Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Rehoľná sestra Hermana fandí Saganovi aj hokejistom a vo voľnom čase bloguje

28.12.2017 (51/2017) Pred štyrmi desaťročiami ju rodičia Matlákovci dali pokrstiť v ludrovskom kostole na Jaroslavu, dnes je známa ako sestra Hermana, rehoľníčka Kongregácie Milosrdných sestier svätého Vincenta - Satmárka.
Rehoľná sestra Hermana fandí Saganovi aj hokejistom a vo voľnom čase bloguje
4 fotografie v galérii
Sestre Hermane málokedy chýba úsmev na tvári. Pridala ho ako bonus aj k našej káve.
Autor fotografie: Peter Ličák

Každý rehoľný rád má svoje špecifické poslanie, aké má ten váš?

Z poverenia Cirkvi je naším zvláštnym cieľom apoštolská a charitatívna služba ľuďom. Našu kongregáciu založil v roku 1842 v rumunskom meste Satmár tamojší biskup Ján Háma, aby zabezpečil kresťanskú výchovu detí vojakov, ktoré so svojimi rodičmi žili v satmárskych kasárňach.

Hlavným ťažiskom práce prvých sestier Satmárok bolo vyučovanie a výchova detí v dievčenskej škole, popri tom sa rehoľníčky venovali aj charitatívnej činnosti v nemocniciach.

Koľko členiek má dnes táto kongregácia na Slovensku?

Je nás 130, žijeme a pôsobíme v Ružomberku, kde je aj sídlo generalátu kongregácie, vo Vrícku, v Trenčíne, Námestove, Žarnovici, Kežmarku, v Pavlovciach nad Uhom a ja žijem v Košiciach-Šaci.

Málokto si vie predstaviť, akú podobu majú Vianoce v kláštore. Akú budú mať teda tie vaše?

V Šaci nebývame v starom historickom kláštore, aký asi máte na mysli, ale v obyčajnom rodinnom dome. Sme len tri, takže Vianoce prežijeme spolu. Dobre si rozumieme, sme rovesníčky, všetky tri aj učiteľky. Vianočné sviatky prežijeme aj pri pobožnostiach s deťmi zo Šace. Veľmi sa na tie chvíle tešíme.

Budú pod stromčekom aj darčeky?

Pre nás síce nie je vianočný čas o darčekoch, ale aj tak sa navzájom obdarujeme aspoň nejakými drobnosťami.

Vianoce prežije v rehoľnom dome v Šaci. 4 fotografie v galérii Vianoce prežije v rehoľnom dome v Šaci. Zdroj: Peter Ličák

Zájdete cez Vianoce aj za rodičmi do Ludrovej?

Nie, Štedrý večer a celé Vianoce prežijem v našej rehoľnej komunite, aj to je moja rodina. Na svoje rodisko som veľmi hrdá, pýchou dediny je opevnený gotický Kostol Všetkých svätých so vzácnymi freskami.

Našu dedinu majú radi aj filmári, nakrúcali tu Tisícročnú včelu, Legendu o lietajúcom Cypriánovi, kedysi dávno aj Zemiansku česť.

Povedzte, je pravda, že v reholiach sa začína deň už o štvrtej ráno?

Určite sú aj také, ale my vstávame o piatej. Deň začíname rannými chválami, čo je oficiálna ranná modlitba rímskokatolíckej cirkvi, nasleduje rozjímanie a spoločné raňajky. A potom ideme každá za svojimi povinnosťami – ja za žiakmi a študentmi osemročného cirkevného Gymnázia sv. Edity Steinovej v Košiciach.

Ako prijali rodičia vaše rozhodnutie vstúpiť po maturite do rehole?

Mám staršieho brata a sestru, rodičia si mysleli, že ako najmladšia ostanem doma. Taký rok ich môj odchod do rehole trápil, ale nepovedali mi jediné vyčítavé slovo. Hoci sú už obaja na dôchodku, žijú veľmi aktívne, stále sa venujú nejakým koníčkom. Som veľmi rada, že som po nich zdedila taký pozitívny postoj k životu.

Ako ste prišli k rehoľnému menu Hermana?

Po príchode do rehole dostane každý rehoľné meno, mne dali meno po nemeckom svätcovi z jedenásteho storočia Hermanovi. V prvom momente to bol pre mňa šok, doma ma volali Jarka alebo Jaja, a zrazu bác, tak tvrdo znejúce meno. Ale čo s tým už urobím?

Nemali ste niekedy túžbu z rehole zutekať a vrátiť sa do bežného života?

