Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Hovoria jej projekt storočia. Nová Hodvábna cesta má spojiť Európu s Áziou

30.05.2017 Európske aj ázijské médiá zavalili informácie o novej Hodvábnej ceste, ktorú sa snažia budovať Číňania naprieč Áziou do Európy. Bude sa týkať aj Slovenska?
Hovoria jej projekt storočia. Nová Hodvábna cesta má spojiť Európu s Áziou
6 fotografií v galérii
Čínsky prezident kráča s ostatnými štátnikmi krajín, cez ktoré by mala ísť Hodvábna cesta.
Autor fotografie: Reuters

Politici zo skoro 100 krajín, takmer 30 premiérov a prezidentov, minulý týždeň stáli skoro v predklone pred čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, ktorý prezentoval čínsku myšlienku a projekt One Belt, One Road. V skratke OBOR. Je nazývaný aj novou Hodvábnou cestou.

Na prvý pohľad to vyzerá len ako širokorozchodná železnica vedúca z východu Číny krížom cez Áziu až do Európy, ktorou by sa dal rýchlejšie a lacnejšie dovážať tovar. Veď aj pôvodná staroveká Hodvábna cesta bola naozaj o infraštruktúre, bolo to niekoľko trás z východu na západ a Hodvábna cesta sa stala asi najznámejšou obchodnou tepnou v histórii. Z Číny sa cez ňu do Európy dostali papier, porcelán, hodváb.

V skutočnosti to železnica aj bude, pripojí sa k nej tiež vodná doprava tovarov, lenže dosah cesty je ďalekosiahly. Čína by chcela, aby nová Hodvábna cesta prepojila 68 krajín, v ktorých žijú vyše štyri miliardy obyvateľov, dohromady by mala infraštruktúra stáť 1,4 bilióna dolárov.

Na minulotýždňovom stretnutí politikov v Číne bol tiež slovenský minister hospodárstva Peter Žiga, ktorý hovoril: „Slovensko sa dlhodobo zaujíma o tento veľký investičný zámer. Ide o historickú príležitosť a považuje sa za projekt storočia. Všetko nasvedčuje tomu, že čínska strana a ďalšie významné štáty ako Rusko majú silný záujem novú Hodvábnu cestu rozbehnúť. Hoci podrobnosti ešte nie sú známe, zdá sa, že otázka už stojí len tak, či bude s nami, alebo bez nás.“

Slovenskí politici by radi mali svoje mená podpísané pod svetový projekt, ktorý by viedol cez Slovensko. Podobne Česi, český prezident Miloš Zeman dokonca sníva o tom, že Číňania by mohli investovať do prepojenia riek Dunaj, Odra a Labe vodným kanálom, čo by znamenalo, že kanál by začali budovať za Bratislavou smerom na sever. Je to však krajne nereálny projekt.

Riziká sú

Pri pohľade na celkovú stratégiu Hodvábnej cesty kritici upozorňujú na riziká. Číňania majú ohromný prebytok peňazí, a tak investujú, kde sa dá. V najbližšom okolí je množstvo príkladov – v Česku vstupujú do rôznych spoločností, kúpili tiež futbalový klub a štadión v Prahe, na Slovensku chcú kúpiť železiarne v Košiciach a medializovaná bola ich strategická spolupráca s finančnou skupinou J&T.

Takto investujú voľné peniaze v rôznych krajinách a zabezpečujú si budúcnosť. Keď Európa napríklad zavedie drastické clá na dovoz ocele z Číny, tak oceľ budú Číňania vyrábať v Košiciach. A takých príkladov sa už dajú nájsť stovky.

Kritici tvrdia, že Čína si postupne ekonomicky podmaní aj chudobnejšie krajiny, ktorým požičia peniaze na výstavbu železnice pre Hodvábnu cestu. Český server idnes.cz to uviedol na príklade Laosu, jednej z chudobnejších krajín Ázie – nesúvisí síce priamo s trasou do Európy, lebo Laos je južne od Číny, no za železnicu do Číny by Laos zaplatil 7 miliárd dolárov a požičala by na to práve Čína.

