Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Ľudia verili, že si mŕtvi prichádzajú oddýchnuť z očistca, chystali im nože

01.11.2017 Sviatok všetkých svätých i Pamiatka zosnulých sú spomienkou na našich blízkych. Tieto dni im vzdávame úctu za všetko, čo pre nás urobili a zároveň sú uistením, že v nás zostávajú žiť naďalej.
Ľudia verili, že si mŕtvi prichádzajú oddýchnuť z očistca, chystali im nože
7 fotografií v galérii
Spoločnosť všetkých svätých.
Autor fotografie: Getty Images

Sviatok všetkých svätých sa vo východných katolíckych cirkvách slávi už od 4. storočia a spomínalo sa počas neho na všetkých tých, ktorí položili svoj život za vieru. V západnej, teda rímskokatolíckej cirkvi, bol zavedený až o takmer tri storočia neskôr.

Veriaci si v tento deň uctievajú svätých, ktorí nemajú miesto v kalendári, a tých, ktorí síce neboli cirkvou vyhlásení za svätých, no žili čestným životom, konali dobro a vedeli sa obetovať pre iných.

S nástupom kresťanstva sa ničili, alebo postupne prestavovali pohanské chrámy a oltáre pôvodne zasvätené rôznym božstvám.

Posledným pohanským chrámom v Ríme zostala výnimočná antická stavba, ktorá bol postavená za vlády cisára Oktaviána Augusta v rokoch 27 – 25 pred Kristom.

Starí Rimania tento staviteľský skvost zasvätili všetkým svojim bohom, preto ho pomenovali Panteón, čo v gréčtine znamená „všebožský“. Pretože bol zasvätený všetkým rímskym, teda pohanským bohom, prikázali ho kresťanskí cisári už v 4. storočí zatvoriť.

Pred rovnakým osudom, aký postihol vtedajšie rímske pohanské chrámy, ho zachránil pápež Bonifác IV., ktorý hneď potom, ako ho dostal do daru od byzantského cisára Fokasa, nariadil, aby z neho vyhádzali všetky pohanské modly a prestavali na kresťanský kostol.

Pápež sa rozhodol zasvätiť ho Panne Márii, patrónke mučeníkov, a všetkým svätým mučeníkom.

Deň pred posviackou chrámu doviezli na osemnástich nádherne vyzdobených vozoch z rímskych katakomb do tohto chrámu množstvo telesných pozostatkov prvých kresťanov – mučeníkov.

A bol to práve Bonifác IV., ktorý nariadil, aby sa vo výročný deň tejto posviacky konala slávnosť všetkých svätých. Písal sa 13. máj roku 609.

Neskorší pápež Gregor III. v roku 731 vystaval v Chráme sv. Petra kaplnku ku cti všetkých svätých apoštolov, mučeníkov i spravodlivých a nariadil, aby sa slávnosť uctievania všetkých svätých slávila v Ríme 1. novembra.

Veriaci si tak začali týmto dňom pripomínať, že je mnoho svätých, ktorí počas roka nemajú svoj sviatok a tento deň sa konala ich spoločná oslava. O sto rokov neskôr, v roku 844, pápež Gregor IV. rozšíril slávenie tohto sviatku na celú cirkev.

Spoločnosť všetkých svätých. 7 fotografií v galérii Spoločnosť všetkých svätých. Zdroj: Getty Images

Dušičky

Sviatok všetkých svätých v našich končinách často splýva so spomienkou na všetkých zosnulých (Pamiatka zosnulých), ktorá naň nadväzuje a pripadá na druhý novembrový deň.

Mnohí medzi nimi ani nerozlišujú, zlievajú sa im a ľudovo toto „dvojdnie“ nazývajú Dušičky. Poznajú ho ako čas pálenia sviečok, kladenia vencov a akejsi povinnej návštevy cintorínov a miest posledných odpočinkov rodinných príslušníkov, priateľov a známych.

Modliť sa za zosnulých je prastará obyčaj, ktorá existovala dokonca aj u pohanov. Tí vo výročný deň smrti spomínali na svojich zosnulých a prinášali za nich obety.

Židia takisto konali modlitby a obety za zosnulých, v Starom zákone sa spomína, ako Júda Machabejský poslal do Jeruzalema dvetisíc drachiem striebra, aby sa v chráme konali modlitby a obety za odpustenie hriechov tých, ktorí padli v bitkách s pohanmi.

Začiatok spomienky na zosnulých je o niekoľko storočí mladší ako Sviatok všetkých svätých.

