Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Divoška z lesov: vyskočí do trojmetrovej výšky a pýši sa zmyslami, o ktorých ľudia iba snívajú

10.03.2018 (10/2018) Niekde boli nedotknuteľné, inde ich s chuťou konzumovali. Patria medzi najúspešnejších predátorov, vyskočia do trojmetrovej výšky, pri love sú takmer nehlučné a vybavené zmyslami, o ktorých môžu ľudia len snívať.
Divoška z lesov: vyskočí do trojmetrovej výšky a pýši sa zmyslami, o ktorých ľudia iba snívajú
6 fotografií v galérii
Mačka divá je nočným zvieraťom. Cez deň oddychuje v brlohu alebo pod vývratmi stromov.
Autor fotografie: Shutterstock

Prvé mačkovité zvieratá chodili po našej planéte v eocéne, približne pred 40 miliónmi rokov. Na rozdiel od ostatných druhov sa mačkovité druhy vyvíjali rýchlo a už v ďalšom období, v oligocéne, sa podobali dnešným mačkám. Zo všetkých mačkovitých šeliem sa človeku podarilo zdomácniť len jednu. Tá ho sprevádza už tisíce rokov.

Najobľúbenejšie domáce zviera

Z desiatok druhov mačkovitých šeliem je práve mačka divá tá, ktorú človek domestikoval. Aj napriek faktu, že v mnohých domácnostiach už dávno stratili svoje postavenie úžitkového zvieraťa, sú dnes mačky najrozšírenejšími domácimi miláčikmi sveta.

V ľudskej opatere ich žije viac než psov. V domácnostiach USA je to takmer 80 miliónov mačiek, u našich západných susedov viac ako milión.

Hoci niektoré národy ju ničili i konzumovali, v starovekom Egypte mala mačka svoje výsostné postavenie. Egypťania ju dokonca balzamovali a ukladali do hrobiek faraónov a významných občanov. Za ublí­ženie hrozil trest smrti ukameňovaním.

Japonci napríklad veria, že dušu majú iba človek a mačka. Buddhisti zas, že telo mačky je „odpočinková“ nádoba pre spirituálnych ľudských duchov, z ktorej budú uvoľnení. Jednu vec však mačkám vyčítajú a nemôžu zabudnúť. Traduje sa totiž, že pri Budhovej smrti neplakali iba had a mačka.

Predchodcom mačky domácej je stepná mačka divá severoafrická. 6 fotografií v galérii Predchodcom mačky domácej je stepná mačka divá severoafrická. Zdroj: Shutterstock

Mačky obľuboval aj prorok Mohamed. Vraj raz, keď sa pripravoval na modlitbu, odrezal si rukáv svojho šatu, lebo na ňom spala mačka a nechcel ju vyrušiť. Korán vraví, že do raja prídu štyri posvätné zvieratá, mačka, samozrejme, medzi nimi.

Hoci sa predpokladalo, že zdomácňovanie mačky divej sa začalo v starom Egypte 5 tisíc rokov pred Kristom, nedávne archeologické nálezy z Jericha a Anatólie zo 7. tisícročia pred Kristom dokazujú, že ľudia chovali mačky ešte skôr. A že predkom súčasných mačiek domácich je mačka divá plavá (Felis silvestris lybica).

V snehu s ťažkosťami

Na kontinentoch Európy, Afriky a Ázie vytvára mačka divá asi dvadsať popísaných od seba sa líšiacich zoogeografických rás. Vzhľadom na ich zložitý historický vývoj ich niektorí zoológovia rozdeľujú do troch skupín.

Jednou z nich sú stepné divé mačky rozšírené v Afrike a Ázii, druhá prechodná skupina obýva ostrovy Stredozemného mora a poslednou je lesná divá mačka rozšírená v Európe.

Z niekdajšieho súvislého areálu jej výskytu, ktorý sa tiahol od Britských ostrovov až do Strednej Ázie a severnej Afriky, dnes populácia európskej divej mačky prežíva izolovane len v oddelených ostrovčekoch výskytu.

Na Slovensku ju nájdeme hlavne v listnatých a zmiešaných lesoch. Väčšina lesných mačiek žije u nás v nadmorskej výške od 300 do 800 m, kde výška snehovej pokrývky dosahuje v priemere len 10 – 20 cm.

Vystupuje však až do výšok okolo 1 500 metrov nad morom, ktoré však z hľadiska snehových zrážok nie sú pre ňu optimálne, pretože nie je prispôsobená životu v oblastiach s vyššími zrážkami snehu. V sypkom snehu sa nielenže pohybuje s ťažkosťami, no nevie pod ním loviť hraboše ako napríklad líška.

