Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Kerenskij dokonalým prejavom zvrhol cára, jeho porazil malý, ráčkujúci Lenin

04.03.2018 (9/2018) Patril k popredným odporcom cárskeho režimu. Svojimi prejavmi. No porazil ho malý, ráčkujúci Vladimir Iľjič Ulianov – Lenin. Alexandr Kerenskij (1881 – 1970).
Kerenskij dokonalým prejavom zvrhol cára, jeho porazil malý, ráčkujúci Lenin
7 fotografií v galérii
KERENSKIJ ešte ako ruský minister vojny zdraví bojové oddiely počas revolúcie.
Autor fotografie: Getty Images

Dvaja ľudia, ktorí zásadne ovplyvnili dejiny Ruska v 20. storočí, pochádzali z jedného mesta – zo Simbirska, dnes Ulianovska. V 80. rokoch 19. storočia tam ich rodiny nielen bývali, ale aj udržiavali priateľské vzťahy.

Keď Vladimira Ulianova nechcela prijať do svojich radov žiadna škola, práve Kerenského otec preňho vybavil prijatie na Kazanskú univerzitu. Napriek tomu, že Alexandr Kerenskij a Vladimir Ulianov pochádzali zo zabezpečených a vzdelaných rodín, ich osudy boli úplne odlišné.

Úspešný advokát

Rodinu Ulianovcov postihlo v roku 1877 nešťastie. Ich najstaršieho syna popravili, pretože sa zapojil do prípravy atentátu na cára Alexandra III. Od tej chvíle jeho brat Vladimir žil iba nenávisťou a túžbou po pomste.

Alexandr Kerenskij vyrastal ako kniežatko. Na svet prišiel síce ako štvrté dieťa svojich rodičov, no ako prvý syn. V tom čase chlapcov, najmä dlho očakávaných, v Rusku nesmierne rozmaznávali.

Jediný Kerenského syn sa vždy elegantne obliekal, bol vynikajúci tanečník a mal aj veľký herecký talent. Po skončení gymnázia sa stal študentom práva na univerzite v Petrohrade.

Kým budúci vodca boľševikov sa ako advokát vôbec nevyznamenal, lebo viedol iba jeden spor a aj ten prehral, Alexandr Kerenskij bol jeho pravým opakom. Zjavom a rečníckymi schopnosťami si získal veľkú popularitu a stal sa uznávaným obhajcom v sledovaných politických procesoch.

Alexandr Kerenskij bol vynikajúci rečník. Na snímke počas debaty s robotníkmi a vojakmi v roku 1917. 7 fotografií v galérii Alexandr Kerenskij bol vynikajúci rečník. Na snímke počas debaty s robotníkmi a vojakmi v roku 1917. Zdroj: Getty Images


Monarchia pred krachom

Na začiatku 20. storočia monarchia, podobne ako celé ruské impérium, slabla a bola utopená v intrigách a škandáloch. Od roku 1894 vládnuci Mikuláš II. prepásol všetky možnosti na reformy, ktoré mohli zmeniť krajinu. Po revolúcii v roku 1905 ho ľud označoval za krvavého cára. Spomínalo sa aj to, že sa jeho vláda začala fatálnym nešťastím. Keď po jeho korunovácii rozhadzovali medzi zástupy drobné mince, dav sa tak tlačil, že pri tom prišlo o život takmer jeden a pol tisíca ľudí.

Na krátky čas sa podarilo cárovi oživiť svoju popularitu vtedy, keď Rusko vstúpilo do 1. svetovej vojny. Vyhlásenie vojny urobilo z cára Mikuláša II. populárnejšiu postavu ako z Vladimira Putina anexia Krymu. Lenže Rusko, ktoré s takým nadšením vstúpilo do armády, čoskoro zo svojho ošiaľu vytriezvelo. Armáda stratila v krutých bojoch takmer jeden a pol milióna ľudí, ranených boli takmer tri milióny dôstojníkov a vojakov a rovnaký počet sa dostal do zajatia. V tejto roľníckej krajine nemal kto pracovať na poliach. Na konci roku 1916 si už Rusi vojnu neželali a v hlavnom meste vypukli revolučné nálady.


Obranca utláčaných

Alexandr Kerenskij ako člen Strany socialistov revolucionárov nazývaných eseri písal články, ktoré mali veľký ohlas. Keď u neho tajná polícia urobila prehliadku, našli letáky, ktoré vyzývali do ozbrojeného povstania proti cárovi. V jeho byte objavili aj revolver.

Pretože sa stal podozrivý z terorizmu, bol na tri a pol mesiaca uväznený, no pretože mu nič nedokázali, prepustili ho. Aj po prepustení z väzenia obhajoval revolucionárov, ktorí nemali také šťastie ako on.

V roku 1912 sa dostal do vtedajšieho ruského parlamentu, do Dumy, a tá si často mohla vypočuť jeho excelentné prejavy. Eser Kerenskij útočil na cára a monarchiu a kritizoval poriadky, ktoré panovali v impériu. Vyzýval ľud do vzbury.

