Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Spôsobí plánovaná ťažba uhlia katastrofu? Bojnická liečivá voda vraj môže zmiznúť v novej bani!

27.02.2017 (7/2017) Majiteľ bojnických kúpeľov bije na poplach. Plánovaná ťažba uhlia vraj môže spôsobiť katastrofu. Bane tvrdia opak.
Spôsobí plánovaná ťažba uhlia katastrofu? Bojnická liečivá voda vraj môže zmiznúť v novej bani!
13 fotografií v galérii
Ing. Slavomír Elieaš sa obáva o ďalšiu existenciu kúpeľov.
Autor fotografie: Peter Brenkus

Región Hornej Nitry dostal od prírody dva veľké dary. Sloje hnedého uhlia a liečivú vodu bojnických kúpeľov. Dnes sa tieto dva živly ocitli proti sebe. Zatiaľ v teoretickej rovine. V praxi by to mohla byť katastrofa. Práve na túto možnosť upozornil nedávno majiteľ kúpeľov Slavomír Eliaš (68), ktorý cíti ohrozenie z ďalšej plánovanej ťažby bane Nováky. Hornonitrianske bane Prievidza, a. s., prostredníctvom tlačovej hovorkyne Andrey Sivákovej oponujú: „Všetky tvrdenia o nenávratnej strate vody v Kúpeľoch Bojnice považujeme za laické, odborne nepodložené a zámerne zavádzajúce verejnosť.“

Inžinier Eliaš, ktorý kúpele riadi a buduje 15 rokov, sa za laika nepovažuje: „Vyštudoval som Strojnícku fakultu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, odbor tepelná a jadrová energetika, takže spaľovanie uhlia a všetko, čo sa týka elektrární, mi je blízke.“ Predstava, že by pre možný prieval mohla jedného dňa liečivá voda nenávratne vytiecť dolu prázdnymi baňami, mu nedá spávať. On má svoje posudky, „bane“ svoje a oba tvrdia presný opak. A to napriek tomu, že jedna i druhá strana vychádzajú z overených a odborníkmi publikovaných zdrojov.

Prievidzská depresia vs bojnická kryha

Podstata sporu tkvie v pomerne jednoduchej veci. Bojnice so svojimi liečivými prameňmi ležia na geologickom útvare zvanom bojnická kryha, laicky na kopci. Bane zase na rovine, na tzv. prievidzskej depresii. Výškový rozdiel medzi nimi je 30 metrov.

Baňa Nováky. HBP patria k najväčším zamestnávateľom v regióne. 13 fotografií v galérii Baňa Nováky. HBP patria k najväčším zamestnávateľom v regióne. Zdroj: TASR

„Štyri pramene, z ktorých čerpáme vodu na kúpeľnú liečbu, sa nachádzajú v hĺbke 250 až 280 metrov. Podľa mojich vedomostí (bane tento údaj potvrdili, pozn. red.) plánujú dolovať asi 250 metrov pod povrchom, čiže na úrovni našich studní. Od seba nás bude deliť len 3 až 5 kilometrov, a keď dôjde k prievalu, bude nezvratný a taký mohutný, že ho nebude možné technickým spôsobom zastaviť. A to nehovorím o tom, že ak tam v tom čase budú fárať baníci, nemajú šancu,“ vysvetľuje majiteľ kúpeľov. Dôvod, prečo sa po 15 rokoch prvýkrát v tomto smere ozval, je spustenie nového ťažobného úseku na 12. poli bane Nováky. Hornonitrianske bane ho plánujú otvoriť v roku 2023 s pred­pokladanou ťažbou hnedého uhlia na 11 rokov, teda do roku 2033.

„Ide o zachovanie, resp. udržanie 600 pracovných miest pre baníkov, ktorí sa po vyťažení uhlia zo súčasných banských polí a ťažobných úsekov presunú do novej ťažobnej kapacity,“ predstavuje plán hovorkyňa. Jej zamestnávateľ považuje obavy Slavomíra Eliaša za neopodstatnené.

