Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Počas vojny chceli dobyť naše územie, pochovali ich na Slovensku

01.02.2018 (5/2018) Na Slovensku majú hroby milióny ľudí. Pochovávame svojich príbuzných, bezdomovcov, svoje hroby tu majú ľudia bez mena, a dokonca aj vojaci, ktorí chceli dobyť naše územie. A tak je to správne.
Počas vojny chceli dobyť naše územie, pochovali ich na Slovensku
6 fotografií v galérii
Odpočívajú tu mladí chlapci aj veteráni, ktorí prežili prvú svetovú vojnu.
Autor fotografie: Jaroslav Slašťan

Pri obci Važec, na ploche asi 2,5 ha, sa v nadmorskej výške 800 metrov rozkladá nemecký vojenský cintorín.

Je miestom posledného odpočinku asi 6 500 nemeckých vojakov, ktorí padli počas 2. svetovej vojny v oblastiach stredného a východného Slovenska. Ich počet z neho robí najväčší nemecký vojenský cintorín na Slovensku.

Vojaci sú pochovaní väčšinou po štyroch v jednom hrobe, nachádza sa tu však i niekoľko masových. Každý z nich je označený granitovým krížom. Na nich sú z každej strany vytesané štyri mená s dátumami narodenia a úmrtia padlého. Cintorín je udržiavaný na objednávku nemeckých nadácií a patrí medzi najlepšie udržiavané na Slovensku.

Cena za architektúru

Stavebné práce sa začali na jeseň 1997 a dokončili ich v októbri 1998. Vstupná brána má tvarom pripomínať vrcholec hory. Na pietnom mieste stojí robustný centrálny kríž z dubového dreva.

Kruhový chodník umožňuje prístup k ôsmim hrobovým poliam. Pred každým z nich sa nachádzajú podstavce s bronzovými tabuľami s menami padlých, ktorí odpočívajú medzi neznámymi. Mená padlých, ktorých sa už v pochovávanej oblasti nepodarilo nájsť, sú uvedené v dvoch otvorených knihách mien pri pietnom mieste.

Vstupná brána tvarom pripomína vrcholec hory. 6 fotografií v galérii Vstupná brána tvarom pripomína vrcholec hory. Zdroj: Jaroslav Slašťan

Architekti Stanislav Barényi, Miloš Dzúr a Karin Barényiová za architektonické stvárnenie tohto cintorína získali v roku 1999 Cenu Dušana Jurkoviča udelenú Spolkom architektov Slovenska a Fondom výtvarných umení.

Čo hrob, to príbeh

Odpočívajú tu mladí chlapci aj veteráni, ktorí prežili prvú svetovú vojnu. Známi aj bezmenní. Na jednom z kamenných krížov je pripevnená kovová smaltovaná oválna tabuľka s nápisom: Zum frommen Andenken an meinen lieben Mann, unser guten Vater Karl Schwarz. Tu leží Karol Schwarz, milovaný manžel a dobrý otec.

Keď padol, nemal ešte ani 34 rokov. Zanechal po sebe deti, manželku a matku. Tak ako milióny iných a nielen nemeckých vojakov. Pri texte je jeho fotografia a na spodnej časti tabuľky nápis, ktorý s nádejou hovorí: Ťažká bola naša rozlúčka, šťastné bude naše stretnutie.

Svedectvá hrôz

Nemecká spolková republika vybudovala vojenské cintoríny na svoje náklady na základe Ženevských konvencií a dohody o vojnových hroboch medzi Slovenskom a Nemeckom. V súčasnosti je u nás šesť oficiálnych nemeckých vojenských cintorínov, na ktorých našlo svoj posledný odpočinok 12 199 nemeckých vojakov.

Nech už muži na nich pochovaní nosili akúkoľvek uniformu, tieto miesta sú svedectvom toho, koľko mladých životov vyhaslo nezmyselne vo vojne. Každý kríž a každé jedno meno v nich pripomína hrôzy nezmyselných vojnových konfliktov. Hroby tu nie sú totiž len pre tých, čo v nich ležia. Sú tu aj pre nás, čo žijeme.

Mená padlých, ktorých sa už v pochovávanej oblasti nepodarilo nájsť, sú uvedené v dvoch otvorených knihách mien pri pietnom mieste. 6 fotografií v galérii Mená padlých, ktorých sa už v pochovávanej oblasti nepodarilo nájsť, sú uvedené v dvoch otvorených knihách mien pri pietnom mieste. Zdroj: Jaroslav Slašťan

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×