Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Neskrýva HIV: Najväčšia chyba v mojom živote? Nechránený sex

19.01.2018 (3/2018) „HIV pozitivita je ochorenie imunitného systému, nie sexuálna deviácia,“ hovorí Dalibor Dvorský (39) z Nitry.
Neskrýva HIV: Najväčšia chyba v mojom živote? Nechránený sex
4 fotografie v galérii
Dalibor Dvorský z Nitry je neuveriteľný optimista, večne pozitívne naladený. „Áno, som...
Autor fotografie: Henrieta Ďurovová

Neplače a nezúfa. Ten, kto ho pozná, vie, že ak si s ním sadne za stôl na kus reči, stretol práve neuveriteľného optimistu. Iba občas ho chytí depka a povzdychne si, že tu už vlastne dlho nebude...

„Choroba ma nezlomila ani mi nezmenila život,“ hovorí Dalibor. „Akurát že občas každý týždeň ,zomieram‘,“ zasmeje sa. No ako podotkne, tento status ho veľmi rýchlo prejde a opäť žije naplno. Tak ako hocikto z nás.

Nie je jednoduché vyrovnať sa s akoukoľvek chorobou, tým viac s takou, ktorá vyvoláva v ľuďoch nezmyslené predsudky a odsúdenie.

Vírus HIV, teda vírus nedostatku ľudskej imunity, napadá imunitný systém človeka, a tak znižuje jeho obranyschopnosť voči ochoreniam. Ide o pohlavne prenosné ochorenie, vírus sa však môže do tela dostať aj krvou pri transfúzii alebo pri pôrode z matky na dieťa.

Treba zdôrazniť, že HIV sa bežným kontaktom s infikovaným človekom, napríklad podávaním rúk, nažívaním v spoločnej domácnosti, uštipnutím bodavým hmyzom (komáre, kliešte), vzduchom ani vodou neprenáša.

„HIV pozitivita je ochorenie imunitného systému, nie sexuálna deviácia. Sú to ľudia, ktorí sú beztak potrestaní do konca života, netreba ich trestať útokmi či už slovnými, alebo fyzickými,“ naznačí Dalibor komplikovanú cestu k svojej otvorenosti.

Nebojí sa ukázať tvár, Dalibor hovorí o chorobe preto, aby varoval iných. Stať sa to môže každému z nás. 4 fotografie v galérii Nebojí sa ukázať tvár, Dalibor hovorí o chorobe preto, aby varoval iných. Stať sa to môže každému z nás. Zdroj: Henrieta Ďurovová

A pritom to bolo navonok jednoduché. „Žil a pracoval som v zahraničí, no z rodinných dôvodov som sa musel vrátiť na Slovensko, mal som zdravotné problémy. Videl som len periférne, strácal som zrak.

Nevedel som nič robiť, nechal som sa teda odborne vyšetriť. Ukázalo sa však, že očné buľvy mám zdravé, lekári mi nevedeli určiť diagnózu, a tak som sa ocitol v nemocnici. Keďže mi lekári nevedeli určiť diagnózu priamo, išli na to vylučovacou metódou.

V rámci širšieho testovania mi spravili aj testy na pohlavne prenosné choroby a vysvitlo, že som HIV pozitívny. Na oči to paradoxne vplyv nemalo, ukázalo sa, že mám poškodený očný nerv,“ opisuje Dalibor obdobie, keď sa prvýkrát dozvedel o svojom ochorení.

„To, že mám HIV, bol pre mňa obrovský šok. ,Predýchal‘ som to, pretože už dva roky predtým som opatroval chorého otca, mal rakovinu. Prežil som s ním všetky vyšetrenia, hospitalizácie. Vtedy som aj plakával, pretože som nevedel, čo mám robiť, ako mu pomôcť.

Už teraz viem, aký je rozdiel byť smrteľne chorý a aké je byť príbuzným smrteľne chorého. Bezmocnosť na tom všetkom bola najhoršia. Zostal som už doma, na Slovensku, pretože som sa musel postarať o mamu. Je na dôchodku a sama by to asi nezvládla, bývame spolu. Práve vďaka tragickému ochoreniu otca som však vedel, že svoju situáciu musím riešiť bez emócií a s nadhľadom.

