Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pýcha Hlohovca sa po rokoch chátrania dočká rekonštrukcie

06.03.2018 (9/2018) Fraštáčania dúfajú, že sa dožijú obchvatu a centrum mesta sa konečne uvoľní. Hlohovec si bez rušnej premávky totiž zatiaľ nikto nevie ani predstaviť.
Pýcha Hlohovca sa po rokoch chátrania dočká rekonštrukcie
11 fotografií v galérii
Hlohovec
Autor fotografie: Róbert Jakubička/www.flickr.com

Mesto leží na brehoch rieky Váh a rozkladá sa približne v rovnakej vzdialenosti od Trnavy, Nitry, Piešťan či Serede. Takéto stretnutie trás niekoľkých slovenských miest nezostalo bez následkov, cez Hlohovec prechádzajú denne stovky áut a tí, ktorí mestom počas dopravnej špičky prechádzajú, iste vedia, o čom práve píšeme.

Súčasný primátor skoro 22-tisícového mestečka Miroslav Kollár však verí, že nápory automobilov všetkého druhu budú čoskoro minulosťou. Hlohovec tak dostane novú šancu stať sa príjemným a prívetivým domovom pre každého, kto v ňom nielen žije, ale sa v ňom rozhodne aj usadiť. Pracovných príležitostí je v meste a v okolí naozaj dosť.


Hlohovec

Počet obyvateľov: 21 933

Rozloha mesta: 64,12 km²

Muži: 10 421

Ženy: 11 041

Nezamestnanosť: 2,3 %


Nový vietor

Fraštácky primátor Miroslav Kollár má za sebou zaujímavú profesijnú minulosť, do komunálnej politiky vhupol z kresla výkonného riaditeľa Inštitútu pre verejné otázky. Hoci je vyštudovaný ekonóm, začínal ako novinár, neskôr pôsobil ako analytik v oblasti médií a verejnej politiky pre domáce a zahraničné inštitúcie.

„Osem rokov som pôsobil vo verejnej funkcii ako člen a väčšinu času i ako predseda Rady Slovenskej televízie a Rady Rozhlasu a televízie Slovenska. Pôsobil som aj ako generálny riaditeľ a predseda predstavenstva súkromnej tlačovej agentúry SITA a poradca troch ministrov kultúry, podieľal som sa na príprave a pripomienkovaní desiatok zákonov,“ pripomenul na úvod.

„Toto je mesto, kde strana Smer-SD v parlamentných voľbách naposledy získala 51 percent, no v komunálnych získala nula poslancov,“ hovorí primátor Miroslav Kollár. 11 fotografií v galérii „Toto je mesto, kde strana Smer-SD v parlamentných voľbách naposledy získala 51 percent, no v komunálnych získala nula poslancov,“ hovorí primátor Miroslav Kollár. Zdroj: Henrieta Ďurovová

Zaujímalo nás preto, čo ho motivovalo stať sa primátorom v meste, do ktorého, ako povedal, chodieval celé roky iba spávať.

„Pred niekoľkými rokmi kúpila istá skupina ľudí miestnu skládku, o ktorej som vôbec nevedel, že existuje. Asi v roku 2011 začala horieť, a tak sme sa rozhodli proti jej prevádzke bojovať.

Vtedajšie vedenie mesta sa s prevádzkovateľmi skládky nechcelo veľmi ťahať za prsty a hoci nám podpálili bilbordy, prepichli pneumatiky, po dvoch rokoch sme toho veľa nedosiahli. A tak sme si povedali, že vstúpime do komunálnej politiky, aby sme mali nástroje na reálne riešenie týchto vecí.

Išli sme do toho tak, že som mal partiu osemnástich nezávislých kandidátov, pätnásť z nich sa dostalo do zastupiteľstva. Toto je mesto, kde strana Smer-SD v parlamentných voľbách naposledy získala 51 percent, no v komunálnych získala nula poslancov,“ dozvedáme sa.

„Pripravili sme stratégiu rozvoja mesta na osem rokov, ktoré sme preklopili do 140 konkrétnych projektov aj s nacenením a následne sme to preklopili do rozpočtu. Len na porovnanie a kvôli predstave, v minulom volebnom období mesto preinvestovalo okolo štyri a pol milióna eur, my za to isté obdobie štvornásobok. Aby to bolo vidieť i cítiť.“

A tak sa v Hlohovci opravuje všetko do radu – od pouličného osvetlenia až po kultúrne stánky, z ktorých niektoré domácim doslova padali na hlavu. Zaujíma nás však doprava, na ktorú od domácich počúvame iba kritiku.

