Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Tibet: Dvestotisíc Budhov na jednom mieste, najvyššie položený pivovar či vlaky s dýchacími prístrojmi

26.03.2017 (12/2017) Dvestotisíc Buddhov na jednom mieste, najvyššie položený pivovar či vlak s lekárskym dozorom a dýchacími prístrojmi. Podobných naj zažijete v Tibete viac ako dosť.
Tibet: Dvestotisíc Budhov na jednom mieste, najvyššie položený pivovar či vlaky s dýchacími prístrojmi
9 fotografií v galérii
Výhľad na zasneženú osemtisícovku Šiša Pangmu.
Autor fotografie: Tomáš Brisuda

Väčšine jeho územia, ktoré sa nachádza vyše 4 000 metrov nad morom, až donedávna chýbali akékoľvek spevnené cesty, nieto ešte asfaltky. Tibet patril po stáročia medzi najizolovanejšie krajiny sveta, bol náboženskou monarchiou nazývanou aj teokracia, kde mali miestni lámovia takmer neobmedzenú moc. Jeho história ako konsolidovaného štátu sa začala písať okolo roku 600 n. l. Cestovanie v Tibete bolo ešte v nie tak dávnej minulosti veľmi komplikované, cesta medzi jeho hlavným mestom Lhasou a nepálskou metropolou Káthmandu bola prejazdná iba džípom či terénnym autobusom. Vo veľmi zlom počasí nebola prístupná vôbec. Až začiatkom 21. storočia na tibetskej strane postavili novú asfaltovú cestu nazývanú aj Friendship Highway – Cesta priateľstva. Je dlhá 800 kilometrov a vedie z hlavného mesta Tibetskej autonómnej oblasti Lhasy do nepálskeho pohraničného mesta Kodari. Železnica, takzvaná Transhimalájska magistrála, spojila Lhasu s hlavným mestom Pekingom.

Pestrá patria

Dostať sa do Tibetu individuálne nie je ani dnes jednoduché, vstup do populárnej autonómnej oblasti Číny je samostatne cestujúcim osobám zakázaný. Niet inej možnosti než pripojiť sa k organizovanej skupine, či ešte doma, alebo až v Nepále. V mojom prípade bol výber jasný. V pase som mal čínske víza vybavené ešte z domu, ale ako som sa dozvedel od agentúry v Káthmandu, ktorá organizovala výlet do Tibetu, boli neplatné. A tak tie prvé jednoducho zrušili a dali mi nové, za ktoré som musel opäť zaplatiť.

Naša cestovateľská skupinka, v ktorej nechýbal ani vozičkár Pete. 9 fotografií v galérii Naša cestovateľská skupinka, v ktorej nechýbal ani vozičkár Pete. Zdroj: Tomáš Brisuda

Naša skupinka bola rôznorodá, okrem mňa dva francúzske páry, dvaja Angličania indického pôvodu Dough a Mike, mexický právnik Alejandro, Holanďanka s austrálskym priateľom Daylom, Kórejčan Kyun a Pete z Anglicka, ktorý po úraze na motorke ostal pripútaný na invalidný vozík. Po celej Ázii cestoval úplne sám bez akéhokoľvek sprievodu, spoliehal sa iba na pomoc miestnych ľudí. Jeho odvaha bola až zarážajúca, no na druhej strane veľmi inšpirujúca. Pri predstave všetkých možných problémov, s ktorými sa vozičkári stretávajú, bolo pre mňa neuveriteľné, že sa so svojím telesným postihnutím odhodlal vybrať do krajín ako Bangladéš, India či Nepál. Bral život s nadhľadom a vôbec neriešil obavy z toho, čo by sa mu mohlo stať. Ako sám vravel – ľudia väčšinou nie sú zlí a za pár rokov, čo bol v Ázii, sa mu nič vážnejšie neprihodilo. Najchudobnejší ľudia mu úplne nezištne pomáhali a nechceli za to nič, maximálne jednu selfie do mobilu. Neskôr mi Pete prezradil, že pred desiatimi rokmi navštívil aj Bratislavu a nadšený veru nebol. „Bolo to síce už asi pred desiatimi rokmi a neviem, čo sa tam za ten čas zmenilo, ale vtedy som mal ako vozičkár veľké problémy pohybovať sa čo i len po centre mesta. Zlé v porovnaní s Budapešťou či Prahou, nehovoriac o Viedni,” zaspomínal si.