Kúpele Bojnice sa rozrastajú. Vlani mali historicky najvyššiu obsadenosť aj ekonomické výsledky. 13 fotografií v galérii Kúpele Bojnice sa rozrastajú. Vlani mali historicky najvyššiu obsadenosť aj ekonomické výsledky. Zdroj: Peter Brenkus

„Od roku 1958 bolo hydrogeologickým prieskumom všetkých etáp (regionálny, ložiskový, hydrogeologický, ťažobný) preukázané, že minerálne vody v Bojniciach nemôžu byť ťažobnou činnosťou ovplyvnené. Ochranou prírodných liečivých zdrojov Bojníc a prípadným negatívnym vplyvom ťažby na ich množstvo a kvalitu sa Hornonitrianske bane Prievidza zaoberajú od konca 70. rokov a v 80. rokoch bola prioritou rozsiahlych prieskumno-výskumných prác. V okolí bojnickej vysokej kryhy je vybudovaný systém monitorovacích vrtov, ktoré sú pravidelne sledované. Preto môžeme so 100 % určitosťou povedať, že náš posudok je správny a v žiadnom prípade nemôže ohroziť existenciu kúpeľov.“

Čo sa stalo v roku 1954?

Slavomír Eliaš sa, podobne ako bane, tiež spolieha na odborníkov a nimi publikované zdroje. Ako varovný príklad uvádza udalosť z roku 1954, keď sa už čosi podobné stalo. Argumentuje hydrogeologickou štúdiou Geologického ústavu Dionýza Štúra z pera kolektívu autorov pod vedením Marcina.

„Začiatkom roku 1954 došlo k prievalu v bani Mládež, keď začala do banských chodieb prenikať termálna voda v objeme 10 litrov za sekundu. Po troch mesiacoch klesla v kúpeľoch výdatnosť liečivých prameňov z 39­ na 15 litrov za sekundu pôvodnej výkonnosti. Tento prieval riešili štyri roky, až sa ho v 1957 podarilo utesniť. Keby sa to nepodarilo, tak tu dnes nesedíme, kúpele by už neboli. Tento prieval sa stal o 5-6 km ďalej ako bude 12. ťažobné pole, čo môže mať ešte fatálnejšie následky ako v 1954.“

Hovorkyňa HBP Andrea Siváková so 100 % istotou tvrdí, že bane kúpele ohroziť nemôžu. 13 fotografií v galérii Hovorkyňa HBP Andrea Siváková so 100 % istotou tvrdí, že bane kúpele ohroziť nemôžu. Zdroj: Archív HBP

Hornonitrianske bane zásadne nesúhlasia.

„K. Urban v roku 1960 ako prvý vyvrátil akúkoľvek súvislosť medzi tzv. prievalom v južnom prekope na 1. horizonte Bane Mládeže a bojnickým žriedlom. Rozdielne typy chemického zloženia podzemných vôd potvrdili, že termálne vody bojnickej kryhy sa zásadne líšia od alkalickej vody, ktorá vnikla 22. 1. 1954 do južného prekopu a nemajú s ňou absolútne žiadnu súvislosť,“ uvádza Andrea Siváková a dopĺňa ďalšie štúdie. Na otázku, ako je možné, že medzi certifikovanými odborníkmi baní a kúpeľov, sú také diametrálne rozdiely, hovorkyňa odpovedala: „Expertízny posudok, ktorým argumentujú Kúpele Bojnice, bol vypracovaný autorom, ktorý podľa zákona o geologických prácach nemá odbornú spôsobilosť pre vykonávanie geologických prác. Žiadna z firiem uvedených v Odborno-technickom expertíznom posudku, alebo jeho doplnku, nemá geologické oprávnenie.“

Zateplené paradajky

O výdatnosť a prepojenie prameňov sa riaditeľ kúpeľov začal zaujímať oveľa skôr, ako padlo rozhodnutie o ťažbe na 12. poli. Z toho istého zdroja ako kúpele totiž čerpajú bane vodu na vyhrievanie skleníkov, kde pestujú paradajky. Preto položil odborníkovi najprv dve otázky:

