Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Rešpekt, Laci!

05.01.2007 (1/2006) Medzi hiphoper mi tento výraz počuť neraz. Respect! Dobre myslené, častým opakovaním trochu sprofanované. Na šéfa Laci Strike Street Dance Academy však sedí bez výhrad. Rešpekt, LACI!
Rešpekt, Laci!
1 fotografia v galérii
Tanečník Laci Strike odišiel z Handlovej aby mohol lietať.
Autor fotografie: Archív

Pre tých, čo videli Slávika: to je tých 150 výborných „típkov“, ktorí tam tancovali aj s Darou Rolins. Ich cesta na pódium viedla cez Laciho životný sen. Dnes je v štádiu, keby si mohol s Frankiem Sinatrom spievať My Way. Aká bola jeho cesta?

Protézy pre babky
Ladislav Neuschl (32) nie je porevolučné dieťa. Dôverne pozná život v klasickej socialistickej rodine baníka a robotníčky odevnej firmy. Keby mu nejaká veštica pred rokmi predpovedala, že bude podnikať, poradil by jej preleštiť si krištáľovú guľu. Chcel iba tancovať a ono sa to akýmsi riadením osudu spojilo, hoci s tancom tak vážnejšie začal dosť neskoro.

V osemnástich. Medzitým vyštudoval dve školy s maturitou. „Mechanik strojov a zariadení ma ani trochu nebavil. Preto som sa k tomuto povolaniu po vojenčine nehlásil a radšej som nasledoval svoju sestru. Stal sa zo mňa zubný technik. Robiť protézy pre babky ma celkom bavilo, slušne som zarobil.“ Býval v Handlovej, pracoval v Žiari nad Hronom, len pohybu mal málo. S partiou tancoval po večeroch, a keď mu brat, ktorý žil v Barcelone, povedal - veď poďte do Španielska, neváhal. Dal výpoveď a s piatimi chalanmi odišli na skusy. „Riskli sme to. Výpoveď som odôvodnil tým, že sa chcem rozvíjať v tanci.“ U nás zaň veľké peniaze nedávali. Často vystupovali zadarmo, veľa ráz ich usporiadateľ oklamal a namiesto honoráru dostali tatranky a preplatený benzín. Španieli ponúkali desaťkrát viac. Najprv však museli presvedčiť, že vedia.

Pouličné bitky
Svoj takmer dvojročný pobyt začali na ulici. Dobrý tréning, ‚sála‘ zadarmo, peniaze do klobúka. „Mali sme šťastie. Všimol si nás jeden pán, ktorý práve otváral nový klub. Spýtal sa, či by sme ‚nedali‘ vystúpenie. My že áno.“ Ešte v ten večer dostali stály angažmán. Od štvrtka do nedele vystupovali v klube, chytili nejaké hosťovačky do filmov, seriálov, reklamy. „Pracovníci reklamných agentúr tam celé víkendy ‚obrážajú‘ kluby a hľadajú nové talenty. Takto sme sa dostali naozaj k zaujímavej a dobre platenej práci.“ Bývali v prenajatom trojizbovom byte. Peniazmi z klobúka platili nájom, honoráre boli bonus. Čo-to do ponožky a zvyšok na pohodový život. Ulicu však neopustili ani potom, Keď sa im začalo dariť – a dostali sa do problémov. „Tým, že sme vyberali peniaze do klobúka, porušili sme nepísané zákony ulice a konkurencie. Spočiatku to boli ostré konflikty. Nie fyzické, ale vyháňali nás.“ Na ulici a v tejto komunite sa rešpekt získava battlom, teda tanečným súbojom. Je ich mnoho. Skupina na skupinu, dvaja proti dvom, jeden na jedného... „Dobrého a zlého tanečníka rozoznáte ľahko. Mne na to stačí pár sekúnd.“ Slovenskí chlapci si svoje miesto na ulici obhájili. Neskôr sa spojili s konkurenciou a battle robili účelovo. Turistov pobavili a partie potom spoločne žúrovali na diskotékach. Rozprávkový pobyt v Španielsku prerušila slovenská armáda. „Zo skupiny som bol najstarší. Mladší dostali povolávacie rozkazy a tancovať len vo dvojici by nemalo čaro. Vrátili sme sa domov.“

