Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Exotická práčovňa: na Seychelách sme sa spýtali, ako skryjeme svoje milióny

14.03.2018 (10/2018) Predstavte si 32 biliónov dolárov, čo je približne ekvivalent ročnej produkcie amerických, čínskych a japonských ekonomík. Asi toľko si mafiáni ukrývajú v seycehlskom daňovom raji.
Exotická práčovňa: na Seychelách sme sa spýtali, ako skryjeme svoje milióny
10 fotografií v galérii
Offshore firmy, ktoré vaše milióny ukryjú na počkanie, sa nachádzajú v nenápadných...
Autor fotografie: Anita Balejíková

My tu nepotrebujeme chudobných turistov bez groša!“ vysvetlil mi majiteľ luxusného hotelového rezortu Plantation Club, kde som sa ubytovala po prílete na najväčší ostrov Mahé a miestne ceny tovarov a služieb mi vyrazili dych.

No sánka nepadla len mne – výškou cien bývajú šokovaní i nóbl turisti v oblekoch od Gucciho a s dvoma zlatými kreditkami v peňaženke. „Vysoliť“ za obyčajný hamburger v obyčajnom stánku hocikde na ulici 20 eur a 130 eur za kartón marlboriek, tak to je prisilná káva už aj pre boháčov.

Závratné ceny tovarov a služieb, ktoré šokujú turistov, sú pre Seychelčanov bez problému stráviteľné. Okrem toho, zdravotníctvo i vzdelanie sú bezplatné. Zdá sa, že človek by tu prežil, aj keby bol bez strechy nad hlavou, peňazí a práce. Pobrežné plytčiny sú plné rýb a v pôde vyklíči všetko, čo do nej zasadíte.

Hurikány, záplavy, zemetrasenia i požiare sa ostrovu vyhýbajú a ani orkán, ktorý pravidelne devastuje susedný Maurícius, si so Seychelami zatiaľ nepotykal. Hostia hotelových rezortov sú však vždy vítaní. Najmä ak majú v úmysle otvoriť si v niektorej z miestnych bánk tajný účet a vložiť si naň zopár miliónov.

Minimetropola

„Sme krajinou príležitostí,“ vyhlásil nedávno prezident James Alix Michel v rozhovore pre časopis Organizácie Spojených národov Africa Renewal.

Ako akčná reportérka som si chcela vyskúšať tie príležitosti v praxi. Nahodila som sa do solídneho biznis kostýmu, do ruky „fejkovú“ kabelku Louis Vuitton za pár eur z tureckého bazára a celý imidž podčiarkla decentným účesom v štýle Audrey Hepburn.

Takto vystrojená so slnečnými okuliarmi na nose som zamierila do ulíc hlavného mesta Victoria s predstieraným úmyslom založenia si tajnej firmičky.

Miniatúrna napodobenina londýnskeho Big Benu v uliciach Victorie. 10 fotografií v galérii Miniatúrna napodobenina londýnskeho Big Benu v uliciach Victorie. Zdroj: Anita Balejíková

V mnohých ohľadoch je typickým africkým mestom – nízka, prašná a hlučná. Táto minimetropola zo zoznamu najmenších hlavných miest sveta, okrem pestrofarebného trhoviska a hodinovej veže pripomínajúcej londýnsky Big Ben, cudzincom na prvý pohľad nemá veľmi čo ponúknuť.

Keď však prechádzam po hlavnom námestí popri viacpodlažných kancelárskych komplexoch, z ktorých vychádzajú nenápadní účtovníci a právnici, je mi jasné, že do tohto mesta cudzinci neprichádzajú s úmyslom fotiť si „selfíčka“ pri hodinovej veži.

Finanční žraloci

Po Britských Panenských ostrovoch, Paname a Bahamách sú Seychely štvrtou najobľúbenejšou práčkou špinavých peňazí na svete. Slovné spojenie „daňový raj“ je atraktívne najmä pre milionárov a miliardárov z celého sveta, ktorí netúžia, aby ich príjmy boli zdaňované – a práve pre tých tu majú dvere nonstop otvorené dokorán.

Seychelská republika vzdialená tisíce kilometrov odkiaľkoľvek, prijala v roku 1995 zákon o hospodárskom rozvoji, ktorý ponúka širokú imunitu voči stíhaniu a vydávaniu všetkých cudzincov, ktorí investovali aspoň 10 miliónov dolárov do miestnej ekonomiky.

Na rozdiel od princa Williama a Kate Middleton či ďalších celebrít, ktoré si sem chodia užívať prírodné krásy a luxusné ubytovanie, arabských magnátov, čínskych investorov, somálskych pirátov, zimbabwianskych majiteľov diamantových baní, drogových barónov, utečencov, žoldnierov a mafiánov, ktorí potrebujú zamaskovať svoje peniaze, sem priťahujú „podnikateľské aktivity“.

