Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Režisér Martin Šulík: Mrzí ma, že sa nechceme rovnať s najlepšími, stačia nám napodobeniny telenoviel

09.03.2018 (10/2018) Režisér Martin Šulík (55) natočil nový celovečerný film Tlmočník s hviezdnym obsadením. Pred premiérou v slovenských kinách si ho pozrelo festivalové publikum v Berlíne.
Režisér Martin Šulík: Mrzí ma, že sa nechceme rovnať s najlepšími, stačia nám napodobeniny telenoviel
5 fotografií v galérii
„Ak by mladí filmári vytrvali, naša kinematografia by mohla byť zaujímavejšia,“ myslí si...
Autor fotografie: Garfield Film

V každom článku sa dočítame, že zásadne ovplyvnil slovenskú filmovú tvorbu po Novembri ’89. Jeho filmy Záhrada, Krajinka, Orbis Pictus, Všetko čo mám rád a iné, si pozriem rada i opakovane. Lebo nie sú povrchné a tak „ľahko zábavné“.

Čo by ste o Tlmočníkovi povedali vy?

Je to film o dvoch starých mužoch, ktorí sa na konci života rozhodli spraviť bilanciu vlastnej minulosti. Jeden z nich je židovský tlmočník, ktorého rodičia zahynuli počas druhej svetovej vojny, druhý syn esesáka, ktorý ich dal pravdepodobne zastreliť.

Osud dá oboch mužov dokopy a oni spoločne cestujú krížom cez Slovensko, aby prišli na to, čo sa vlastne v minulosti stalo. Počas cesty spoznávajú krajinu, ľudí, ale najmä samých seba. Je to také tragikomické road movie.

Kde sa v takej zásadnej téme našla komika?

Zdrojom humoru je protikladnosť oboch charakterov. Na mnohé veci majú naši hrdinovia – vďaka odlišnej životnej skúsenosti – rozdielne názory. Jeden je askéta, druhý milovník života. Obaja majú zabehané zvyky a nechcú ich zmeniť. Vlastne sú v neustálom konflikte.

Humor filmu teda vyplýva mimovoľne z jednotlivých situácií príbehu. Život nie je čiernobiely. Aj v najtragickejších situáciách sa stávajú veselé veci. Vďaka nim môžeme prežiť.

Máte pravdu, je dobré obrúsiť hrany, aby niektoré zážitky neboli také boľavé.

Môj otec celý život tvrdil, že najsmiešnejšiu vetu počul na pohrebe svojej mamy. Predtým, ako zavreli truhlu, prišiel sa s mŕtvou rozlúčiť sused. Chvíľu ticho stál uprostred izby a potom sa s ňou začal rozprávať. Spomínal na jej život, niečo jej vyčítal a potom povedal vetu, ktorá môjho otca tak rozosmiala, že musel vyjsť z miestnosti. Zvláštne na celej situácii je to, že otec si tú vetu nezapamätal.

Najsmutnejší aj najveselší zážitok jeho života sa odohral v jednom momente a on si nikdy nedokázal spomenúť na podrobnosti. Naše bytie si intenzívne uvedomujeme aj vďaka takýmto paradoxom.

Počas tvorby scenára si Martin Šulík a Marek Lečšák prešli osobne celú trasu, o ktorej písali. 5 fotografií v galérii Počas tvorby scenára si Martin Šulík a Marek Lečšák prešli osobne celú trasu, o ktorej písali. Zdroj: Garfield Film

Postavu tlmočníka Aliho Ungára ste pôvodne písali na telo Jurajovi Herzovi, osud však zaúradoval a vo filme ho hral Jiří Menzel.

Hlavných predstaviteľov sme hľadali dlho. Mali mať osemdesiat rokov a z príbehu vyplývalo, že musia hovoriť po nemecky. Najskôr sme chceli, aby postavu tlmočníka Aliho hral režisér Juraj Herz. Svojím spôsobom bol ideálny.

Narodil sa v Kežmarku a jeho život sa v mnohých miestach prekrýval so životom nášho hrdinu. Hovoril plynulo po nemecky, pretože v osemdesiatych rokoch pôsobil v Mníchove. Lenže tesne pred natáčaním vážne ochorel a lekár mu odporučil, aby sa šetril.

Keď už hrozilo, že budeme musieť nakrúcanie zrušiť, producentovi Rudovi Biermannovi napadlo, aby sme oslovili Jirku Menzla. Vedeli sme, že režíroval v Nemecku aj vo Švajčiarsku a počítali sme s tým, že vie po nemecky. Jirko dlho váhal, dva dni sa nám vôbec neozval a potom zavolal, že to berie.