Ako ďalej?
S našetrenými peniazmi sa Laci motal asi pol roka v Handlovej. Tam i „pošli“, len niečo málo ostalo na nový život. „Som rodinne založený a vychutnával som si rodinu, ktorá mi vonku chýbala. Snažil som sa hýbať v regióne, lebo Handlovú mám naozaj rád, ale veľmi sa mi nedarilo. Toľko pracovných príležitostí tam zasa nebolo.“ Skúsil teda šťastie v Bratislave. Trikrát sa sťahoval, brigádoval a behal po meste. Chcel tancovať. Našťastie, hneď prvý leták, ktorý odtrhol, mu otvoril cestu. „V tanečnej škole Janka Gonščáka ma vzali hneď. Bolo to tuším roku 2002. Povedal som, tam som bol, toto viem.“ Od februára do júna sa vďaka Lacimu rapídne rozšíril počet žiakov, v lete vystupoval po Európe s mímom Sládkom. Zmluva v tanečnej škole sa skončila a Laci sa pýtal sám seba: čo ďalej?

Stačí malá násobilka
Vďaka množstvu eventov, ktoré začal robiť v Handlovej, a pobytu v cudzine sa trochu priučil ekonomickým papierovačkám a osvojil si dobrú skúsenosť – myslieť na zadné vrátka. „Rozhodol som sa, že si založím živnosť. V rodine ju nikdy nikto nemal. Radil som sa s rodičmi. Pomôcť mi nevedeli, ale morálne ma podporovali. Nakopla ma až priateľka Anička. Vraj – skús, nemáš čo stratiť. Mala pravdu. Skúsil som a vyšlo to.“ Prvého septembra 2003 sa z Laciho stal živnostník. Našetrené peniaze investoval do prenájmu sály a nákupu základného zvukového aparátu. Učil trikrát do týždňa, lepil plagáty a získaval nových žiakov. „Vtedy už začínala fungovať aj moja tanečná skupina, žiakov pribúdalo a zrazu sme nestačili kapacitne, mali sme vykrytý každý deň,“ spomína. Našiel druhú väčšiu sálu, ale všetko bolo málo. Laci je nielen skvelý tanečník, ale aj dobrý, hoci prísny pedagóg. Dnes jeho škola pouličného tanca sídli v bratislavskej Trnávke. Laci premenil polorozpadnutý kultúrny dom na centrum hiphopovej kultúry. Sály zrekonštruoval a pripravuje nové projekty. Napríklad dídžejskú školu. Dnes sa v jeho akadémii vystrieda 500 žiakov týždenne, elitný tím má 15 ľudí, jeho počet však vďaka kvalite stále stúpa. „Stal sa zo mňa podnikateľ z donútenia. Mesačne musím zarobiť dosť veľký balík peňazí, aby som zaplatil prenájom sál, tanečníkov, telefónne účty a ďalšie poplatky.“ S účtovníctvom mu spočiatku pomohla kamarátka (dnes má na to ľudí) a isté skúsenosti mal sám. „Postupne som sa naučil mať vždy rezervu, keby sa dačo stalo. Zatiaľ som nemal úver. Snažím sa všetko vyplatiť, rozumne investovať a zarobené peniaze otáčať. Týmto systémom som sa dopracoval k tomu, čo je teraz. V podstate sa stále riadim sedliackym rozumom a malou násobilkou.“

Tancuje päť hodín denne
Ráno sa prebudí v prenajatom byte, na vlastný ešte len šetrí, ako manažér. „Začínam okolo deviatej za počítačom. Riešim marketingové vec i , eventy, tanečné školy, úhrady. Do tanečnej školy občas meškám, ale od pol štvrtej aktívne učím každý deň do deviatej. Päť hodín si poctivo odtancujem.“ V Laciho akadémii vyučujú hlavne hip-hop, break dance, housejackin, lockin, poppin... Sám vedie najmasovejšie kurzy, kde býva okolo 50 ľudí. Menšie zveril do rúk členov elitného tímu. Verí im, ale preveruje. „Kontrolujem, ako učia, pretože musia držať štandard. Je to moja vizitka a zaujíma ma to.“ Tanečné eventy robí od roku 1992, zasadá v porotách, robí hiphopový stage na Pohode, vystupuje a vyučuje, stíha robiť choreografie na koncertné turné Dary Rolins i do videoklipov. Len vlani ich spravili jedenásť vrátane svojho, teda Street Dance Academy, ktorý bodoval na 1. mieste v hitparáde Musicone. Hoci je Laci vyťažený, nezabúda ani na rodnú Handlovú. Najviac fanúšikov má vraj tam a v Bratislave.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×