Zdá sa, že miestny žobrák má zarobené. 9 fotografií v galérii Zdá sa, že miestny žobrák má zarobené. Zdroj: Tomáš Brisuda

Ostražitá kontrola

Organizovanie tibetského tripu spočívalo v preprave našej medzinárodnej skupinky na nepálsko-čínsku hranicu do pohraničného mestečka Kodari. Tam čakala všetkých dôsledná kontrola čínskymi pohraničnými orgánmi. Tsomo, náš nepálsky sprievodca, od začiatku prízvukoval, že čínske autority sú veľmi citlivé na hocijaké veci spojené s Tibetom. Zakázané je napríklad dovážať tibetskú vlajku a platí to aj pre jej najmenší obrázok. „Kontrolou by neprešla žiadna fotografia tibetského duchovného vodcu dalajlámu ani predmety či knihy, kde by bol Tibet, prípadne Taiwan zobrazený ako samostatné teritórium,” vyhlásil Tsomo. Naši dvaja Francúzi zobrali jeho rady asi až príliš vážne, lebo si z bedekra vytrhli celú časť venovanú Tibetu! Na hranici nám dôkladne prevetrali batohy, aby sa uistili, či sa náhodou nesnažíme prepašovať do ich ľudovodemokratickej republiky taký nebezpečný predmet ako je už spomínaný obrázok dalajlámu. Hranica medzi krajinami vedie po takzvanom Moste priateľstva; na jednej strane zrázu je Nepál a na druhej Čína, respektíve Tibet.

Vertikálny šok

Po Moste priateľstva musí cez pasovú a colnú kontrolu prejsť každý sám, na čínskej strane ho už čaká tibetský sprievodca. Mladý Tsomo z mesta Šigace s dlhými dredmi pripomínal skôr rastafariána z Jamajky, ako sprievodcu v jednej z najduchovnejších krajín sveta. Od hranice v Kodari cesta prudko stúpala na Tibetskú náhornú plošinu do viac ako 5 000 metrov. Z nepálskej džungle sme sa vo chvíli ocitli v takmer arktickom prostredí himalájskeho sedla Lalung La. Zeleň z nížiny akoby švihnutím čarovného prútika zmizla, krajina sa premenila na vysokohorskú púšť. Niektorí členovia našej skupinky začali mať ťažkosti z prudkej zmeny nadmorskej výšky. Za necelú hodinu sa cesta zdvihla o vyše tri kilometre a takýto vertikálny rozdiel ľudia bez potrebnej aklimatizácie znášajú pomerne ťažko. Najväčšie problémy mal chudák Kyun, ledva dýchal. Ľahol si na zadné sedadlá autobusu a celú cestu preležal. Bolo nás jedenásť a k dispozícii sme mali 25 sedadiel. Miesta až-až, navyše, v porovnaní s ostatnými členmi posádky, som si užíval jednu výhodu – dobrú aklimatizáciu. Postaral sa o ňu môj nedávny trek cez vyše 5 000-metrové sedlo v Nepále, takže som si mohol naplno vychutnávať úžasnú panorámu Himalájí za oknom. Jedným slovom – fantastická!