Asi vám odpadol veľký kameň zo srdca.

Bolo to od neho veľmi odvážne. V osemdesiatke skočil po hlave do rozbehnutého projektu bez akejkoľvek prípravy. Texty sa musel učiť za pochodu – slovenské aj nemecké. Každý večer so svojimi asistentmi sedel na hotelovej izbe a trénoval dialógy. Ráno ich odohral a začal sa učiť nové na ďalší deň.

Spomínali ste nemčinu. Hovorí vo filme aj po slovensky?

Áno.

Mal aj na to nejakého kouča?

Slovenského textu je vo filme veľmi málo a je jednoduchý, osemdesiat percent dialógov je v nemčine.

Ako to pánu Menzlovi išlo?

Dobre. On má špecifický spôsob vyjadrovania a túto osobitosť preniesol aj do slovenčiny. Napokon, hrá Bratislavčana a ako vieme, tu sa rozpráva slovenčinou, ktorú formovali rozličné kultúrne vplyvy.

Trochu je až desivé, že zakrátko po dokončení filmu aj on ochorel.

Nakrúcanie sme skončili v júni, v auguste sme urobili postsynchróny v Prahe. V septembri Jirko odišiel do košickej opery režírovať Falstaffa. Chcel som navrhnúť, aby mu bolo udelené čestné občianstvo, lebo minulý rok na Slovensku strávil väčšinu času.

Ako na neho zapôsobilo Slovensko?

Myslím, že ho prekvapili stretnutia s jeho divákmi. Napríklad v Ružomberku ho na ulici zastavovali neznámi ľudia a ďakovali mu za jeho filmy. Alebo keď sme točili na železničnej stanici v Devínskej Novej Vsi, prisadol si k nemu železničiar a citoval mu repliky z Ostro sledovaných vlakov.

Uvedomil som si, že filmy, ktoré natočil pred päťdesiatimi rokmi, stále žijú, že ich ľudia poznajú a že sa stali súčasťou ich životov. Pre mňa to bolo príjemné zistenie. Dobré filmy ľudia potrebujú, naša profesia nie je zbytočná.

Jiří Menzel si rád zahrá vo filmoch iných režisérov, ale prioritne je i on režisér. Ako sa vám režíroval kolega režisér?

Hneď na začiatku nakrúcania mi Jirko povedal, že on je v tomto filme herec a zodpovednosť za to, ako to všetko dopadne, mám ja. Dôveroval mi. Dokonca sa nechodil ani pozerať na kontrolný monitor. Hovoril, že film si pozrie až v kine.

Medzinárodná premiéra filmu Tlmočník sa konala na Berlinare. Je to pre režiséra väčší stres, ak sú prvými divákmi odborníci a fajnšmekri?

Zaujíma ma, či sa nám podarilo byť v cudzom jazyku autentickí. Veľkú radosť mám z ocenenia, ktoré Jirko Menzel dostane pri príležitosti osemdesiatych narodenín. A napokon ma zaujíma, ako náš film prijmú filmoví kritici.

V Česku „úraduje“ prísna a nekompromisná kritička Miroslava Spáčilová. Čo u nás, máme podobnú rešpektovanú autoritu? V akom stave je slovenská filmová kritika?

Rád čítam recenzie Pavla Branka, Zuzky Mojžišovej, Jany Dudkovej alebo Jeleny Paštékovej. Oni vnímajú film v širších spoločenských a umenovedných kontextoch. Mnoho slovenských kritikov sa v posledných rokoch odmlčalo a recenzie píšu len sporadicky. Do odborných časopisov prispievajú väčšinou študenti.

Je recenzia pre filmára určujúca? Ovplyvňuje vás zásadnejším spôsobom v ďalšej tvorbe?

Ja si myslím, že kritik je prirodzený partner tvorcu. Ich vzťah nevnímam konfliktne. Predpokladám, že aj recenzent má ucelený názor na svet a umenie, tak ako tvorcovia. Filmová recenzia je potom stretom dvoch životných postojov a diskusia o umení sa stáva dialógom o veciach života. A z toho môže vzniknúť nejaké poznanie.

Dobre napísaná recenzia môže filmárovi ukázať iný pohľad na jeho film, môže ho interpretovať novým spôsobom. Dôležité však je, aby vychádzala z nakrúteného diela a opierala sa o fakty. Napísať dobrú recenziu je ťažké, tak ako nakrútiť dobrý film.