Životu v oblastiach s vyššími zrážkami snehu nie je prispôsobená. 6 fotografií v galérii Životu v oblastiach s vyššími zrážkami snehu nie je prispôsobená. Zdroj: Shutterstock

V minulosti poľovníci divú mačku intenzívne lovili, lebo ju považovali za vážneho škodcu malej zveri. Vyplývalo to z ich názoru a rozdelenia zveri, ktorú delili na úžitkovú a škodnú. Za škodné či škodlivé považovali každé zviera s ostrými pazúrmi a so zakriveným zobákom a ich hubenie za povinnosť.

Začiatkom 20. storočia na Slovensku ulovili ročne priemerne 378 divých mačiek, v 70. rokoch minulého storočia až 605 a v poslednom desaťročí pred zavedením druhovej ochrany okolo 170 jedincov. V posledných rokoch sa natoľko znížila jej početnosť, že dnes je zaradená medzi veľmi ohrozené živočíchy.

Ani voda, ani strom

Mačka divá patrí k našim najvzácnejším šelmám. Od domácej sa odlišuje veľkosťou, sfarbením, väčšou hlavou s menšími ušnicami a dlhšími hmatovými vibrismi. Kocúr môže dosiahnuť hmotnosť až 9 kg, čo je viac, ako vážia niektoré líšky.

Sfarbenie mačiek býva od svetlosivej po sivohnedé, pričom chrbát, nohy a chvost sú výrazne pruhované. Mladé jedince sú sfarbené kontrastnejšie ako staré. Stredom chrbta sa im tiahne pás tmav- šej srsti, ktorý plynule alebo v náznakoch prechádza až po koniec chvosta.

Od podobne „tigrovane“ sfarbenej mačky domácej ju možno rozoznať aj na základe dĺžky, hrúbky a tvaru chvosta. Chvost divej mačky je kratší a tupo ukončený tmavou srsťou. Pred jeho koncom sa nachádzajú 2 až 3 uzatvorené prstence tmavšej srsti, ďalšie 2 až 3 sú otvorené.

Mačka divá nie je taká plachá ako líška, po vyplašení neuniká šprintom, iba mierne zrýchleným poklusom. Nebojí sa vody, no pri úteku pred silnejším predátorom sa jej vyhýba a nehľadá v nej záchranu.

Hoci sa vie šikovne pohybovať v korunách stromov, nemá tendenciu sa na stromoch skrývať alebo hľadať ochranu. Ak ju prenasledujú vlk alebo rys, ukryje sa do nory, čo jej umožňuje aktívnu a účinnú obranu.

Mačka divá európska môže dosiahnuť hmotnosť až 9 kg. 6 fotografií v galérii Mačka divá európska môže dosiahnuť hmotnosť až 9 kg. Zdroj: Shutterstock

Výstelka z peria

Cez deň odpočíva v úkrytoch, ktoré vyhľadáva v opustených líščích a jazvečích brlohoch, v dutinách skál alebo starých odumretých stromov. Po menších úpravách si brloh vystiela machom, lístím, trávou, ale aj perím z koristi. Za súmraku a v noci sa vydáva na lov.

Jej potravu tvoria drobné hlodavce, veverice, obojživelníky, drobné vtáctvo, hmyz a cicavce do veľkosti zajaca. Okolo vôd vie šikovne loviť v plytčinách neresiace ryby, ktoré má na dosah z brehu alebo zo zvalených kmeňov. Príležitostne požiera lesné plody, no nevyhľadáva ich ako medveď, kuna, líška či jazvec.

Na uhynutých zvieratách sa priživuje len zriedka. Na korisť sa vrhá rýchlym skokom, pazúrmi úlovok pridrží a zahryznutím do krku usmrtí. Ak sa skok na korisť nepodarí, druhý raz ho neopakuje a korisť už neprenasleduje.

Samotársky život

Lesná mačka žije samotársky, teda okrem obdobia reprodukcie, ktoré prebieha koncom zimy v mesiacoch január až marec.

Stáva sa, že sa mačka divá spári s túlavou mačkou domácou, čo ohrozuje jej genofond, pretože takéto krížence majú plodné potomstvo vo všetkých následných generáciách. Po 63 – 69 dňoch od oplodnenia rodí väčšinou 3 až 4 mláďatá, ktoré vážia okolo 45 gramov.

Oči sa im otvárajú po 10 až 12 dňoch, keď sú už pokryté krátkou jemnou srsťou. Vo veku okolo šiestich týždňov si začínajú privykať na mäsitú potravu a o dva týždne neskôr sa po boku matky začínajú priúčať lovu.