„Pýtal som sa, či sú tieto dva priestory hydraulicky pod zemou spojené. Odpoveď znela áno. Oni tam zamestnávajú 60 ľudí, ja by som na tú istú vodu zamestnal 1 000. Druhá otázka znela, či bude pri dlhodobom čerpaní vody na ohrev paradajok výdatnosť bojnických prameňov klesať. Odpoveď znela áno. Po tom, čo sa rozhodlo o otvorení 12. ťažobného úseku som dal urobiť dodatok k znaleckému posudku, a to odpoveď na tretiu otázku – Je možné, aby pri postupnom približovaní banskej činnosti k vysokej bojnickej kryhe, teda ku kúpeľom, došlo k prievalu termálnej vody do bane? Odpoveď znela áno.“

„Podľa mojich vedomostí plánujú dolovať asi 250 metrov pod povrchom, čiže na úrovni našich studní. Od seba nás bude deliť len 3 až 5 kilometrov, a keď dôjde k prievalu, bude nezvratný a taký mohutný, že ho nebude možné technickým spôsobom zastaviť,“ hovorí Slavomír Eliaš. 13 fotografií v galérii „Podľa mojich vedomostí plánujú dolovať asi 250 metrov pod povrchom, čiže na úrovni našich studní. Od seba nás bude deliť len 3 až 5 kilometrov, a keď dôjde k prievalu, bude nezvratný a taký mohutný, že ho nebude možné technickým spôsobom zastaviť,“ hovorí Slavomír Eliaš. Zdroj: Peter Brenkus

Za smutné považuje riaditeľ najmä to, že keď začali bane riešiť spomínaný úsek, kúpele sa o tom dozvedeli z médií. „Nás ako dotknutých osôb, a to nie sú len kúpele, je nás vyše 10, sa nikto nič nepýtal,“ hovorí. Andrea Siváková vysvetľuje: „Zabezpečenie procesu posudzovania v zmysle zákona č. 24/2006 neprináleží našej spoločnosti.“ Pán Eliaš má na mysli štúdiu dopadu na životné prostredie. Žiada o ňu navrhovateľ, v tomto prípade Hornonitrianske bane a schvaľuje ministerstvo životného prostredia.

„Keď sme sa dozvedeli, že sa takáto štúdia ide schvaľovať, podali sme protest. Proces ukončili asi tri dni pred Vianocami, keď má každý iné starosti a vôbec nebol dostupný, údajne nefungoval environmentálny portál. Nakoniec som zatlačil na príslušnú pracovníčku, aby „zafungovala“ a dala mi záverečné stanovisko. V tom čase však už desiaty deň bežala lehota na odvolanie. Napriek časovej tiesni sme odvolanie, v tomto prípade rozklad, podali,“ spomína. „Momentálne beží lehota, kedy by sa k nemu malo čosi udiať. Lenže ten sa podáva na ten istý úrad, ktorý vydal záverečné stanovisko a kuloárne nám povedali, že je to Ficov sociálny program... Počítame teda s tým, že neuspejeme, ale nevzdáme sa. Ak bude treba, pôjdeme naprieč všetkými našimi súdnymi inštanciami a keď to nepomôže, aj na medzinárodné. Urobíme všetko pre to, aby sme zvrátili stav, ktorý likviduje životné prostredie a ohrozuje jedno z najkrajších miest Slovenska.“

Sociálny program

Po Prievidzi sa verejne hovorí o tom, že plán otvorenia 12. poľa bane Nováky je výsledkom premiérových výjazdov po krajine. Ako prvý podržal bane premiér Mečiar a Robert Fico ho nasleduje. Na tom by nebolo nič zlé, hoci Hornonitrianske bane podiel premiéra v tejto veci popreli. Na otázku, či plánované otvorenie nového ťažobného úseku vyplýva z rozhodnutia vlády, nám Andrea Siváková odpovedala: „Ide o strategické rozhodnutie spoločnosti Hornonitrianske bane Prievidza.“ Pokračuje citáciou ústavy a banského zákona, ktoré okrem iného ukladajú, „otvorené, resp. sprístupnené ložiská hnedého uhlia a lignitu v SR je nutné racionálne doťažiť...“

Toto je návrh ďalšej dominanty Bojníc. Veža zatiaľ cez pamiatkarov neprešla. 13 fotografií v galérii Toto je návrh ďalšej dominanty Bojníc. Veža zatiaľ cez pamiatkarov neprešla. Zdroj: Peter Brenkus (reprofoto)

No a tu je podľa Slavomíra Eliaša ďalší kameň úrazu.