Dvaja starší muži sa vyberú na cestu po Slovensku s cieľom nájsť pravdu (Jiří Menzel a Peter Simonischek). 5 fotografií v galérii Dvaja starší muži sa vyberú na cestu po Slovensku s cieľom nájsť pravdu (Jiří Menzel a Peter Simonischek). Zdroj: Garfield Film

Pred písaním scenára ste s Markom Leščákom cestovali po krajine, potom aj počas filmovačky. Akými očami ste Slovensko vnímali? Zistili ste o ňom niečo nové?

Precestovali sme ho niekoľkokrát, najmä strednú časť a sever. Krajina sa dynamicky mení každý deň. Niekde k lepšiemu, ale na mnohých miestach mám pocit, že sme s ňou stratili kontakt.

Cesty lemujú nekonečné rady bilbordov, ktoré zakrývajú výhľad. Rúbeme aleje, ktoré stáročia sprevádzali pútnikov. Pribúdajú čierne skládky, vytínajú sa lesy. Necitlivo pristupujeme k architektúre a všetko podriaďujeme krátkodobému zisku. Bojím sa, že o podobe Slovenska rozhodujú tí, čo majú peniaze a väčšinu roka žijú v zahraničí.

Myslíte si, že to je naše slovenské špecifikum? Že inde sú uvedomelejší občania?

V Česku bilbordy okolo diaľnice zrušili. Slovensko je pekné, ale my to berieme ako samozrejmosť, nevážime si to.

Hovorí sa o vás ako o najzásadnejšom slovenskom režisérovi ponovembrovej éry. Ako sa s takýmto pocitom žije, a najmä tvorí. Nezväzuje to?

Nie je to celkom pravda. Po Novembri točilo veľa režisérov – Miloslav Luther, Stanislav Párnický, Vlado Balco, Miro Šindelka. A postupne sa objavili mladí – Jaro Vojtek, Juraj Lehotský, Mariana Čengelová, Marko Škop, Zuzka Liová a ďalší. Ja som posledných sedem rokov netočil hrané filmy.

Čo ste robili?

Nakrúcal som dokumenty a písal scenáre. S Petrom Lipovským sme napísali zaujímavý scenár z druhej svetovej vojny, ktorý sa volá Parom. Bohužiaľ sa ho nepodarilo realizovať, lebo bol finančne veľmi náročný.

S Markom Leščákom sme pre televíziu pripravili seriál, v ktorom sme premeny súčasného sveta chceli zachytiť prostredníctvom rôznych profesií. Zaujímali nás etické dilemy, ktoré musia ľudia každodenne riešiť vo svojich zamestnaniach. No ani na to sa nenašli peniaze. Hraný film sa mi podarilo nakrútiť až teraz.

Aká je súčasná slovenská kinematografia? Už sa blýska na lepšie časy?

Áno. Minulý rok bol divácky mimoriadne úspešný a slovenské filmy boli premietané aj na veľkých svetových festivaloch v Berlíne, Cannes, Toronte, Káhire či v Karlových Varoch.

Ako pedagóg filmovej fakulty máte možnosť sledovať aj tú najmladšiu generáciu a ich cestu do praxe.

Každý rok končia školu niekoľkí mladí filmári, ktorí počas štúdia točili originálne filmy. Problém je v tom, že v praxi veľmi rýchlo rezignujú, zabudnú na svoje ideály a umelecké ambície. Prijmú ponuky od komerčných televízií a reklamných agentúr. Rozumiem tomu, existenčný tlak je veľký, no je mi ľúto, že nevytrvali. Naša kinematografia by mohla byť zaujímavejšia.

Neobídeme ani televíznu tvorbu, tá momentálne chrlí jeden seriál za druhým. Ako hodnotíte ponuku, ktorou televízie kŕmia národ?

Ponuka televízií je veľmi rôznorodá a všetky bojujú o diváka. Žiaľ, často pri tom znižujú latku. Seriály sa točia veľmi rýchlo, po krátkej príprave a na mnohých je to vidno.

Robíte si prieskum, orientujete sa v tom, čo je momentálne vo vysielaní?

Pozriem si to, ale...

Asi nie ste ohúrený.

Vo svete vzniká mnoho zaujímavých seriálov. Veľká plocha umožňuje tvorcom zobrazovať skutočnosť v epickej šírke a pracovať s viacerými dejovými líniami. Pozrite si Netflix, HBO, Amazon.