No je to viac než polovica hrubého domáceho produktu Laosu. Pre štát obrovské peniaze, ktoré možno nikdy nedokáže splatiť, a tak by sa možno stal naveky dlžníkom Číny, prípadne by musel dlhy platiť napríklad tým, že by predal Číne podniky.

Ako ďalší príklad uvádza idnes.cz Pakistan, ktorému Čína prisľúbila na infraštruktúru 56 miliárd dolárov a hlavný ekonóm vlády Pakistanu tvrdí, že už v roku 2022 by Pakistan na dlhu a poplatkoch zaplatil 5 miliárd.

Číňania jednoducho majú prebytok peňazí a potrebujú ich strategicky umiestniť. Zo svojho pohľadu to robia veľmi rozumne, z dlhodobého hľadiska budujú obrovské impérium a je jasné, že ich už onedlho bude musieť svet rešpektovať ako lídrov.

Čína napríklad investuje v prvej fáze do Hodvábnej cesty 124 miliárd dolárov, no pre Čínu je to nič, kvapka v mori, kým inú krajinu by taká suma položila.

Aj keď by im teraz investícia nevychádzala z hľadiska ekonomiky ako efektívna, sú schopní rozmýšľať strategicky, v horizonte desiatok, stoviek rokov. Kým my rozmýšľame o projektoch v horizonte troch-štyroch rokov, tento čínsky projekt je na 30 až 40 rokov, oni majú historicky úplne iné časové myslenie.

Takto Čína graficky prezentovala novú Hodvábnu cestu. 6 fotografií v galérii Takto Čína graficky prezentovala novú Hodvábnu cestu. Zdroj: Reuters

Je to viac ako koľajnice

Pred siedmimi rokmi sme robili rozhovor s filozofkou a sinologičkou Marinou Čarnogurskou, ktorej život je spätý s Čínou. Hovorila, že Číňania boli vždy veľmi trpezliví, oni ne­vnímali svet ako my v rokoch, skôr v stáročiach. Sú schopní dlho čakať na svoju príležitosť a dlho sa rozvíjať. Tiež vravela, že Čína si nikdy nepotrebovala niekoho podmaňovať vojensky, nepotrebuje napínať svaly ako iné krajiny, ani to neurobí.

„Až do 17. storočia bola Čína najsilnejšia ríša sveta a nepotrebovala si niekoho podmaňovať. Ona postupne infiltruje svet,“ hovorila. Keď sme sa Mariny Čarnogurskej pýtali, či si Čína chce podmaniť svet ekonomicky, odpovedala, že stáročia svet predstihovala, takže nemusí chcieť si niekoho podmaňovať a opäť bude najmocnejšia. Stane sa to prirodzene.

Hodvábna cesta pre Čínu znamená viac než len dopravu. Za Hodvábnu cestu sa skryli aj ďalšie sociálne témy typu výmeny študentov, cestovný ruch. Je to rozsiahly ekonomický pás, najväčší euroázijský projekt. Naskočia naň možno aj mnohé európske krajiny.

Európska únia je rozkolísaná a malé slabé štáty, ktoré sú závislé na iných, sa v podobných projektoch vidia. Český prezident Miloš Zeman rozprával, že Hodvábna cesta je jeden z najfascinujúcejších projektov v novodobých dejinách a prirovnal ho k Marshallovmu plánu (plán rozvoja povojnovej západnej Európy, pozn. red.).

Faktom je, že Hodvábna cesta bude po dokončení najväčšia magistrála, medzikontinentálna. Na svete sa nedá nájsť nič podobné, ona skutočne spojí Európu s Áziou. Kým iné magistrály sú preťaté morom, horami, touto sa bude dať prejsť po jedných koľajniciach.

Nebude to len prepojenie medzi Čínou a napríklad Nemeckom, ale aj prepojenie medzi jednotlivými ázijskými krajinami, kde doteraz spojenie chýbalo. Železnicu budú zapĺňať mnohé iné krajiny, aj susedné. Mnohým skutočne môže pomôcť, teoreticky môže pomôcť aj európskym krajinám, v ktorých sú šikovnejší vzdelaní ľudia.

