Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

František Kovár: Dostali sme dar života a slobodnú vôľu, môžeme sa rozhodnúť, ako budeme žiť

11.03.2018 (10/2018) Anjel ho ochránil pred chorobou, ktorá by ho poznamenala na celý život. Dnes má František Kovár (71) doma množstvo nebeských bytostí.
František Kovár: Dostali sme dar života a slobodnú vôľu, môžeme sa rozhodnúť, ako budeme žiť
5 fotografií v galérii
Až na pár výnimiek, stvárňuje hlavne dobrákov.
Autor fotografie: Miro Miklas

S hercom sa stretávame zhodou okolností v podniku na Vazovovej ulici v Bratislave. Predstaviteľ prevažne kladných postáv s úsmevom spomína, že práve v tejto časti hlavného mesta vyrastal. V reštaurácii, kde sa rozprávame, sa pravidelne celé roky stretáva s kamarátmi z detstva, aby spoločne spomínali.

Vyzerá to teda tak, že František Kovár je, čo sa vzťahov týka, bežcom na dlhé trate. Veď je šťastne ženatý 45 rokov! Celé roky bol vrúcne a priateľsky spriaznený ešte s jednou ženou, kamarátkou z detstva – Zorkou. A práve aj s ňou súvisí hercova záľuba. Dlhé roky zbierajú s manželkou anjelov.

„Fanynka“ z divadla

Drevené, sadrové, plastové či kamenné, ukazuje nám plejádu nebeských bytostí. Netají, že znalec umenia by konštatoval, že ide o gýče, pre jeho rodinu má však každý anjel úplne inú ako umeleckú hodnotu. Každá postavička je symbolom úcty, vďačnosti a priateľstva – tieto city spájajú herca a jeho manželku s darcami.

„Moja manželka pracuje ako lekárka, nesmierne si vážim jej prácu, pomohla veľmi veľa ľuďom. A práve pacienti jej z času na čas z vďačnosti priniesli anjela. Mne nosieva anjelov aj Kristínka. Je to študentka, nesmierne citlivý človek a vnímavý divadelník. Bohužiaľ, je hendikepovaná a pohybuje sa iba s pomocou invalidného vozíka.

Vždy pred premiérou mi pošle správu – teším sa, zajtra sa uvidíme. Z času na čas na mňa čaká aj po predstavení. Nie som však jediný herec zo Slovenského národného divadla, ktorý sa s ňou, dá sa povedať, kamaráti. Udržiava srdečné vzťahy aj s inými mojimi kolegami, ktorých obdivuje ako hercov.“

Jeho divadelná „fanynka“ mu pripomína kamarátku z detstva Zorku, ktorá poznamenala jeho život.

V byte majú približne šesťdesiat figúrok. 5 fotografií v galérii V byte majú približne šesťdesiat figúrok. Zdroj: Archív F. K.

„Mal som veľmi pekné detstvo, ktoré bolo okrem chlapčenských pestiev sprevádzané aj vaším časopisom Život. Môj otec pracoval ako vedúci učtárne v polygrafických závodoch a domov, tak ako ostatní zamestnanci, nosieval časopisy, ich makulatúry. Išlo o prvé výtlačky, ktoré nemohli ísť do predaja, pretože mali drobné chyby, napríklad posunuté obrázky.

V našom dome bývala moja rovesníčka Zorka, boli sme veľkí kamaráti. Bohužiaľ, vyrastal som v časoch veľkej pandémie detskej obrny. Bolo to hrozné,“ začína rozprávanie o životnom úseku, kedy asi anjel zahral v jeho osude dôležitú úlohu.

„Zorka mala 11 rokov, keď ju postihla táto choroba. Vracajúc sa domov videli sme na dverách ich bytu oznam: Infekčná choroba, obrna – zákaz vstupu. V čase môjho detstva sa predávali šumienky v tvare kocky, so Zorkou sme sa ako veľkí kamaráti o ne vždy podelili. Oblizovali sme spoločne tú sladkú dobrotu.

Priznal som sa s tým mame, ktorá ma okamžite odviedla k rodinnému lekárovi, bol však bezmocný, pretože inkubačná lehota obrny trvala 28 dní. Určite si viete predstaviť ten strach, ktorý prežívali moji rodičia.“

Kým obľúbeného herca obišla zákerná choroba, so Zorkou si osud zahral krutejšiu hru.

„Celý život si to uvedomujem, že ma ochránil aj anjel strážny. Zorka sa už potom pohybovala len s pomocou bariel. Choroba ju však nedokázala obrať o jej železnú vôľu. Celý život trikrát v týždni chodievala plávať. Ako dospelá si našetrila peniaze a kúpila auto. Bol to favorit combi, sedadlá sa dali upraviť tak, aby v ňom človek mohol prespať.