Nie, mám rada rehoľný spôsob života. Úplne mi vyhovuje so všetkými plusmi aj mínusmi. Je to skrátka môj životný štýl, na ktorom nechcem nič meniť.

Na čo ste si v reholi zvykali najťažšie?

Asi sa tomu zasmejete, ale bolo to včasné ranné vstávanie. Nie som typ škovránka ako moja mamka, ja som nočná sova, po otcovi, píšem, blogujem, čítam, pripravujem sa na hodiny v škole dlho do noci.

Nosíte habit, máte teda prehľad o tom, čo dnes diktuje ženám móda?

Vďaka staršej sestre Erike, ktorá žije v Ružomberku, mám celkom dobrý prehľad o ženskej móde. Je učiteľka, vie, po čom baží srdce mladých, aj ona sa oblieka štýlovo, vkusne a funkčne. Občas jej žartom vravím, že by z nej bola dobrá módna policajtka pre časopisy.

Patrí k vašej ženskej výbave kozmetika?

Isteže, ako ku každej žene. Ale v mojej výbave je iba základná kozmetika, vyživujúce krémy na pleť, žiadne mejkapy.

Habit si kupujete v zahraničí v špeciálnom obchode, alebo si toto oblečenie dávate šiť na mieru?

Pre všetky sestry našej kongregácie šije habity jedna sestra vo Vrícku. Máme taký luxus, že nám šije na mieru. Pred vstupom do rehole bola pánskou krajčírkou, šije naozaj perfektne. Ostatné oblečenie si kupujeme v obchode ako všetky ženy.

Čo by ste robili, keby ste sa osudovo zamilovali? Opustili by ste rehoľu?

Som po štyridsiatke, to mi už nehrozí. Hoci človek nevie, čo ho ešte v živote čaká.

Aké koníčky vypĺňajú vaše voľné chvíle?

Rada tvorím, som kreatívny človek, háčkujem, kreslím, venujem sa počítačovej grafike, rada robím makramé. Nikdy sa nenudím.

Raňajky v reholi sú spoločné, prichádzajú na rad po ranných chválach a rozjímaní. 4 fotografie v galérii Raňajky v reholi sú spoločné, prichádzajú na rad po ranných chválach a rozjímaní. Zdroj: Peter Ličák

Ste veľkým fanúšikom Petra Sagana, sledujete popri cyklistike aj iné športy?

Držím palce a fandím všetkým športovcom, ktorí úspešne reprezentujú Slovensko. Obdivujem nielen Petra Sagana, ale aj Michala Martikána, bratrancov Škantárovcov, Marka Hamšíka či hokejistov v NHL. Na takých skvelých ľudí som veľmi hrdá.

Máte kamarátky aj mimo rehole?

Samozrejme, učiteľky z cirkevného gymnázia, kde učím, často si mailujem so spolužiačkami zo základnej i strednej ekonomickej školy.

Keď sa tak stretnete na babskej jazde, o čom si poklebetíte?

O všetkom možnom čo prináša život. Kamarátky hovoria o svojich deťoch, manželoch, o robote... Je to také slušné klebetenie, ktoré nikomu neublíži.

Misie v exotických krajinách vás nelákajú?

Hoci je to sen mnohých rehoľníkov, mňa exotické krajiny nelákajú. Musím sa priznať, že som tak trocha strachopud, a tak po zapadnutých končinách sveta netúžim. Navyše, aj tu sú komunity ľudí, ktorým sa treba venovať.

Mali ste za bývalého režimu problémy pre svoju vieru?

Ja nie, ale mali ich moji rodičia aj starší brat. Ale to viem iba z ich rozprávania, lebo keď padol komunizmus, mala som len štrnásť rokov. V takom veku riešia dievčatá celkom iné veci.

Ale čosi som vedela o tom, že nespokojní ľudia utekajú z krajiny. V Ludrovej emigrovali do Nemecka susedia, keď som mala štyri roky. Raz, keď na mňa mamka nakričala, tak som jej zahlásila, že keď na mňa bude kričať, ujdem do Nemecka aj ja.

Veľa času trávite medzi mladými na cirkevnom gymnáziu. Čo poviete, aká je dnešná mládež?

Žije slobodne, ale na druhej strane oveľa náročnejšie časy. Veľmi mladým ľuďom fandím, aby dobré zužitkovali veľké možnosti, aké som ja v ich veku nepoznala. Trápi ma, že majú dosť veľký problém zorientovať sa a vybrať si ozajstné hodnoty. Ale ani sa tomu nečudujem, veď to robí problém aj dospelákom...

© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×