Súčasťou Hodvábnej cesty má byť aj tzv. E-hodvábna cesta, čo je internetový projekt. Ak bude mať firma v niektorej krajine dobrý nápad, cez E-hodvábnu cestu si bude vedieť zabezpečiť investora alebo výrobcu a po koľajniciach výrobky dopravia. Takisto má byť súčasťou lodné spojenie.

Očakáva sa, že popri obchodných cestách sa do popredia dostanú aj čínske banky. Je to projekt, ktorý pravdepodobne má budúcnosť, avšak skrýva aj množstvo rizík pre mnohé krajiny, ktoré nie sú pripravené.

Pôjde cez Slovensko? Obíde ho?

Nakreslené trasy novej Hodvábnej cesty z Číny do Európy v súčasnosti so Slovenskom nerátajú, hoci Slovensko by chcelo byť významným hráčom, chcelo by dokonca hlavné železničné prekladisko. Aj slovenskí politici sa tvária, akoby sa so Slovenskom malo počítať, no nebude to také jednoduché.

Ondrej Matej kreslí trasy, o ktorých sa uvažuje pri výstavbe Hodvábnej cesty. 6 fotografií v galérii Ondrej Matej kreslí trasy, o ktorých sa uvažuje pri výstavbe Hodvábnej cesty. Zdroj: Peter Brenkus  

Hodvábna cesta, to sú z hľadiska infraštruktúry vlastne koľajnice – širokorozchodná železnica, najväčšia medzikontinentálna magistrála, aká môže existovať, spájať má východ Číny s Európou.

 

„Najlogickejšia a najrýchlejšia trasa by viedla cez Rusko, Ukrajinu na Slovensko. Vždy sa tak uvažovalo, lenže zmenila sa situácia. Pre konflikt Ukrajiny s Ruskom chcú Rusi Ukrajincov zablokovať. Teraz sa hovorí o trase, ktorá by išla cez Poľsko, čiže obišla by Ukrajinu a tým aj Slovensko. Na to sa niektorí nahnevali a začali kresliť Hodvábnu cestu, ktorá by išla južnejšie, cez Rumunsko. No zasa obchádza Slovensko. V súčasnosti sme bokom Hodvábnej cesty a nevieme, ako sa mocnosti nakoniec dohodnú,“ hovorí Ondrej Matej z Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo.

 

O širokorozchodnej trati z Ázie cez Ukrajinu smerom na Slovensko sa hovorí už dlhšie. „Dlhodobo sa hovorilo o širokorozchodnej železničnej trati, ktorá by prechádzala Slovenskom a skončila by vo Viedni, kde by bolo prekladisko. Výhodnejšie by bolo mať prekladisko na Slovensku, pri Košiciach, no na plán mať trať až do Viedne tlačilo hlavne Rusko, lebo Rakúsko nie je členom NATO. Bol totiž geopolitický problém, že kto bude kontrolovať tovar, keďže ten, kto prekladá, aj kontroluje. Argument tiež bol, že vo Viedni by bolo možné prekladať tovar na lode, na Dunaj, no z celkového objemu tovarov pripadali iba tri percentá na lodnú dopravu. Takže tento projekt je tu už dávnejšie, len sa o ňom nehovorilo ako o Hodvábnej ceste,“ hovorí Ondrej Matej.

 

Podľa neho by bolo z pohľadu záujmov Slovenska ideálne, keby sa myšlienky Číny na výstavbu Hodvábnej cesty vrátili k variantu, ktorý je najkratší – cez Rusko a Ukrajinu na Slovensko. „Je najmenej finančne náročný, najjednoduchší. Ak by však mal byť pre Slovensko prínosný, nemohol by ísť do Viedne, musel by skončiť pri Košiciach, kde by bolo veľké prekladisko. Z Košíc by sa Hodvábna cesta rozvetvila na tri smery ďalej do Európy – západ, severozápad, juhozápad. Výhoda by bola, že by sa spojila s ďalšou historicky známou Jantárovou cestou, ktorá spája Pobaltie s Jadranským morom a prechádza východom Slovenska.“

 

Ondrej Matej odhaduje, že samotné prekladisko by stálo asi tri miliardy. Keby išla trasa až do Viedne, trať by stála 13 miliárd a na to Slovensko nemá. Preto by štát do takej investície s najväčšou pravdepodobnosťou nešiel. Ak by ju platil niekto iný, napríklad Číňania, Slovensko by nemohlo vyberať poplatky za dopravnú cestu. Čiže cez Slovensko by vlaky Hodvábnej cesty iba prešli, križovala by nás v podstate cudzia železnica a nič viac, nemali by sme z toho ani cent.