V roku 2005 tu najhľadanejší český mafián Radovan Krejčíř našiel azyl po tom, čo poskytol finančnú podporu dva milióny dolárov vedúcim politikom seychelskej vlády. Na oplátku dostal pre seba a svoju rodinu novú identitu.

Dva roky tu žil pod menom Egbert Jules Savy, až napokon odišiel do Južnej Afriky, kde ho chytil Interpol a dnes vychutnáva chládok za mrežami.

More je tu síce úchvatné, no zradné. Miestni sa mu radšej vyhýbajú. 10 fotografií v galérii More je tu síce úchvatné, no zradné. Miestni sa mu radšej vyhýbajú. Zdroj: Anita Balejíková

Nevypátra vás nikto

Skúsila som, ako celý systém funguje. Zaklopala som na dvere jednej z desiatok tunajších korporátnych firiem, ktoré sa zaoberajú vytváraním ťažko vysledovateľných spoločností pre cudzincov.

Nemám čo stratiť, vyrukujem so svojím skutočným menom a imaginárnou sedemcifernou sumou, ktorá okamžite vyčaruje úradníkovi úsmev na tvári. Je očividné, že môj decentný nóbl imidž je viac než presvedčivý.

„Pozrite sa sem!“ povie mi a ťukne perom na akúsi štruktúru na papieri, ktorú akiste už predo mnou kreslil niekomu inému.

 „Identita našich klientov je vždy zašifrovaná v labyrintovej štruktúre vlastníctva. V praxi to znamená, že my pre vás vytvoríme firmu, vaše peniaze tu na Seychelách budú zdanené 1,5-percentnou daňou z príjmu. Táto vaša firma bude prevádzať príjmy na inú papierovú firmu na Bahamách, kde je korporátna daň z príjmu nula percent a ktorú by kontrolovala spoločnosť na Bermudách, kde je takisto nulová daň. Rozumiete mi, áno?“ uisťuje sa a uprene hľadí do mojej pokojnej tváre.

Áno, samozrejme, že rozumiem! Pre každého, kto pochopí brilantný právne nenapadnuteľný systém prania špinavých peňazí v ekonomicky chudobných krajinách, takéto fakty zákonite musia vyvolávať podozrenie.

Inými slovami, je jasné, že ktokoľvek, kto by sa pokúšal vypátrať skutočného majiteľa peňazí, by nikdy nebol schopný sledovať stopu po celom svete.

Nevidieť a nepočuť

Príde mi zvláštne, že tu absolútne neskúmajú pôvod peňazí, tak sa na to slušne opýtam. Naozaj ich nezaujíma, ak by niekto chcel vložiť milióny trebárs z diamantových baní v Sierre Leone alebo z kolumbijských drogových obchodov?

„Nie, nepotrebujeme a ani to nechceme vedieť,“ upovedomil ma úradník s potmehútskym úsmevom. „Ak totiž máme o tom vedomosť, podľa zákonov túto informáciu musíme posunúť dopredu. Takže som nepočul ani slovo, ktoré ste povedali v posledných pár minútach.“

Túžite mať doma slávny kokosový orech v tvare ženského lona? Pripravte si približne 200 eur. 10 fotografií v galérii Túžite mať doma slávny kokosový orech v tvare ženského lona? Pripravte si približne 200 eur. Zdroj: Anita Balejíková

Nikto nič nevidel, nikto nič nepočul, takto to tu funguje. Podávam mu ruku, ďakujem za informácie a odchádzam. Za dverami jeho bielej kancelárie už čakajú ďalší klienti, ktorí musia na rozdiel odo mňa svoju identitu tajiť a sedem- či viacciferné sumy si nemusia vymýšľať, pretože ich naozaj majú.

Vysoký mohutný černoch, črtami tváre pripomínajúci Nigérijčana v obleku od Cavalliho, vchádza do kancelárie hneď po mne. V ruke sa mu hompáľal malý oceľový kufrík s kódovým uzatváraním. Nuž, ktohovie, koľko papierových bankoviek v ňom tento chlapík má.

A maličké Seychely s 90 000 obyvateľmi z tohto offshore biznisu evidentne perfektne profitujú. S priemerným príjmom 25 000 dolárov na osobu sú najbohatšou krajinou v Afrike!

Kokosový orech za 225 eur

Bez ohľadu na finančné možnosti, ktoré toto zelené súostrovie v Indickom oceáne ponúka bohatým špekulantom, treba uznať, že Seychely disponujú aj inými zaujímavosťami, pre ktoré sa sem oplatí prísť. Túžite si doniesť domov suvenír v podobe známeho seychelského kokosového orecha? Pozor, ani to nebudete mať zadarmo!