V roku 1916 bola manželka Mikuláša II. Alexandra Fiodorovna taká nahnevaná na jeho vystúpenia, že povedala: „Kerenského by sme mali obesiť.“ Lenže vtedy už vešanie nebolo v možnostiach cára.

Februárová revolúcia

Krajina, ktorá trpela v 1. svetovej vojne, sa začala búriť. V zime 1916 – 1917 obyvatelia Petrohradu rabovali pekárne, robotníci štrajkovali, poslušnosť vypovedala aj tá časť armády, ktorá slúžila v hlavnom meste.

Revolúcia sa začala vo februári 1917. Na uliciach sa objavili davy s heslami: Preč so samoderžavím, Preč s vojnou, Chceme chlieb. Potom vypukol generálny štrajk. O niekoľko dní neskôr do protestujúcich začali strieľať vojaci verní monarchii.

V meste vypuklo ozbrojené povstanie, ktoré podporila i veľká časť armády. Keď cár Mikuláš II. nenašiel dostatočný počet vojakov, ktorí by chceli brániť jeho trón, abdikoval v mene svojom i svojho syna Alexeja.

Ako následníka trónu určil svojho brata. Lenže ten, keď sa stretol s členmi dočasnej vlády, abdikoval takisto, pretože ho minister spravodlivosti Kerenskij presvedčil, že čas monarchie sa v Rusku skončil.

Cár na otvorení Dumy. 7 fotografií v galérii Cár na otvorení Dumy. Zdroj: Getty Images

Hviezdne hodiny Kerenského

Tridsaťšesťročného Kerenského vyniesla revolučná vlna veľmi vysoko. Stal sa ministrom spravodlivosti v dočasnej vláde. Bol tiež vplyvným členom petrohradského sovietu robotníkov a vojakov a členom tajnej spoločnosti, ktorá z úzadia ťahala za nitky. Sedel tak naraz na troch stoličkách.

Ako minister spravodlivosti prepustil z väzenia a z vyhnanstva stovky revolucionárov. Energicky reformoval alebo skôr masovo prepúšťal sudcov, ktorí boli poplatní starému režimu. Jeho popularita dosiahla vrchol, keď sa stal v dočasnej vláde ministrom vojny a námorníctva.

Hoci nikdy neslúžil v armáde, na verejnosti sa začal objavovať v úbore, ktorý pripomínal rovnošatu. A pri každej príležitosti rečnil a rečnil. Rozprával tak presvedčivo, že do extázy upadali nielen exhalované dámy, ale aj mnohí oveľa triezvejšie rozmýšľajúci ľudia.

Noviny, ktoré vychádzali v hlavnom meste, písali: „Tŕnistá je cesta Kerenského. Ale jeho automobil sa topí v kvetinách. Ženy mu hádžu konvalinky a davy ho nosia na rukách. Kerenskij je symbolom pravdy a úspechu. Je to maják, ku ktorému spínajú svoje ruky vyčerpaní plavci a jeho slová a výzvy povzbudzujú a vyvolávajú nové sily do boja.“

Keď dočasná vláda nastúpila k moci, okamžite zabudla na heslo Preč s vojnou a pripravovala novú ofenzívu na východnom fronte. Zlatoústy minister vojny dokonca sľuboval, že Rusko aj bez západných spojencov samo porazí Nemcov a vydobyje si prístup k Stredozemnému moru.

V tom čase sa na Západe uskutočnili zásadné zmeny. Do vojny vstúpili Spojené štáty a Nemci pochopili, že vojna na dvoch frontoch sa musí skončiť porážkou.

Preto siahli po krajnom prostriedku – 28. marca 1917 vypravili z Zürichu vlak, ktorým poslali do Ruska 32 najslávnejších ruských emigrantov, revolucionárov. Na ich čele bol Lenin.

Zmyslom tejto výpravy bolo, aby za nemecké peniaze vyvolali prevrat v krajine, po ktorom sa Rusko stiahne z vojny.

Kerenskij, hoci tušil, aký je cieľ misie, ktorú viedol Lenin, nevyslal na stanicu trestný pluk, ale orchester a revolucionárov privítal s veľkou pompou. V boľševikoch videl protiváhu proti eventuálnej kontrarevolúcii.

Kerenskij vedie stretnutie s ozbrojenými zložkami v Kremli. 7 fotografií v galérii Kerenskij vedie stretnutie s ozbrojenými zložkami v Kremli. Zdroj: Getty Images


Ako rečnil Kerenskij

Zlatoústy poslanec Kerenskij vo februári 1917 v Dume povedal: „Dnešným historickým poslaním ruského ľudu je zničenie stredovekého režimu. Okamžite a za každú cenu. Nie je možné spôsobom, ktorý by sa zhodoval s právom, bojovať s tými, ktorí toto právo zmenili na nástroj na utláčanie ľudu. Je iba jeden spôsob boja s tými, ktorí zneužívajú právo. Ich fyzická likvidácia.“

Predseda Dumy Michail Rodzianko šokovaný tým, čo práve počul, prerušil rečníka a pýtal sa ho, čo tým mal na mysli: „To, čo v časoch starovekého Ríma vykonal Brutus,“ odpovedal mu Kerenskij.