Keďže som vyštudoval potravinársku priemyslovku, vďaka čomu sa trocha orientujem v chémii, prvé čo bolo, keď ma diagnostikovali, začal som si na internete vyhľadávať všetky dostupné informácie o HIV. Aby som vedel, čo ma čaká a aké mám ešte šance.

V minulosti som pracoval aj ako treťosektorový dobrovoľník a dnes sa preto už len pousmejem, že som mladým prízvukoval bezrizikové sexuálne správanie, bezpečný sex, a na druhej strane sa mi to stalo... No to je tak, keď chlap rozmýšľa viac hlavičkou ako hlavou :).“

B 23.8

Dalibor dnes otvorene hovorí, že doplatil na vlastnú nezodpovednosť.

„Nevedel som, čo mám robiť a najmä, či a ako to povedať môjmu okoliu. Držať v sebe som to nemohol, potreboval som sa o tú informáciu podeliť s inými, aby som to psychicky zvládol,“ hovorí.

V Bratislave bolo zriadené testovacie centrum a HIV poradňa, ktoré budú dostupné každý pracovný štvrtok od 16.00 do 19.00 hodiny v priestoroch Zdravotného strediska na Babuškovej ulici č. 2 v Ružinove. 4 fotografie v galérii V Bratislave bolo zriadené testovacie centrum a HIV poradňa, ktoré budú dostupné každý pracovný štvrtok od 16.00 do 19.00 hodiny v priestoroch Zdravotného strediska na Babuškovej ulici č. 2 v Ružinove. Zdroj: Henrieta Ďurovová

„A tak som jednoducho zavesil na facebook status: Pomóc, som B 23.8! Hoci som ho potom vymazal, priatelia hneď začali hľadať na internete, čo to vlastne je. A tak sa dozvedeli, že diagnóza B 23.8 je choroba HIV vyúsťujúca do iných špecifikovaných stavov. Čakal som, aké budú ich reakcie, no prekvapilo ma, že v podstate nikto zo skutočných priateľov nič neriešil.

Samozrejme, našli sa aj takí, ktorí sa mi báli podať ruku alebo čokoľvek povedať, no chápal som aj ich postoj. Hoci som nemusel, rozhodol som sa informovať o chorobe aj svojich expartnerov, pre istotu. Poslal som im správu: Stala sa takáto vec, prosím ťa, choď sa dať otestovať, a keď mi spätne chodili reakcie, padol mi kameň zo srdca,“ pokračuje.

„Musel som to povedať aj doma, rodine. Dodnes si pamätám, že som sa svoju diagnózu dozvedel jedenásteho septembra v piatok, presne dva roky po smrti otca. Najskôr som si to potreboval v hlave upratať, nechal som si čas na premyslenie, až napokon som sa k tomu odhodlal.

Vysvetlil som to celkom pragmaticky, aj diabetici si musia celý život pichať inzulín, sú iné celoživotné ochorenia a ja tiež budem do konca života odkázaný na lieky. Dnes sú však k dispozícii také moderné lieky a samotná liečba sa dá tak dobre nastaviť, že aj ja, pacient s HIV, dokážem žiť plnohodnotný normálny život.

Či mama vie, že som bisexuál? Áno, nikdy sme však moju sexuálnu orientáciu doma neriešili, rodičia môj život rešpektovali. Pravda však je, že som svojou orientáciou rodinu neobťažoval a nepredvádzal sa. Dnes žijem v otvorenom vzťahu so ženou.“

O tom, kde a od koho sa mohol nainfikovať, premýšľal dlho a hoci to stále s určitosťou nevie, tušenie má.

Denne na liekoch

Dalibor má svoju chorobu pod kontrolou, denne berie lieky.