Siaha do roku 998, keď Odilo – opát benediktínskeho kláštora v Cluny nariadil, aby sa pre dobro všetkých zosnulých kresťanov každoročne v benediktínskych kláštoroch prvý novembrový deň rozdávali hojné almužny.

V tento deň sa tiež po večerných a v nasledujúci deň po ranných modlitbách, v kláštoroch a kostoloch vyzváňalo všetkými zvonmi a prebiehali modlitby a spevy za mŕtvych. Po nich sa slúžila veľká zádušná omša.

Neskôr sa tento zvyk rozšíril do Lotrinska, Burgundska, Talianska, Španielska a ďalších krajín. Pápež Urban VI. v druhej polovici 14. storočia nariadil, aby sa pamiatka verných zosnulých slávila ako sviatok.

Neskôr sa však na synode v Trevíri roku 1549 dohodlo, že sa bude sláviť len ako spomienka, čo platí až dodnes.

Zvyky a tradície

V minulosti ľudia verili, že v tieto dni sa stenčuje hranica medzi svetom živých a mŕtvych a neživí môžu prenikať do sveta živých a ovplyvňovať ich životy.

Hovorievalo sa, že v tento deň mŕtvi prichádzajú z očistca aspoň na jeden deň oddýchnuť si od trápenia a tiež, že počas dušičkovej polnoci majú duchovia bohoslužbu a živé bytosti ich nesmú v túto chvíľu rušiť.

Keď sa ráno ozvalo zvonenie kostolných zvonov, museli sa duše mŕtvych vrátiť späť do očistca. Taktiež sa verilo, že ak v tieto dni prší, tak to duše zomrelých oplakávajú svoje hriechy.

Ľudia často v týchto dňoch praktizovali mnohé rituály, v ktorých mnohokrát išlo o splynutie kresťanských a pohanských zvykov.

Podľa starých predkresťanských predstáv sa duše mŕtvych zúčastňovali na všetkých významných udalostiach v živote rodu. Preto sa na ne pamätalo aj rôznymi obradmi a jedlom.

Na Orave a Liptove nechávali cez noc z 1. na 2. novembra na stole časť večere. Inde zas pripravovali na stôl chlieb, maslo či pálenku. Niekde aj nôž, aby si duše mohli z chleba odkrojiť. Verilo sa, že keby duše na stole nič nenašli, celý rok by plakali od hladu.

V obciach pod Spišskou Magurou odovzdávali veriaci do kostola po jednej kúdeli česaného ľanu za každého mŕtveho z rodiny. Verili, že počas čítania mien mŕtvych sa duša prečítaného zachytí za kúdeľ a dostane sa z múk očistca.

Na Sviatok všetkých svätých sa pieklo pečivo – žemle v tvare hnátov, položených krížom, ktorým sa hovorilo „kosti svätých“. Na druhý deň sa niekde pieklo pečivo, ktorému sa hovorilo „dušičky“.

Bolo to pečivo v tvare štvorca plnené lekvárom, orechmi alebo makom. Cestou do kostola alebo na cintorín boli týmto pečivom obdarovaní žobráci a chudobní ľudia.

V predvečer spomienky na všetkých zosnulých gazdovia plnili lampu maslom namiesto oleja, aby si dušičky mohli očistcom spôsobené popáleniny natrieť a trochu ochladiť. V niektorých obciach Slovenska sa práve pre ochladenie duší kropili hroby mliekom.

V súčasnosti organizuje cirkev Párty všetkých svätých, kam sa chodí v maskách. 7 fotografií v galérii V súčasnosti organizuje cirkev Párty všetkých svätých, kam sa chodí v maskách. Zdroj: Getty Images

U susedov

Dnes sa tieto sviatky oslavujú u nás a v okolitých krajinách identickým spôsobom. V minulosti predsa len existovali v týchto tradíciách kultúrne odlišnosti.

U našich južných susedov sa k týmto sviatkom viazalo veľa zvykov a tradícií. Týždeň, na ktorý pripadá Pamiatka zosnulých, tu nazývali „týždňom mŕtvych” a bolo v ňom zakázané prať.

Verilo sa, že v prípade porušenia zákazu by musel mŕtvy v dome stáť vo vode a oprané šaty by zožltli.

Takisto sa nebielili steny, lebo by podľa povier červy zamorili dom. V tieto dni sa nevykonávali žiadne domáce práce. Najdôležitejším zákazom v týchto dňoch však bol zákaz šitia, totiž každý jeden steh znamenal bodnutie pre mŕtveho.