Zástup miestnych počas krúženia okolo kláštora Džokhang. 9 fotografií v galérii Zástup miestnych počas krúženia okolo kláštora Džokhang. Zdroj: Tomáš Brisuda

Teplo z jačieho trusu

Po prejdení sedla sa nám naskytol krásny pohľad na najnižšiu zo štrnástich osemtisícoviek – Šiša Pangmu (8027 m). Šofér autobusu zastavil na kratšiu fotopauzu a všetci sme hneď nadšene povyskakovali von do slnečného, ale mrazivého exteriéru. Petovi sme pomohli rozložiť jeho ultraľahký karbónový vozík. Tsomo sa často usmieval pri spomienkach na svoje viac rokov staré zážitky, keď cesta z Káthmandu do Lhasy pripomínala skôr tankodróm. Dnes sa už priamo z pohodlia vykúreného autobusu možno kochať pohľadom na famózne scenérie s celkovo piatimi osemtisícovkami – už spomínanú Šiša Pangmu, Čho Oju, Makalu, Lhotse a samotný Mount Everest. V Tibete je jedno z najsuchších podnebí na svete, po väčšinu roka je mrazivá zima a fúka. Aj vďaka tomu býva viditeľnosť často úplne dokonalá.

Tibeťania sú jedni z najzbožnejších ľudí na svete, buddhizmus hrá v ich živote významnú rolu. V stredoveku tu mala hlavnú úlohu takzvaná Kláštorná kultúra, životy mníchov boli zasvätené celoživotnému vzdelávaniu a meditácii. Podľa tradície rodina vždy aspoň jedno dieťa posielala do kláštora, kým ostatní sa doma snažili hospodáriť na chudobných políčkach roztrúsených po krajine. Život v Tibete je veľmi ťažký, podmienky sú počas väčšiny roka doslova extrémne, čo mnohí turisti prichádzajúci na týždeň či dva v lete nemajú šancu zažiť. Ústredné kúrenie vo väčšine domov nefunguje, majetnejší ľudia využívajú elektrické výhrevné podložky. Chudobnejší musia kúriť drevom, ktorého je v krajine taký zúfalý nedostatok, že najvyužívanejším palivom je stále tradičný sušený jačí trus.

Tibeťanka pri kláštora Džokhang v Lhase. 9 fotografií v galérii Tibeťanka pri kláštora Džokhang v Lhase. Zdroj: Tomáš Brisuda

Neuchopiteľné náboženstvo

Tsomovo rodné mesto Šigace je s približne 100 000 obyvateľmi druhým najväčším mestom Tibetu. Medzi jeho hlavné ťaháky patrí obrovský kláštor Tašilhum­po, jeden zo šiestich veľkých kláštorov založených 1. dalajlámom v roku 1447. Okrem mnohých sôch Buddhov a stúp je tu aj takmer deväť poschodí vysoká stena, na ktorú počas sviatkov vyvesujú obrovskú thangku – tibetský maľovaný zvinovací obraz s náboženskými motívmi. Thangky menších rozmerov zdobia všetky kláštory, domácnosti, ako aj bežné obchody a verejné priestory. Tsomo vysvetlil, že Tašilhumpo je sídlom pančenlámu, čo je druhá najvyššia funkcia predstaviteľa verejného života v Tibete, hneď po dalajlámovi. Pančenláma bol spoluzodpovedný za rozpoznanie ďalšieho dalajlámu a naopak. Keď videl naše zmätené pohľady, usúdil, že zrejme nemá zmysel zachádzať do podrobností. Človek, ktorý sa tibetskému buddhizmu naozaj vážne nevenuje, nemá šancu rozlíšiť všetky jemné nuansy komplikovaného náboženského života Tibeťanov, ktorý je skutočne veľmi tesne spätý s ich každodenným životom. Každý sa však môže pridať k miestnym pútnikom pri ich asi polhodinovom tradičnom obchádzaní kláštora. Mimoriadne fotogenické pros­tredie s majestátnou stavbou na pozadí vysokých hôr na to priam nabáda.