„Racionálne doťažiť. Teda nie dotovať ťažbu nováckeho lignitu, výhrevnosť ktorého je okolo 1 600 kilokalórií/kg; na porovnanie: čierne uhlie má výhrevnosť okolo 10 000 kk/kg a kvalitné hnedé okolo 4 000 až 4 500. Tisícšesťsto je veľmi málo, je to vlastne balast a bez toho, aby sa doň primiešavali výhrevnejšie palivá vo forme uhoľného prachu, ktorý dovážajú, ale o tom sa veľa nehovorí, aby sa tá hlušina vôbec mohla spaľovať,“ komentuje. U nás vyťažené uhlie spaľuje Elektráreň Nováky a ten istý osud by mal postihnúť plánovanú ťažbu na 12. úseku.

Hornonitrianske bane reči o nekvalite svojich produktov vnímajú oveľa pozitívnejšie. V prvom rade zdôrazňujú: „Nepočíta sa so žiadnymi dotáciami ani na otvorenie nového ťažobného poľa, ani na jeho prevádzku. Uhlie v tomto bloku je kvalitné, vhodné na energetické účely. Je to kvalitatívne porovnateľné hnedé uhlie, ako sa ťaží vo veľkej väčšine európskych krajín.“

Bez ohľadu na to, či už ide, alebo nejde o premiérov sociálny program, rozhodne to nie je jediná možnosť, ako v regióne zvýšiť zamestnanosť. Eliaš hovorí, že v kúpeľoch doteraz preinvestovali 50 miliónov eur a plánuje sa ďalších 60, všetko bez dotácií, z vlastných zdrojov. Preto ho termín sociálny v súvislosti s baňami dráždi.

„Tento systém sa tu udržuje pod rúškom udržania zamestnanosti. Nezmyselná vec je to, lebo dotácie, ktoré idú zo štátu na tento účel, sú niekoľkonásobne prehnané. Nedá sa povedať, že táto činnosť nie je správna, ale jej pomenovanie by malo byť úplne iné, nie že držíme sociálny program. Toto nie je žiadny sociálny program,“ myslí si Slavomír Eliaš a dodáva: „Nedávno som mal stretnutie s novým investorom, firmou, ktorá tu dnes zamestnáva nejakých 250 ľudí, do konca roka ich chce mať 1 000 a ďalší rok ďalších 1 000. Keby sa mi podarilo zrealizovať plány, ktoré narazili na odpor pamiatkarov, a rozšíriť kapacitu kúpeľov, sám zamestnám namiesto súčasných 300 ľudí 1 200, čo je spolu vyše 3 000 a problém zamestnanosti je vyriešený.“

Návrh na zábavný akvapark, dominantou ktorého by mala byť kupola s priemerom 100 m a so siedmimi vnútornými  bazénmi. 13 fotografií v galérii Návrh na zábavný akvapark, dominantou ktorého by mala byť kupola s priemerom 100 m a so siedmimi vnútornými bazénmi. Zdroj: Peter Brenkus (reprofoto)

Svoj podiel na tomto fenoméne majú aj Hornonitrianske bane: „Sme dlhodobo najväčším zamestnávateľom regiónu aj Trenčianskeho samosprávneho kraja. V súčasnosti poskytujeme prácu 4 200 zamestnancom.“

Čo na to primátorka?

Mestský úrad v Bojniciach otvorene priznáva, že v rozpore medzi baňami a kúpeľmi nehrá takmer žiadnu rolu, hoci v kúpeľoch vlastní 10 % podiel. „Hoci vítame rozvoj kúpeľov a radi by sme ich tu mali naďalej, v situácii, keď riešia problém okolo otvorenia 12. poľa, sme viac-menej v úlohe štatistov. Jedna strana tvrdí to, druhá ono, doteraz nebola na Mestský úrad v Bojniciach doručená štúdia od relevantnej inštitúcie, ktorá by dokazovala, že ťažba má negatívny dosah na výdatnosť prameňov v kúpeľoch. Iba v takomto prípade by mohlo mesto zaujať jednoznačné stanovisko,“ otvorene hovorí prednosta Daniel Palacka (28). „Nie sme kompetentní niečo také vyhodnotiť, na to je tu banský úrad, ministerstvo, Inšpektorát kúpeľov a žriediel...“