 

„A dokonca by sme stratili to, čo sa dnes prekladá na naše Cargo. Lenže podľa mňa je projekt stále ešte v takej hypotetickej rovine, že v súčasnej geopolitickej situácii nie je celkom reálny. Dávať ďalšie peniaze do štúdií na širokorozchodnú cestu do akciovky, ktorej je Slovensko prostredníctvom ŽSR akcionárom, sú vyhodené peniaze. My nemáme čo riešiť, môžeme byť iba strategickým partnerom na prekladisko. Najskôr sa musí aj Európska únia rozhodnúť, čo z hľadiska financovania chce dať a do ktorej trasy,“ vysvetľuje Ondrej Matej.

 

Číňania nie sú žiadni Ježiškovia rozdávajúci peniaze, Čína patrí medzi krajiny, ktoré investujú do toho, čo sa im vráti. V prípade výstavby Hodvábnej cesty však podľa Ondreja Mateja ťažko hovoriť o biznise.

 

„Skôr je zámerom to, že Čína má prebytok peňazí, tak ich preinvestuje v stavebníctve, v ceste. Lebo keby to mal byť biznis z hľadiska prepravy tovarov, tak tie tovary chodia aj teraz. Dokonca lacnejšie. Snaha Číny o obnovenie Hodvábnej cesty sa dá vnímať skôr ako politická a historická vec. Biznisovo to nijako nevychádza, lebo keby to vychádzalo, už by železnica stála, dávno by ju postavili súkromníci. Teraz prichádza do Európy kontajnermi 18 miliónov ton tovaru z Číny, ktorý ide loďami a malá časť letecky. Aby bola investícia do Hodvábnej cesty návratná, muselo by to byť najmenej 40 miliónov ton. Lenže Európa z hľadiska globálnych tokov tovaru nie je veľký trh, má málo obyvateľov. Pre Čínu je americký a africký kontinent neporovnateľne väčší. Je však pravda, že keby sa výstavba Hodvábnej cesty zmanažovala, bolo by to istým spôsobom spojenie Európy a Ázie,“ hovorí Ondrej Matej.

 

Úplne vedľa sú podľa neho debaty o tom, že Hodvábna cesta by pokračovala po vode. Český prezident Zeman hovorí o prepojení riek Dunaj-Odra-Labe vodným koridorom, do čoho by bolo zainteresované aj Slovensko. Koridor by sa začínal za Bratislavou, no podľa Ondreja Mateja je to úplný nezmysel.

 

Ospravedlnenie Márii Pacherovej, riaditeľke Vzdelávacieho centra pre slovenské deti v Írsku

 

Ospravedlňujeme sa Márii Pacherovej za nepravdivé, pravdu skresľujúce a zavádzajúce tvrdenia týkajúce sa  jej osoby, ako aj za zverejnenie fotografie nehnuteľnosti, v ktorej žije, ktoré sme publikovali dňa 25.5.2013 vo vydaní č. 21/2013 týždenníka Život na stranách 10-12 v článku: „Čo sponzorujeme?“ a prostredníctvom internetovej stránky www.azet.zivot.sk pod názvom „Podozrivé financovanie: Kde končia peniaze na vzdelávanie detí?“, ktorými sme neoprávnene zasiahli do práva Márie Pacherovej na ochranu jej osobnosti, najmä do práva na ochranu jej občianskej cti, ľudskej dôstojnosti, dobrej povesti a mena, ako aj práva na ochranu jej súkromného a rodinného života.

 

Ringier Axel Springer Slovakia, a.s.“

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×