„Coco de mer“ nenájdete len tak spadnutý pod každou palmou, tento nezvyčajný prírodný úkaz rastie len v prírodnej rezervácii na ostrovčeku Praslin.

„Kus predávame za 3 500 rupií (225 eur),“ vysvetlí mi predavač. „Viete, keby boli tie orechy zadarmo, už dávno by na Seycheloch nebol ani jeden!“ Chápem ho, turizmus výdatne dotuje štátnu pokladnicu a Seychely držia latku cien zámerne vysoko.

Určite ste už kdesi počuli o masívnych žulových balvanoch, vynímajúcich sa zväčša na každej pohľadnici, či o gigantických korytnačkách, ktoré sa neprechádzajú len tak hocikde, no svoju kolóniu majú na ostrove Aldabra.

Gigantické korytnačky majú svoju kolóniu na ostrove Aldabra. 10 fotografií v galérii Gigantické korytnačky majú svoju kolóniu na ostrove Aldabra. Zdroj: Anita Balejíková

Ich pancier je taký odolný, že ak im naň náhodne spadne z desaťmetrovej výšky trojkilový kokosový orech, pri prudkom náraze na pancier sa orech roztriešti na kusy. Mimochodom, kokosové mlieko domáci používajú ako prírodný sun blocker.

„Tu na rovníku ťa neochránia žiadne krémy, slnko svieti takmer kolmo a opaľuje človeka zo všetkých strán. Kokosové mlieko pred rakovinou kože ochráni človeka najlepšie!“ dušujú sa rybári na pláži Anse Soleil, kde neprší dokonca ani vtedy, keď leje na všetkých ostatných plážach.

Saudskoarabský šejk tu pohotovo vybudoval hotel a asi ani netreba dodávať, že je najpreferovanejším miestom na Seychelách.

Jed a ostré zuby

Žiaľ, ani kokosové mlieko, ba ani všetky peniaze sveta neochránia dovolenkárov pred nebezpečenstvami matky prírody, ktoré tu striehnu na ničnetušiacich turistov na každom kroku.

Jedovaté morské hady, škorpióny, pavúky, obrovské medúzy a žraloky v posledných rokoch robia zo Seychel poriadneho strašiaka a dokážu za sekundy zmeniť rodinnú dovolenku na nočnú moru.

Je úplne bežné vidieť lekárskych záchranárov, ako z mora na nosidlách vynášajú obete útokov agresívnych medúz či morských hadov. Útoky žralokov sú zriedkavé, no sú – v roku 2011 tigrí žralok zabil potápača z Francúzska, o pár dní neskôr i ženícha z Británie, ktorý trávil na ostrove Praslin medové týždne so svojou mladomanželkou.

Kŕmenie neškodných žralokov kladivohlavých sa stalo na ostrove Aldabra známou atrakciou, potom však tento zvyk prilákal do tunajších vôd i žralokov zabijakov, a tak museli ľudia s kŕmením skončiť. Dovolenkári sa teraz boja chodiť do mora a radšej sa kúpu v bazénoch svojich prepychových rezortov.

Čeľuste z obávaného žraloka tigrieho si môžete kúpiť ako suvenír, alebo ich ucítiť v mori na vlastnej koži… 10 fotografií v galérii Čeľuste z obávaného žraloka tigrieho si môžete kúpiť ako suvenír, alebo ich ucítiť v mori na vlastnej koži… Zdroj: Anita Balejíková

Kým popíjam na ležadle drink, pred očami mám v bazéne českého turistu s desaťročným synom. Zrazu vidím, ako sa dieťa štverá otcovi po chrbte a zvedavo sa ho pýta: „Tati, řekni mi, kolik milionů činí tvá životní pojistka? Protože já bych tě tak rád utopil.“

Premýšľam, že Seychely by mali mať v štátnom znaku preškrtnutý turistický batoh. Aby bolo každému jasné, že táto krajina má brány pre nemajetných trampov zavreté. Žije a prosperuje z boháčov, vďaka nim sa má národ dobre.


Seychely

Sú ostrovnou republikou v západnej časti Indického oceána v blízkom susedstve Madagaskaru a východného pobrežia Afriky. Ako niekdajšia britská kolónia získala nezávislosť v roku 1976. Celkovú plochu 455 km² súše tvorí 115 ostrovov. Hlavným mestom je Victoria na ostrove Mahé. Predpoklady pre luxusnú dovolenkovú destináciu dotvára vyrovnaná klíma medzi 24 a 32 stupňami. Žije tu približne 90 000 obyvateľov, národnostné zloženie je vzhľadom na históriu Seychel veľmi pestré a sú v nej zastúpené prakticky všetky rasy. Miestnymi jazykmi sú kreolčina, angličtina, francúzština.

© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×