„V spore bane verzus kúpele sme v úlohe štatistov,“ hovorí prednosta MsÚ Bojnice Daniel Palacka. 13 fotografií v galérii „V spore bane verzus kúpele sme v úlohe štatistov,“ hovorí prednosta MsÚ Bojnice Daniel Palacka. Zdroj: Peter Brenkus

Zato primátorky Prievidze, Kataríny Macháčkovej, sa zamestnanosť v regióne a priemyselné vplyvy na životné prostredie bytostne týkajú. Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bola k 31. 12. 2016 miera evidovanej nezamestnanosti v okrese Prievidza 8,13 %. „K dlhodobým plánom Hornonitrianskych baní Prievidza (HBP) sa vyjadriť nevieme. V zdôvodnení potreby navrhovanej činnosti v zámere HBP, na základe ktorého sa vykonávalo posudzovanie vplyvov na životné prostredie, sa uvádza, že Vláda SR v roku 2013 schválila optimalizáciu výroby elektriny z domáceho uhlia vo všeobecnom hospodárskom záujme do roku 2030. Dokument obsahuje detaily uznesenia vlády a súvisiaceho uznesenia vlády z výjazdového rokovania vlády z októbra 2013 v Handlovej. Želali by sme si, aby vláda tak promptne riešila aj ďalšie sľuby zo spomínaného uznesenia, trápi nás napríklad to, že štát stále nezačal stavať obchvat mesta Prievidza napriek tomu, že uznesenie stanovilo aj konkrétne termíny. Takisto príprava a budovanie rýchlostnej cesty R2 v Trenčianskom samosprávnom kraji napreduje len veľmi pomaly,“ povedala primátorka.

Vybudovanie spomínaných komunikácií by pomohlo ďalším zamestnávateľom v okrese. Primátorka potvrdila aj slová Slavomíra Eliaša o investorovi, ktorého spomínal. Líšia sa len trochu v číslach: „Áno, táto spoločnosť uvádza, že chce v najbližších piatich rokoch vytvoriť viac ako 700 pracovných miest. Plocha, ktorú nadobudla do vlastníctva v našom priemyselnom parku, jej dáva potenciál na veľký rast a rozvoj. Podľa nášho názoru existuje priestor na jej rozširovanie, ktorý by v budúcnosti mohol zamestnať aj viac ako 3 000 zamestnancov.“

Primátorka Katarína Macháčková v auguste 2016 na prehliadke 1. výrobnej haly spoločnosti na výrobu komponentov pre automobily. 13 fotografií v galérii Primátorka Katarína Macháčková v auguste 2016 na prehliadke 1. výrobnej haly spoločnosti na výrobu komponentov pre automobily. Zdroj: Archív MsÚ Prievidza

K sporu HBP a kúpeľov hovorí, že mesto Prievidza nebolo účastníkom konania, ktorým sa posudzovali vplyvy na životné prostredie. „Ako samospráva si uvedomujeme, že otvorenie 12. ťažobného poľa môže mať dosah na životy mnohých obyvateľov mesta, preto vývoj pozorne sledujeme. V našom poľskom partnerskom meste Jastrzębie-Zdrój po vybudovaní baní v 50. a 70. rokoch 20. storočia postupne začali upadať dovtedy veľmi populárne kúpele. Niektoré zdroje uvádzajú, že práve aktivita bane prispela k ich zániku, pretože boli poškodené zdroje liečivých vôd. Či to tak bolo, alebo nie, necháme na odbornú debatu Poliakom. No práve táto historická skúsenosť môže byť pre nás poučením, že povoľovanie banskej činnosti v blízkosti kúpeľov je veľmi citlivá vec, ktorú treba čo najlepšie odborne posúdiť.“

 


Myslia na zadné vrátka: Tieto celebrity svoj talent a šikovnosť speňažili aj na iných frontoch!
Angelina Jolie je na tom horšie ako kedykoľvek predtým. Blízki majú strach, je iba kocky ľadu?
Unikátny výsledok 10-ročnej práce slovenských archeológov vás prenesie v čase: Takto to vyzeralo v starovekom Egypte!

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×