„Nový obchvat mesta je jednou z najvyšších priorít novozvoleného župana, takže konečne máme na VÚC partnera, s ktorým môžeme dopravu riešiť,“ pokračuje Miroslav Kollár. „Už chystáme projektovú dokumentáciu, verím, že sa nám všetko podarí aj zrealizovať.“

Hore ku hviezdam

Ak sa v Hlohovci zastavíte, okrem historických budov môžete zavítať do miestnej hvezdárne a planetária. Stoja v štvrti nad mestom a z kopca, na ktorom sú budovy postavené, je skutočne nádherný rozhľad na mesto i okolie.

Astronóm Vladimír Karlovský našiel svoje slnko priamo nad Hlohovcom. V meste žije so svojou rodinou a nedá naň dopustiť. 11 fotografií v galérii Astronóm Vladimír Karlovský našiel svoje slnko priamo nad Hlohovcom. V meste žije so svojou rodinou a nedá naň dopustiť. Zdroj: Henrieta Ďurovová

Malú exkurziu po zariadení nám pripravil dlhoročný astronóm Vladimír Karlovský, ktorý sa venuje pozorovaniu Slnka, hvezdáreň v Hlohovci je totiž špecifická dvoma druhmi pozorovaní, slnečných úkazov a premenných hviezd, ktoré počas určitého obdobia menia svoj jas.

Využívať voľné chvíle pod jasnou oblohou a sledovať, čo sa odohráva okolo nás vo vesmíre, zaujalo niekoľkých nadšencov v hlohovskej Slovakofarme začiatkom roku 1954.

„Podnetom na založenie astronomického krúžku bol výpredaj starej vojnovej optiky veľmi dobrej kvality za pomerne lacné peniaze. Prišli však neskoro a optika už bola vypredaná. Krúžok však už bol založený a história astronómie v Hlohovci sa začala písať v roku 1954 založením Astronomického krúžku pri Závodnom klube ROH pri Slovakofarme, časom sa z neho stala krajská hvezdáreň,“ dozvedáme sa.

Od jej vzniku v roku 1972 až do roku 1982 vykonával funkciu riaditeľa Elemér Csere, no očakávania, že hvezdáreň ponesie meno práve po ňom, sa nenaplnili. Pomenovali ju po Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, ktorý, mimochodom, v Hlohovci nikdy ani nebol.

V roku 1960 navštívila hvezdáreň veľká priateľka astronómov amatérov, riaditeľka Astronomického ústavu SAV Ľudmila Pajdušáková-Mrkosová, známa objaviteľka šiestich komét.

Po zrušení krajov v roku 1991 sa hlohovecká hvezdáreň premenovala na Hvezdáreň a planetárium M. R. Štefánika a presťahovala sa do vlastného areálu na Sládkovičovej ulici. Pôvodná kupola zostala majetkom Slovakofarmy (Zentivy), je značne zanedbaná a jej osud je neznámy.

„Našou úlohou je popularizovať poznatky o vesmíre a astronomické pozorovania. Ja pozorujem Slnko, kolega premenné hviezdy. Čo na Slnku? Pozorujeme jeho aktivitu, teda erupciu, potom priamo rádiové žiarenie a jeho nepriame vplyvy. Všetko zaznamenávame a zakresľujeme. Vplyv Slnka na život na Zemi je naozaj vážny a treba ho sledovať.“

Vladimírovi Karlovskému položíme celkom populistickú a naivnú otázku, či raz skutočne nastane koniec sveta.

„Áno,“ dostávame šokujúcu odpoveď. „Vieme totiž, že Slnko bude fungovať ešte štyri a pol miliardy rokov. Potom sa začne vyvíjať na obra, zväčší svoj priemer a všetky planéty okolo zhltne. Nie, nebojím sa,“ zasmeje sa astronóm. „Aj preto ľudstvo hľadá planétu, ktorú by mohlo osídliť.“

Vedeli ste, že v Hlohovci sa vyrába krém našich rodičov – tradičná Indulona? 11 fotografií v galérii Vedeli ste, že v Hlohovci sa vyrába krém našich rodičov – tradičná Indulona? Zdroj: Henrieta Ďurovová

Poďte si zacvičiť

Po rokoch v zahraničí sa domov, teda do Hlohovca, vrátil aj 34-ročný Tomáš Konček, osobný tréner kulturistiky, fitnesu a powerliftingu.

„Cvičiť som začal jednoducho preto, lebo som bol obézny,“ prezradil hneď na úvod nášho stretnutia. „Celý život som vyrastal tu, ale keď som začal študovať na vysokej škole, všetci kamaráti odišli do zahraničia, do Írska. V treťom ročníku som ich šiel pozrieť a viac som sa nevrátil.

Keď som bol malý, v každom paneláku bola v pivnici posilňovňa, takže som mal činky poruke, no v zahraničí na to nebol čas a pribral som, nevedel som si ani šnúrky na topánkach zaviazať :). Keď som sa napokon rozhodol vrátiť domov, mal som niečo našetrené, kopec času a povedal som si, že musím tie kilá zhodiť a začať znova cvičiť.