Na niektorých miestach v Maďarsku sa v tento deň konal „jarmok mládencov“, na ktorom gazdovia uzatvárali dohodu s mládencami idúcimi k nim do služby.

Aj v Maďarsku verili, že v noci medzi Sviatkom všetkých svätých a Pamiatkou zosnulých slúžia v kostole omšu duše zosnulých a že po zazvonení zvonov duše mŕtvych navštívia domácnosti žijúcich blízkych.

Preto sa v tento deň nachádzal na stole o jeden tanier viac. Do neho sa vkladal chlieb, soľ a voda. Na území Sedmohradska piekli pečivo, ktoré nazývali „koláč Boha” alebo „chlieb zosnulých”.

Chudobným a žobrákom rozdávali chlieb a koláče potreté medom, aby týmto činom pomohli svojim príbuzným mŕtvym dosiahnuť spásu ich duší. Na hroboch zapálili toľko sviečok, koľko mŕtvych mala daná rodina. Podľa povery sa pri plameni sviečok môžu preziabnuté duše zohriať.

Niekde zas zapaľovali sviece s vierou, že duše vyslobodené v tento deň potrebujú nájsť cestu späť k svojmu miestu večného odpočinku. Bolo tu tiež častým zvykom, že keď ľudia odchádzali na cintorín, doma nechali svietiť, aby sa mŕtvi vedeli porozhliadnuť po dome.

V Česku sa zase chodilo v tento deň koledovať a koledníci za to dostávali kúsok koláča. Tak ako u nás, aj tu bývalo zvykom v tento večer vhadzovať pre dušičky do ohňa rôzne pokrmy, čo znamenalo čiastočné vykúpenie z hriechov alebo akési prilepšenie pre nich.

Halloween je pôvodom keltský

Od našich stredoeurópskych zvyklostí prejdime ešte k Halloweenu, počas ktorého nám obchody ponúkajú nepreberné množstvo tovaru, od rôznych masiek a kostýmov po halloweenske bytové doplnky a tematicky ladené potraviny.

Pôvodne nejde o americký, ale o keltský sviatok. Tí verili, že duchovia v poslednú októbrovú noc prichádzajú z podzemia, a preto sa ich snažili vystrašiť rôznymi desivými kostýmami a zapálenými sviečkami v oknách.

Prenikaniu zvykov iných kultúr a tradícií sme sa neubránili ani my – večierkami, strašidelnou výzdobou domácností, vydlabanými a vysvietenými tekvicami či organizovaním rôznych čarodejníckych univerzít.

Tie sľubujú milovníkom kúziel a bielej mágie pestrý program a lákajú záujemcov, hlavne z radu detí, na varenie elixírov, listovanie v šlabikári zaklínadiel, svetielkový sprievod a absolvovanie skúšok zakončené odovzdaním čarodejníckych dekrétov.

Aj v mnohých našich mestách sa už stalo zvykom, že do ulíc chodia deti prezlečené do kostýmov, ktoré zvonia susedom a strašia ich, aby od nich dostali sladkosti. Najmä u tých skôr narodených sa však tieto zvyky netešia veľkej obľube.

Ak teda bez ohľadu na vek nepatríte medzi priaznivcov Halloweenu, no chcete v tieto dni zažiť aj niečo viac ako rozjímanie v tichu sviečok, na svoje si prídete v mnohých farnostiach, kde organizujú „párty všetkých svätých“.

Podmienkou účasti je kostým, stačí si v stovkách svätcov zvoliť svojho obľúbenca a prezliecť sa za neho.

Sprievodným programom týchto kresťanských podujatí býva výroba lampášikov, rôzne hry a pochod svetla, pričom sviečky sú symbolickým vyjadrením modlitby a duchovného daru.

Tiež pripomínajú život, ktorý vydáva svetlo a teplo, no zároveň sa pomíňa. Sú aj obrazom vzkriesenia, lebo kresťania veria, že opravdivým Svetlom sveta je Ježiš Kristus.

Niektoré katolícke diecézy či farnosti organizujú aj podujatia pod názvom „Noc svätých“. Ponuka celonočného programu spočíva v možnosti prehliadok kostolov, počas ktorých sprievodcovia predstavujú svätcov, ktorí zdobia interiér kostola, či možnosti pristúpiť k sviatosti zmierenia.

Záujemcovia tohto typu podujatia môžu navrhnúť a pomôcť zorganizovať zbierku pre miestnych chudobných. Možností, ako môžeme stráviť tento deň pracovného pokoja, je hneď niekoľko. Stačí si len vybrať.

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×