvo). Bratstvo a rovnosť sa uplatnili aj pod gilotínou.

Skončil pod ňou francúzsky kráľ Ľudovít XVI., ako aj jeho márnomyseľná manželka Mária Antoinetta, dcéra Márie Terézie. Ľudovítovi XVI. sťali hlavu 21. januára 1793 a Mária Antoinetta zomrela pod gilotínou necelých deväť mesiacov po ňom – 16. októbra 1793.

No neboli to jediné známe obete gilotíny. Tou sa stal aj Maximilián Robespierre, iniciátor zosadenia a popravy kráľa a jeho manželky. Právnik, politik, vodca jakobínov patriaci medzi najdôležitejšie osobnosti francúzskej revolúcie netušil, že skloní hlavu pod tou istou gilotínou ako panovník a jeho žena.

V roku 1793 nastolil vládu teroru, o rok neskôr zrušil kresťanské vierovyznanie v krajine. Gilotína pracovala denne, až sa 28. júla 1794 dočkala aj Robespierra. Deň predtým sa proti nemu spolčilo konzervatívne krídlo, s bratom a priateľmi ho poslali pod gilotínu.

Na Robespierrove zrušenie kresťanskej viery doplatila životom i rehoľná sestra Marguerite Rutan. So skupinou sestier slúžila ako predstavená v Nemocnici Saint-Eutrope. Keď odmietla zložiť prísahu vernosti republike, ocitla sa v žalári s pofidérnym obvinením zlodejky.

Po jej smrti pod gilotínou sa predsa len pohlo svedomie niektorých francúzskych úradníkov a vyjadrili ľútosť nad jej popravou, pretože „bola obetovaná barbarským spôsobom pre dôvody, ktoré sa nikdy nepreukázali“. Blahorečená bola v roku 2011.

Divákom i herecká legenda

Poslednú verejnú popravu gilotínou vykonali vo Francúzsku v roku 1939. Skončil pod ňou nemecký zlodej a vrah Eugen Weidmann. Na rováši mal toho naozaj dosť, striedal jedno väzenie za druhým.

Okrem lúpeží s kumpánmi terorizovali Parížanov, niekoľkých uniesli a zabili. Keďže jeho krutostiam venovali pozornosť aj médiá, o poprave Weidmanna sa dozvedeli tisíce ľudí.

Popravy boli divácky veľmi obľúbené. 4 fotografie v galérii Popravy boli divácky veľmi obľúbené. Zdroj: Getty Images

Z nepochopiteľných dôvodov mal mnoho obdivovateliek, ktoré mu do väzenia písali milostné listy. Na jeho popravu sa prišlo pozrieť asi 10 000 zvedavcov, napriek zákazu ju filmovali a tieto zábery obleteli takmer celý svet. Medzi divákmi stál aj vtedy 17-ročný Christopher Lee, neskoršia anglická herecká legenda s titulom sir.

Keď Weidmannovi sekera gilotíny preťala krk, niektoré jeho „fanúšičky“ vyťahovali vreckovky a omočili si ich v jeho krvi. Vraj na pamiatku.

Krv na vreckovkách i množstvo divákov znepokojili vtedajšieho prezidenta Alberta Lebruna natoľko, že s verejnými popravami skončili a gilotína sa používala výhradne za múrmi väzníc.

Posledná neverejná poprava sa uskutočnila pred 41 rokmi. Táto smutná derniéra sa týkala Hamida Djandoubiho, ktorý sa z Tuniska presídlil do Marseille.

Pri pracovnom úraze v roku 1971 prišiel o nohu a skončil v nemocnici. Tam sa doňho zamilovala mladučká zdravotná sestra. Po dvoch rokoch bol láske koniec, pretože podľa jej výpovede na polícii ju nútil k prostitúcii.

Po odpykaní trestu v roku 1974 Djandoubi myslel len na pomstu. Mladú ženu uniesol, fyzicky týral a nakoniec uškrtil. O mesiac tento netvor uniesol ďalšie dievča. Tomu sa podarilo ujsť a oznámiť to polícii.

V roku 1977 súd vyniesol rozsudok trest smrti, odvolanie zamietol. Djandoubi bol tak v krajine galského kohúta posledným popraveným. Ďalší odsúdení sa trestu smrti vyhli, pretože v roku 1981 ho vo Francúzsku zrušili.

Gilotína ukončila životy i v ďalších európskych krajinách. Najviac v Nemecku, kde ňou popravovali od roku 1871. Najskôr zločincov, no počas vlády nacistov aj politických väzňov.

Do roku 1968 tento spôsob popravy praktizovali i v jednom z vtedajších socialistických štátov – v Nemeckej demokratickej republike. V 19. storočí uvažovali o gilotíne i v Amerike, nakoniec dostalo prednosť elektrické kreslo.

Prefackaná očervenela

S gilotínou sa spája i množstvo legiend, no tu si treba vziať na pomoc zdravý sedliacky rozum. Údajne pod ňou skončil aj Joseph-Ignace Guillotin. Naozaj len údajne. Guillotin zomrel prirodzenou smrťou na vred v ramene. Pochovaný je na parížskom Cintoríne Père-Lachaise.

Ďalšia z fám sa týkala Charlotty Corday, ženy, ktorá dobodala na smrť politika, lekára a publicistu Jeana-Paula Marata. Keď kat zdvihol jej oddelenú hlavu, vraj ju nafackal a ona pri tom očervenela. Fáma skôr z kategórie výmyslov.

Podobne ako vyhlasovania, že popravený otvoril oči, keď ho oslovili menom, alebo privrel viečka pri pohybe kata rukou jeho smerom. A tak otázka, či si odsúdený počas pol sekundy, kým mu čepeľ ukončí život, uvedomuje, že sa blíži smrť, zostáva nezodpovedaná.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×