Asi pred rokom som si v niektorom slovenskom denníku prečítal rozhovor s producentom dánskej televízie Rumlem Hammerichom. Po svojom nástupe do verejnoprávnej televízie zrušil všetky denné telenovely a presadil, aby investovali prostriedky do ambicióznych projektov.

Postupne si Dáni vychovali publikum, ktoré dokáže oceniť kvalitu a dnes už odmieta pozerať telenovely. Dánske seriály Vláda alebo Most patria k najúspešnejším na svete. Mne je ľúto, že sa v televíznej tvorbe nechceme porovnávať s tým najlepším, ale uspokojujeme sa s napodobneninami tureckých telenoviel.

Správne som pochopila, že dávate prednosť internetovým vysielateľom a tam si vyberáte z ponuky?

Nie, nemám na to čas. Filmy pozerám po polnoci v televízii alebo chodím do kina. V ponuke RTVS a ČT sa dajú nájsť zaujímavé tituly.

Máte v hlave už nejaký ďalší projekt?

S Markom Leščákom sme napísali scenár, ktorý sa volá Muž so zajačími ušami a teraz naň zháňame peniaze.

Ťažko sa zháňajú aj vám, ako renomovanému tvorcovi?

Je úplne jedno, či ste renomovaný, alebo nie. Na Slovensku je čoraz viac zaujímavých scenárov a komisie si môžu vyberať. A okrem toho, všetci vás posudzujú podľa vášho posledného filmu.

V Berlíne prijali slovenskú novinku pozitívne. Na snímke Eva Kramerová a Anna Rakovská. 5 fotografií v galérii V Berlíne prijali slovenskú novinku pozitívne. Na snímke Eva Kramerová a Anna Rakovská. Zdroj: Garfield Film

A sponzori z radov veľkých firiem?

Slovenský film pre nich nie je zaujímavý, je tam nulová návratnosť. Myslím, že nastupujúca generácia filmárov bude musieť premýšľať nielen v slovenskom, ale aj európskom alebo svetovom kontexte. Mladí sú jazykovo vybavení, vzdelaní a mali by svojimi filmami prekročiť hranice. Dôležité je, či nájdu témy, ktoré zaujmú zahraničných partnerov.

V dejinách filmu sú významným medzníkom zlaté šesťdesiate roky. Myslíte si, že prílev mladých talentov môže priniesť niečo podobné?

Neviem. V šesťdesiatych rokoch vznikla ideálna situácia – kinematografia a televízna tvorba boli stopercentne dotované štátom a autori mali pomerne veľkú slobodu. Všetky tie originálne filmy, ktoré dnes oceňujeme, boli len vrcholom ľadovca.

Okrem nich sa nakrúcalo množstvo zaujímavých komédií, detektívok, žánrových filmov a aj tie formovali vedomie spoločnosti. Myslím, že kvalitné diela nemôžu vzniknúť vo vzduchoprázdne, musia byť súčasťou širšieho pohybu v kinematografii.

V mnohých najlepších filmoch tých čias hrali neherci. Aj vy ste si prácu s nimi už vyskúšali. Čím sú pre vás zaujímaví?

To závisí od témy. Predchádzajúci film Cigán som robil väčšinou s nehercami, pretože sa mi nepodarilo nájsť toľko školených hercov, ktorí by ovládali rómsky jazyk. A neherci premietli do filmu svoju neprenosnú životnú skúsenosť.

Pri Tlmočníkovi sa to nedalo. Hlavné postavy sú komplikované charaktery, tak ich museli hrať veľmi dobrí herci. Peter Simonischek je veľká herecká osobnosť s obrovskými skúsenosťami. Hral v Berlíne, Zürichu, vo viedenskom Burgtheatri, natočil množstvo filmov. Bez neho by náš film vyzeral úplne inak.

Predsa len sa tam objaví aj niekto, kto nie je úplný profesionál. Myslím na Evelyn.

Evelyn je už dávno herečka. Mala dokonca svoj seriál.

Máte niečo ako svoju celoživotnú tému? V súvislosti s vašimi filmami sa hovorí o hľadaní samého seba, miesta v živote. Cítite to aj vy ako svoje umelecké „zadanie“?

Myslím, že pri tvorbe netreba všetko pomenovať. Lebo v momente, ako to urobím, stanem sa obeťou vlastnej definície.

Ste v životnom období, keď si môžete spokojne povedať, že ste so svojím životom spokojný a ste šťastný?

Ako každý človek nad hrobom, už som spokojný.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×