V prípade, že by bol reprodukčný úkryt prezradený a mačiatkam by hrozilo nebezpečenstvo, matka ich prenáša na bezpečné miesto. Tak ako mláďatá všetkých šeliem, aj mláďatá mačky sú veľmi hravé. Matka ich k sebe zvoláva krátkym mraučaním.

Ako päťmesačné už začínajú loviť úplne samy a osamostatňujú sa. Pohlavne dospievajú vo veku 10 mesiacov a vo voľnej prírode sa dožívajú maximálne 15 rokov.

Tak ako mláďatá všetkých šeliem, aj mláďatá mačky sú veľmi hravé. 6 fotografií v galérii Tak ako mláďatá všetkých šeliem, aj mláďatá mačky sú veľmi hravé. Zdroj: Shutterstock

Receptor pre rovnováhu

Dokonale vyvinuté zmyslové orgány jej umožňujú zaznamenať korisť na väčšiu vzdialenosť. Zrak je najlepšie vyvinutým zmyslom mačky, za najmenej vyvinutý zmyslový orgán sa považuje chuť.

V absolútnej tme nevidí o nič viac ako človek, je však schopná veľmi dobre vidieť za šera. Vďačí za to špeciálnym bunkám nachádzajúcim sa na cievnatej vrstve za sietnicou, ktoré sú schopné odrážať aj najmenšie množstvo svetla.

Ďalšou príčinou, prečo mačka výborne vidí, je schopnosť zornice výrazne meniť svoju veľkosť. Pri intenzívnom svetle má zornica štrbinový tvar a za šera pokrýva takmer celú plochu dúhovky. To umožňuje maximálny vstup svetelných lúčov do oka.

Sluch je po zraku ďalším veľmi dobre vyvinutým mačacím zmyslom. Zachytí ním i nepatrné zvuky vysokej frekvencie, aké vydávajú napríklad myši. Pohyb ušníc zabezpečuje 27 rôznych svalov a mačka tak môže zatočiť ucho smerom k zdroju zvuku bez toho, aby musela otáčať hlavu.

Mačka počuje zvuky od 30 do 45 kHz, niektoré pramene uvádzajú dokonca 65 kHz. Spomedzi všetkých zvierat majú práve mačky najväčší zmysel pre rovnováhu.

V uchu majú tzv. statokinetický receptor, ktorý vysiela do mozgu informácie o polohe ich tela. Preto dokážu pri páde z výšky vo väčšine prípadov dopadnúť na všetky štyri končatiny.

Tento zmysel majú vyvinutý už novorodené mláďatá, avšak plne sa u nich vyvinie až po otvorení očí. Dospelá divá mačka dokáže vyskočiť až do trojmetrovej výšky, čo jej umožňuje veľmi flexibilná chrbtica, svalnaté nohy a chrbtové svaly, ktoré sú schopné uvoľňovať veľmi veľké množstvo energie v krátkych dávkach.

Mačkovité šelmy sú najúspešnejšími predátormi planéty, zľava leopard, lev, tiger, gepard, puma. 6 fotografií v galérii Mačkovité šelmy sú najúspešnejšími predátormi planéty, zľava leopard, lev, tiger, gepard, puma. Zdroj: Shutterstock

Chodiaca lekáreň

V minulosti sa v Európe mäso divých mačiek bežne konzumovalo, kvalitou a chuťou ho prirovnávali k zajačiemu. Nechávali ho 2 až 3 dni „dozrieť“ pod holým nebom, aby bolo jemnejšie a stratilo mačací zápach.

Z mačacích kožušín sa vyrábali rukavice a rukávniky, ktoré mali pomáhať proti bolestiam rúk. Mačací tuk sa v liečiteľstve podával proti bolestiam kĺbov a na podagru (dnu, lámku).

Nasolené mačacie mäso vraj malo schopnosť vyťahovať z tela pichliače a tŕne, očné choroby vylieči prášok z kompletnej mačacej hlavy nafúkaný trikrát cez deň do očí. Ten „zaručene“ vracal zrak aj nevidomým. Vypadané vlasy opäť narastú, keď sa hlava potrie mačacím trusom rozmiešaným v octe s rovnakým dielom horčice.

Krv z chvosta kocúra sa užívala po troch kvapkách proti rôznym chorobám a placenta z mačky „prvôstky“ – zavesená na krku, ostrila zrak.

Mozog mačky sa však považoval za jedovatý a jeho prípadnému konzumentovi hrozila šialenosť. Pritom šialenosťami sa dajú nazvať všetky tieto a podobné recepty na výrobu medicín a všeliekov z tiel a orgánov týchto i ďalších zvierat.

© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×