Združenie mníchov pri debate v kláštore Drepung v Lhase. 9 fotografií v galérii Združenie mníchov pri debate v kláštore Drepung v Lhase. Zdroj: Tomáš Brisuda

Najstarší kláštor

Lhasa je starobylé hlavné mesto Tibetu, známy palác Potala tróni na vysokom brale nad ním. Jeho silueta je isto známa aj tým, ktorí sa špeciálne nezaujímajú o túto časť sveta. Každý poriadny zájazd či výlet do Tibetu ráta aspoň s tromi dňami v Lhase. Mesto vôbec nie je také obrovské, že by ste naň potrebovali toľko času. Práve naopak, má iba približne 200 000 obyvateľov, ale tie pamiatky. Žiadny návštevník Lhasy nechce vynechať Potalu, najstarší tibetský kláštor Džokhang či letný palác Norbulingka. Samotný palác Potala je obrovskou stavbou, na dĺžku meria vyše 400 metrov, má 13 poschodí s celkovou výškou okolo 120 metrov. Hrúbka kamenných múrov je úctyhodných päť metrov. Palác dokonca obsahuje aj stredovekú ochranu pre prípad zemetrasenia. Do jeho základov bola kvôli zvýšeniu pevnosti a stability napustená meď, ako sme sa dozvedeli od nášho sprievodcu. „Pre extrémne množstvo schodov a vysokých prahov je toto pre teba, bohužiaľ, nedostupné,” vraví Tsomo Petovi. Kamaráta by sme museli neustále prenášať, čo on sám, pri všetkej našej ochote, uznal za príliš komplikované aj pre neho samého. Chtiac-nechtiac musel situáciu akceptovať a my sme mu sľúbili, že keď sa vrátime, o paláci mu podrobne porozprávame.

Na celý život

V Potale sa nachádza 1 000 samostatných miestností, 10 000 svätýň a vyše 200 000 sôch! Zrejme nie je v silách žiadneho jednotlivca prehliadnuť si celý komplex ani za niekoľko dní. Obvyklá celodenná návšteva paláca znamená však pre našinca možno až príliš silnú dávku buddhizmu naraz. Toľko sôch a vyobrazení Buddhu sa zrejme nedá vidieť na žiadnom inom mieste na svete. V Mjanmare som nedávno navštívil jaskyňu tisícich Buddhov, je v nej približne desaťtisíc sôch Buddhu a stále pribúdajú nové a nové. Desaťtisíc je však stále menej ako údajných dvestotisíc sôch v Potale.

Tibeťania sa veľmi radi fotografujú; pred palácom Potala. 9 fotografií v galérii Tibeťania sa veľmi radi fotografujú; pred palácom Potala. Zdroj: Tomáš Brisuda

Akokoľvek sa náš sprievodca snažil byť stručný, priznávam, že som mal z Buddhov minulosti, prítomnosti a budúcnosti poriadny mišmaš. Tibetská mytológia je obzvlášť komplexná, mená všetkých tých bytostí sú pre Európana ťažko čo i len vysloviteľné, nieto ešte zapamätateľné. Kláštor Džokhang v samotnom centre Lhasy je preslávený aj tým, že okolo neho neustále prúdia pútnici, ktorí odriekajú mantry – na tomto veľmi posvätnom mieste Tibetu to robia už celé stáročia. Zaradil som sa teda medzi všetkých tých Tibeťanov a spravil si jedno „kolečko“. Úplne odlišný zážitok v porovnaní s majestátnosťou Potaly. Človek sa, kráčajúc v nekonečnom prúde mantier, akoby preniesol v čase mnoho rokov dozadu. Spomienky z Tibetu sú na celý život. Neviem, či je na svete ešte podobné miesto s takou dávkou prírodnej krásy či historických a duchovných hodnôt.

Vegetariáni majú smolu

Na záver nám Tsomo pripravil prekvapenie. Všetkých nás pozval na večeru do tradičnej tibetskej reštaurácie na Barkhor Street priamo pred Džokhangom. „Každý si môže dať, čo uzná za vhodné, ja vám však rozhodne odporúčam ,momo’. Je naozaj lepšie ako ostatné, ktoré ste už jedli,” radil nám hostiteľ. Treba uznať, že Tsomo mal pravdu, jačie „momo” bolo naozaj z tých lepších. Toto tradičné tibetské jedlo je niečo ako cestovinové mäsové šatôčky. Kuchyňa v tejto časti sveta nie je veľmi pestrá, zelenina takmer žiadna, väčšinou sa jedáva mäso s mäsom. Niet sa čo diviť, v takej pustatine sa nedá dopestovať takmer nič, respektíve veľmi málo. Preto miestni nomádi chovajúci jaky, ovce, kozy a jedia prevažne mäsitú stravu. Vegetariáni majú v Tibete dosť problém. V Lhase sa dá nájsť v podstate akákoľvek kuchyňa, no na tibetskom vidieku je „momo” väčšinou jediné jedlo na jedálnom lístku. Pivo Lhasa už nie je až také tradičné, pivovar bol založený Číňanmi len v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Je to jediné tibetské pivo a vyrába sa v pivovare, ktorý sa pýši titulom Najvyšší pivovar na svete.