Zamestnal som sa a popri tom som študoval všetko okolo zdravej výživy a cvičenia. To, že som sa napokon stal osobným trénerom, bola náhoda. Kamaráti odo mňa chceli, aby som im pomohol schudnúť a vyformovať telo. Musel som sa preto rozhodnúť, čo vlastne budem naplno robiť.

Príležitosť som dostal v Gymexe, športovom centre, ktoré založil a vedie bývalý sedemnásobný majster Slovenska v športovej kulturistike a môj veľký športový vzor Štefan Halás. Už je to desať rokov a vôbec neuvažujem nad tým, že by som prácu zmenil. Navyše som skutočne rád, že som sa vrátil domov, pretože je šťastie pracovať tam, kde človek žije. Nie každý si to uvedomuje,“ hovorí Tomáš Konček.

Slovenské komíny

Len kúsok za mestom, smerom na Topoľčany, stojí rodinná firma OBI centrum, ktorá vyrába už viac ako dvadsaťpäť rokov slovenské komíny.

„Obaja rodičia robili celý život v komunálnych službách, po prevrate sa otec rozhodol podnikať a založil firmu. Hlavnou náplňou jeho činnosti bola deratizácia, kominári sa vo firme ocitli náhodou,“ hovorí Peter Obert.

Rodinná firma, o ktorú sa stará Peter Obert, vyrába pri Hlohovci už dvadsaťpäť rokov slovenské komíny. 11 fotografií v galérii Rodinná firma, o ktorú sa stará Peter Obert, vyrába pri Hlohovci už dvadsaťpäť rokov slovenské komíny. Zdroj: Henrieta Ďurovová

„Postupne sme sa začali kominárstvu venovať čoraz viac, pretože prišlo vložkovanie komínov, nové technológie. Kominársku rekvalifikáciu sme si urobili aj my so sestrou, áno, sme kominári. My komínové systémy vyrábame, hoci niektoré komponenty, napríklad izolácie, musíme nakupovať. Inak je to náš domáci výrobok.

Robíme komíny na mieru, teda navrhujeme jeho parametre, vzhľad a všetko u klienta aj realizujeme. V súčasnosti zamestnávame osem ľudí, no vždy potrebujeme klampiarov a montážnikov, je problém zohnať takýchto remeselníkov. Kedysi sme tu mávali aj učňov, ale asi o toto remeslo nie je záujem,“ dozvedáme sa.

„Pritom vývoj ide neuveriteľne dopredu, ak sa nebude kúriť, bude sa chladiť. Ešte pred rokmi by nikomu nenapadlo, že budú existovať napríklad plastové komíny, dnes je to realita.“

Vojna o dedičstvo

Pikantné na Hlohovci je, že sa tu roky viedla vojna o dedičstvo v podobe miestneho zámku, o ktorý mali záujem jeho údajní dediči. Tí sa ozvali primátorovi mesta Miroslavovi Kollárovi a chceli, aby im zámok vrátili.

„Musíme byť opatrní, Hlohovčania majú ešte v čerstvej pamäti, ako radnica pred niekoľkými rokmi takmer naletela podvodníkovi Františkovi Pevnému, ktorý sa rovnako pokúšal v roku 2013 získať tento majetok,“ pripomenul.

Mimochodom, práve o týchto machináciách a objavení sa dedičov písal Život ako prvý už vo februári 2010.

„My akceptujeme rod Erdödyovcov ako súčasť histórie regiónu a vnímame jeho prínos preň, sme takisto pripravení spolupracovať na obnove kultúrneho dedičstva, ktoré súvisí s ich rodom. No právny nárok na vrátenie majetku nemajú,“ dodal Kollár.

Zámok prestal plniť funkciu šľachtického sídla po roku 1945. Podľa Benešových dekrétov bol Erdödyovcom zámok za kolaboráciu s Nemcami skonfiškovaný v prospech československého štátu. Cieľom rekonštrukcie je teda sprístupnenie zámku domácim obyvateľom i turistom.

Rekonštrukcia miestneho zámku je v plnom prúde. 11 fotografií v galérii Rekonštrukcia miestneho zámku je v plnom prúde. Zdroj: Henrieta Ďurovová


Anketa 

Peter Obert (35): Kam by som šiel? Nikdy som sa nad tým ani nezamyslel, že by som odišiel preč.

Michaela Kysucká (39): V Hlohovci mám svoju rodinu a biznis, preto tu žijem.

Valéria Rečková (56): Prečo som zostala v Hlohovci? Človek si zvykne všade (smiech), ale je to pekné mesto :).

© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×