„Dnes už dostane lieky každý, no pred tými dvoma rokmi to bolo inak. Toto vysvetľovanie patrí odborníkom, mne ,pomohlo‘ aj to, že som mal v zdravotnej poisťovni nedoplatok. Potreboval som napríklad magnetickú rezonanciu, ale bohužiaľ. Rovnako ani röntgen pľúc a podobne. Dobre, tak sú nastavené pravidlá.

Čo sa však týka sestričiek v nitrianskej nemocnici, to klobúk dolu. Rovnako nedám dopustiť ani na prednostku infekčnej kliniky doktorku Ľubicu Pieseckú. Bez ohľadu na sociálny status a ochorenie mali neuveriteľne ľudský prístup.

Na lieky som čakal tri mesiace, celkom reálne mi hrozilo, že ich ani nedostanem. Práve doktorka Piesecká urobila aj nemožné a ja som lieky napokon dostal. Odvtedy sa liečim.

Pozor na zoznamky! Nikdy neviete, s kým sa môžete stretnúť, aby ste to napokon neľutovali. 4 fotografie v galérii Pozor na zoznamky! Nikdy neviete, s kým sa môžete stretnúť, aby ste to napokon neľutovali. Zdroj: Archív D. D.

Liečba spočíva v tom, že, veľmi zjednodušene, lieky brzdia rozmnožovanie chorých buniek. Samotný vírus sa však vyliečiť nedá. To je realita. Som pravidelne monitorovaný, takže presne viem, aký je môj zdravotný stav. Je to taká malá výhoda,“ smeje sa Dalibor.

„Keď som bol zdravý, k lekárovi som nešiel, ako bol rok dlhý. Aká je moja prognóza? Neriešim to, chodím normálne do práce, stretávam sa s priateľmi, žijem naplno a nad smrťou neuvažujem, nemám na to ani čas. No verím, že budem zdravý a stretneme sa takto aj o desať rokov.

Ťažké chvíle si nepripúšťam, áno, boli. Kde beriem optimizmus? Okolo seba, medzi priateľmi. Pochopil som, že keď už človek nemá o čo prísť, tak potom začne žiť naplno. Napokon, faktom je, že zomieram. Rovnako ako všetci okolo mňa,“ zasmeje sa.

Bezpečný sex? Vždy

„Nemyslím si, že Slovensko je konzervatívne, len málo hovoríme na túto tému. Je tu mnoho civilizačných chorôb, ale o takto dôležitej veci, ktorá sa týka našej sexuality, sexu, o tom nevieme otvorene hovoriť. Nehovoríme o nejakej ochrane, o prevencii,“ zamyslí sa Dalibor Dvorský.

Stačí pritom málo, chrániť sa pri sexe. „Spolupracujem preto aj s občianskym združením Dom svetla, osvetu treba. Dnes ľudia žijú sociálnymi sieťami, rôznymi zoznamkami, bezpečnosť je preto namieste. Vírus HIV ma nezlomil, je to choroba ako každá iná. Jediný rozdiel je v tom, že všetky choroby sú zo stresu a táto je z potešenia :). Milujte sa preto, množte sa, ale bezpečne,“ dodá so smiechom na záver.

 


Slovenská republika patrí v ostatných rokoch naďalej k členským štátom Európskej únie s najnižšou incidenciou HIV infekcie. Avšak v poslednom desaťročí pozorujeme u nás vzostupný trend vo výskyte nových prípadov HIV infekcie a rýchlo stúpa aj počet ľudí žijúcich s HIV infekciou (728 občanov Slovenskej republiky žijúcich s HIV infekciou k 30. 6. 2017). V posledných troch rokoch bol zaznamenaný historicky najvyšší výskyt nových prípadov HIV infekcie v jednom kalendárnom roku so stabilným počtom 80 až 90 nových prípadov, uvádza Úrad verejného zdravotníctva SR.

Na svete žije s týmto ochorením takmer 37 miliónov ľudí. Dalibor Dvorský je jedným z nich. Nebojí sa ukázať tvár. O HIV hovorí preto, aby varoval iných.


 

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×