Zmrznuté moriaky na trhu Šigace priamo na ulici, chladiace boxy netreba. 9 fotografií v galérii Zmrznuté moriaky na trhu Šigace priamo na ulici, chladiace boxy netreba. Zdroj: Tomáš Brisuda

Najvyššou železnicou sveta

Po troch dňoch strávených v Lhase som okúsil niečo iné – kúpil som si lístok na Transhimalájsku železnicu. Táto stavba je právom považovaná za div modernej doby. Trať Qinghai – Tibet, ako sa železnica po čínsky nazýva, spájajúca Lhasu s Pekingom, bola otvorená v roku 2006. V roku 2014 spojazdnili ďalší úsek medzi Lhasou a Šigace, pričom existujú plány spojiť do roku 2020 Tibet s Nepálom pri meste Zhangmu. Tibetská magistrála drží niekoľko svetových prvenstiev. Priesmyk Tangulla s výškou 5 072 metrov nad morom je najvyšším miestom na svete, kadiaľ vedie železnica. Stanica Tangulla vo výške 5 068 metrov nad morom je zas najvyššou železničnou stanicou na svete. Trať si drží prvenstvo aj s najvyšším železničným tunelom na svete vo výške 4 905 metrov nad morom. Na trati sa nachádza 645 mostov, pričom vyše 500 kilometrov vedie po permafroste, čiže trvalo zamrznutej pôde.

Vzhľadom na extrémnu nadmorskú výšku je vlak, podobne ako lietadlo, vybavený kyslíkovými prístrojmi pre každého cestujúceho a je v ňom vždy prítomný doktor. Pripravených ich tam bolo však iba niekoľko – pre cestujúcich, u ktorých by sa prípadne vyskytli problémy. Pri ceste do Lhasy z nižšie položených staníc v Číne je okrem platného cestovného lístka potrebné doložiť aj podpísanú tzv. Zdravotnú registračnú kartu informujúcu o možných zdravotných rizikách spojených s nadmorskou výškou. Na záver výletu sa naša skupina rozpadla. Niektorí sa vrátili tou istou cestou späť do Nepálu, iní leteli do Čheng-tu v strednej Číne. Ja s Petom sme pokračovali parádnym vlakom smerom do Pekingu. Posledné hodiny v Tibete sme strávili sledovaním stoviek pasúcich sa jakov na nekonečných pláňach strechy sveta.

Tibetská dedina neďaleko vlakovej trate. 9 fotografií v galérii Tibetská dedina neďaleko vlakovej trate. Zdroj: Tomáš Brisuda


Tibet

Je historické a geografické územie v Ázii , rozkladá sa na ploche 1 228 000 km² (pre porovnanie, Slovensko má 49 035 km2, je teda 25 krát menšie). Žije tu približne 3,2 milióna obyvateľov, územím prechádza väčšina pohoria Himalájí. Najvyšší vrch Mount Everest leží na hranici s Nepálom. Od roku 1965 je Tibet autonómnou oblasťou Číny. Jednotný jazyk neexistuje, ide o pestrú mozaiku nárečí a dialektov.


 

Donna išla do plaviek a ukázala perfektnú figúru: Štyri roky pred 50 sa nemá za čo hanbiť!
Zasmejte sa s nami!
Mickey Rourke si vyšiel s priateľmi na pizzu: Mickey, toto oblečenie nemôže byť tvoje!

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×