Zorka na tomto vozidle sama jazdila do Álp. Vyštudovala tlmočníctvo, prekladala do slovenčiny náročnú anglickú a nemeckú technickú literatúru. Bola neobyčajne húževnatá, mal som ju nesmierne rád.

Vždy keď som mal pochmúrnu či smutnú náladu, stačilo navštíviť ju a pookrial som – mala blahodarný účinok na ľudí. Celý život sme sa stretávali, žiaľ, už zomrela. Práve vďaka nej som si vypestoval aj vzťah k anjelom, ku Kristínke na vozíku a k ľuďom, ktorí musia čeliť nepriazni osudu.“

Zorka vo veľkej miere ovplyvnila jeho život. 5 fotografií v galérii Zorka vo veľkej miere ovplyvnila jeho život. Zdroj: Archív F. K.

Kolegyne sa ho báli

František Kovár celý život verí na veci medzi nebom a zemou a na to, že sú medzi nami anjeli okrem tých, ktorí nám podávajú pomocnú ruku a dozerajú na naše kroky.

„Napríklad taký vnútorný hlas, ktorý nám našepkáva vo chvíli, keď nevieme, kam z konopí. Videl som snímku, na ktorej bola naša Zem snímaná z obrovskej diaľky. Tá naša planéta je v obrovskom vesmíre ako malý hrášok. Všetko je v neuveriteľnom pohybe a zázračne to funguje. Medzi tým všetkým sme my dostali úžasný dar života. Dostali sme aj slobodnú vôľu, môžeme sa rozhodnúť, ako budeme žiť. Môžeme ubližovať, no na druhej strane môže aj nám byť ublížené a práve vtedy sa veľmi často obraciame k nášmu anjelovi.“

Rozprávať sa s Františkom Kovárom o dobre a zle či ubližovaní je v jeho prípade viac ako aktuálne. Herec, ktorého pre jeho dobrácky výzor vyhľadávajú režiséri hlavne kvôli kladným postavám, dnes v seriáli Vlci stvárňuje zlého človeka. Iným ubližuje v bohatej miere.

„Záporná postava je pre herca výzva ako každá iná rola. Veď negatívni ľudia, ktorí nám dokážu obrátiť život naruby a my si to ani neuvedomujeme, takých je na svete dosť. Žijú celkom normálny život a niekedy sú dokonca aj príjemní.

Ľudstvo sa po celé veky nemení, iba sa naše vlastnosti aktualizujú. Veď ako inak by sme rozumeli dielam, ktoré napísal William Shakespeare. Stále sme konfrontovaní jeho postavami, majú vlastnosti ako súčasníci.“

Sympatický herec, ktorý je známy svojou dobrosrdečnosťou aj v súkromí, negatívne postavy pred kamerou počas svojej takmer päťdesiatročnej kariéry zráta na prstoch jednej ruky.

„Zlým som bol aj v seriáli Chlapi neplačú,“ hovorí o nedávnej minulosti.

Oproti jeho postave, ktorú stvárnil v kriminálnom filme, je to však všetko len slabý odvar. Ako ešte relatívne málo známy herec vtedy zahral sériového vraha, znásilnil a zabil šesť žien, až kým jeho beštiálne vyčíňanie nezastavili filmoví policajti. A pritom jeho postava bola nenápadným krajčírom. František Kovár priznáva, že táto rola ho mátala aj v snoch.

„Režisér si ma vybral, pretože som pôsobil dobrácky a tým som miatol svoje obete, dôverovali mi. Bolo to naozaj strašné, po odvysielaní filmu som sa bál chodiť po ulici. Zvlášť jedna scéna mi spôsobovala nočné mory. Nakrúcali sme v Trnave v noci v parku, miesto bol osvetlené reflektormi, čakal som schovaný na svoju obeť, na okoloidúcu ženu som mal zaútočiť a zvaliť ju na zem.

Po odvysielaní tejto časti mi však telefonovali moje herecké kolegyne – Ferko, my sme sa ťa tak báli, keď sme ťa videli v tom filme. Hoci som mal z toho strašný pocit, na druhej strane to bolo pre mňa herecké vyznamenanie.“

Okrem zla si v práci zvyká ešte na jeden nový fakt. Jeho postava je v seriáli Vlci paralyzovaná a odkázaná na invalidný vozík.

„Musel som sa naučiť dobre s ním manévrovať, aby som sa napríklad trafil medzi kameru a dvere. Vonku, keď sme nakrúcali ráno, osvojil som si postupný rozjazd, aby som sa nešmýkal na mokrej tráve. Často som v pokore myslel na to, čo všetko dokážu ľudia, ktorí sú na vozík odkázaní.“

S manželkou sú spolu 45 rokov, ich zväzok nie je poznamenaný žiadnymi škandálmi. 5 fotografií v galérii S manželkou sú spolu 45 rokov, ich zväzok nie je poznamenaný žiadnymi škandálmi. Zdroj: Monarch

© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×