Lenin proti Kerenskému

Ak sa Kerenskij svojimi prejavmi snažil vyvolať vlastenecký entuziazmus v prostredí inteligencie, Lenin sa obrátil na nevzdelané masy s prostým a jednoznačným posolstvom.

Povedali im to, čo chceli počuť – vojna sa musí okamžite skončiť. Pôdu dostanú roľníci a krajine budú vládnuť soviety.

O tom, že roľníci od boľševikov zem nedostanú a že namiesto svetovej vojny dostanú oveľa ukrutnejšiu vojnu domácu, navyše spojenú s hladomorom, vtedy Rusi nič nevedeli. Dozvedeli sa to až neskôr.

V lete 1917 sa boľševici prvý raz pokúsili prevziať v Petrohrade moc. No vtedy boli ešte slabí a prehrali. Lenin si musel oholiť bradu a fúzy a v prezlečení za robotníka utiekol z mesta, aby sa ukryl vo Fínskom zálive.

V hlavnom štábe boľševikov sa našli doklady, ktoré potvrdzovali, že Lenina a jeho druhov platila nemecká vláda. Dočasná vláda ich však nezverejnila.

Tri týždne po neúspešnom prevrate sa Kerenskij stal predsedom dočasnej vlády a mal možnosť vysporiadať sa s tými, ktorí sa pokúsili násilne prevziať moc. Lenže túto príležitosť premárnil.

Keď nemecký poľný maršal Paul von Hindenburg dostal správu, kto sa stal premiérom v novej ruskej vláde, vraj sa veľmi smial. Podľa svedkov sa tak stalo iba druhýkrát v živote. Prvý raz mu urobila takú radosť správa, že jeho svokra zomrela.

Premiér na úteku

Situácia v armáde sa zhoršila, pretože na konci augusta Nemci prelomili front, obsadili Rigu a hrozili, že obsadia aj Petrohrad. Proti neschopnej vláde vystúpil vtedajší šéf generálneho štábu generál Kornilov, no Kerenskij ho donútil k demisii, prikázal ho uväzniť a rozpustil generálny štáb.

Namiesto toho, aby považoval boľševikov za hlavných nepriateľov, opäť s nimi vytvoril spojenectvo. Znovu pustil na slobodu tých, ktorí sa po letnej vzbure dostali do väzenia. Lenin sa vrátil do Petrohradu.

Vladimir Iľjič Ulianov – Lenin 7 fotografií v galérii Vladimir Iľjič Ulianov – Lenin Zdroj: Archív

Štát a armáda sa rozkladali. Kerenskij sa pokúsil ovládnuť situáciu vyskúšaným spôsobom.

William Somerset Maugham, spisovateľ, ktorý bol do Ruska vyslaný ako agent britskej rozviedky, takto opísal jeho úsilie: „Situácia Ruska sa zhoršovala zo dňa na deň a Kerenskij rečnil. Rečnil bez prestávky. Do Petrohradu vchádzali Nemci a Kerenskij mal prejav. Hlavné mesto bolo čoraz horšie zásobované, nebolo nič, čím by sa dalo kúriť, ale Kerenskij mal prejav. Za kulisami udalostí aktívne pôsobili boľševici, Lenin sa ukrýval v Petrohrade, ale Kerenskij mal ďalší prejav.“

Lenže časy, keď Kerenského prejavy ovplyvňovali davy ľudí, už boli minulosťou a 25. októbra boľševici ovládli mesto. Premiér, ktorý spolu s dočasnou vládou sídlil v Zimnom paláci, ušiel v prestrojení. Podľa niektorých prezlečený za ženu, podľa neho samého ho zachránilo auto, ktoré mu poslali z veľvyslanectva Spojených štátov.

O pol roka neskôr s dokladmi na meno srbského dôstojníka navždy opustil Rusko. Potom žil v Anglicku a dlhé roky v Paríži, odkiaľ odišiel v roku 1940, keď na Francúzsko zaútočil Hitler. Presťahoval sa do Spojených štátov do New Yorku.

Na konci svojho života sa pokúsil vrátiť do rodnej vlasti. Bol dokonca pripravený, že splní žiadosť komunistickej vlády a podpíše vyhlásenie, že jeho krajan zo Simbirska Vladimir Iľjič Lenin mal historickú pravdu a že ním založený Zväz sovietskych socialistických republík robí správnu politiku.

Napriek tomu sa mu vrátiť nepodarilo. Zomrel v roku 1970 v USA. Keď jeho telo previezli do Ruska, pravoslávna cirkev ho nechcela pochovať, lebo mu mala za zlé, že odovzdal Rusko do rúk boľševikom.

© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×