Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Obavy zo Srbov: Slovenské fabriky nemajú robotníkov, zamestnávajú čoraz viac cudzincov!

20.02.2017 (7/2017) Robotnícke pracovné miesta v Bratislave a okolí obsadzujú Srbi, Rumuni, Bulhari či Ukrajinci. V malých mestách pribúdajú ubytovne ako huby po daždi.
Obavy zo Srbov: Slovenské fabriky nemajú robotníkov, zamestnávajú čoraz viac cudzincov!
7 fotografií v galérii
Kým obyvatelia juhozápadnej časti Slovenska si môžu prácu vyberať...
Autor fotografie: PSA

Kým v okrese Revúca je bez práce až takmer 25 percent ľudí v produktívnom veku, v galantskom či piešťanskom evidujú len viac ako tri percentá ľudí bez zamestnania. Na Slovensku vládnu priepastné regionálne rozdiely. Slováci s takzvanou robotníckou profesiou z hladových dolín však odmietajú pre päťstoeurový plat cestovať do bohatších okresov, radšej si to namieria do lukratívnejšej cudziny. Firmy v Bratislave a okolí tak, paradoxne, riešia problém koho zamestnať. Montérky si preto na juhozápadnom Slovensku postupne obliekajú záujemcovia z chudobnejších štátov, ako je ten náš. Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti tvrdí, že cudzincov je na Slovensku zatiaľ veľmi málo, len 1,5 percenta z celkového počtu pracujúcich ľudí, čo je asi 33-tisíc. Je to medziročný nárast takmer o 10-tisíc a čísla budú možno ďalej stúpať. Všetko sa v blízkej budúcnosti môže zmeniť.

Príde k nám Tesla?

Slovensko iba nedávno zmenilo legislatívu a otvorilo dvere cudzincom z tretích krajín, ktorí vykonávajú sezónne povolania na území Európskej únie. Ich pobyt nemusí byť dokonca ani spätý s vízovou povinnosťou. Politici robia veľmi málo pre to, aby sa priepastné regionálne ekonomické rozdiely ako-tak vyrovnávali.

„Realita je ešte horšia ako štatistika. Napríklad mladí ľudia s trvalým pobytom u rodičov v Revúcej pracujú dlhodobo v Bratislave. Umelo tak znižujú nezamestnanosť vo svojom rodisku. Vláda s tým nerobí takmer nič. Existujú síce nejaké akčné plány pre najhoršie okresy, na porovnanie – jedinej indickej fabrike v Lužiankach dá však desaťnásobok toho, čo všetkým okresom v budúcich piatich rokoch!“

Slovensko začína byť automobilovou veľmocou. Len kto bude pracovať pri výrobe áut? 7 fotografií v galérii Slovensko začína byť automobilovou veľmocou. Len kto bude pracovať pri výrobe áut? Zdroj: Volkswagen

Čiže v bohatých regiónoch pribúdajú fabriky, v ktorých nemá kto pracovať. Podľa predbežných informácií v blízkosti mesta Šaľa postaví Tesla európsku továreň, hoci pôvodný zámer znel stavať pri Zvolene. Ďalším klincom do rakvy pre chudobné okresy je aj zmena legislatívy v prideľovaní peňazí ľuďom, ktorí sú ochotní migrovať za prácou. „Už druhýkrát v krátkom čase sprísnia podmienky pri prideľovaní príspevku na mobilitu.“

Potrebujú stovky ľudí

Fabriky v hlavnom meste a okolí však potrebujú do výrobných prevádzok ľudí ako soľ. Volks­wagen Slovakia, a. s., najväčší zamestnávateľ na Slovensku, dáva prácu 10 800 ľuďom. Vychovávajú si síce v školách vlastných odborníkov, no nestačí to. „Hľadáme stovky nových zamestnancov. Momentálne sa ich snažíme nájsť na Slovensku, práca v našej spoločnosti je však zaujímavá aj pre obyvateľov pohraničných oblastí najbližších susedných štátov, najmä Česka a Maďarska. Vo Volkswagene Slovakia pracuje približne 180 cudzincov prevažne zo štátov EÚ. Pre nedostatok pracovnej sily sme aktuálne nasadili do výroby približne 550 pracovníkov zo sesterského podniku Audi Hungaria,“ vysvetľuje hovorkyňa Lucia Kovarovič Makayová.

... v hladových dolinách sú úrady práce plné ľudí bez zamestnania. 7 fotografií v galérii ... v hladových dolinách sú úrady práce plné ľudí bez zamestnania. Zdroj: Táňa Fabová - Nový Čas

Podobné problémy majú v trnavskej automobilke. „Naša spoločnosť PSA Groupe Slovakia v Trnave aktuálne zamestnáva viac než 4 000 ľudí. Situácia v trojzmennej výrobe je stabilizovaná. Takzvaná víkendová zmena, teda štvrtá pracovná zmena, je v procese náboru, kde treba celkovo okolo 800 ľudí. Obsadili sme už 500 pozícií. Chýbajúce počty ľudí dopĺňame prostredníctvom personálnych agentúr. Snažíme sa prijímať ľudí hlavne zo Slovenska, rozbehli sme však aj nábor mimo krajín EÚ, konkrétne v Srbsku. Momentálne u nás pracuje 663 cudzincov, hlavne ľudia zo Srbska, ktorých je 448, z Rumunska 82, Maďarska 47, Poľska 26,“ uviedol riaditeľ komunikácie a vonkajších vzťahov Peter Švec. 

V Galante je najväčším zamestnávateľom spoločnosť Samsung Electronics Slovakia. Na otázku Života o zamestnávaní cudzincov nám odpovedali, že v rámci komunikačnej stratégie si vyberajú, na ktoré novinárske otázky budú odpovedať a práve tá, na ktorú sa pýtame, sa im nehodí! Podobne reagovali aj iné oslovené firmy. Boja sa o svoju reputáciu, radšej zamestnávanie cudzincov taja. Dokonca v spoločnosti zameranej na prácu s potravinárskymi výrobkami sa nám priznali, že áno, predvlani zamestnávali Srbov, skúsenosti boli dobré, len pre verejnú mienku od toho upustili a radšej zvážajú ľudí svojimi vozidlami zo širšieho okolia, hoci je to pre nich nákladné.

Srbské malé dediny sa postupne vyľudňujú. 7 fotografií v galérii Srbské malé dediny sa postupne vyľudňujú. Zdroj: Archív H.L.

Podľa údajov z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zamestnávateľom chýbajú hlavne operátori v strojárskej výrobe, montážni pracovníci elektrických a elektronických zariadení, pomocní pracovníci vo výrobe, skladníci a čašníci. Podľa štátnej príslušnosti voľné robotnícke profesie u nás obsadzujú hlavne Rumuni, Česi, Maďari, Poliaci a Bulhari. To sú cudzinci zo štátov Európskej únie. Z tretích krajín hrajú prím Srbi. Nasledujú Ukrajinci, Kórejčania a Rusi. Nárast Srbov u nás eviduje aj Národný inšpektorát práce, ktorý kontroluje takzvanú čiernu prácu. „V roku 2016 sme zaznamenali 137 prípadov nelegálneho zamestnávania občanov Srbska, čo možno považovať za nárast oproti predchádzajúcemu roku 2015, keď boli odhalené len 4 takéto prípady,“ konštatovala za Národný inšpektorát práce Slavěna Vorobelová.

Machri v prežívaní

Kto vlastne sú Srbi, ktorí k nám podniknú dlhú cestu, aby si na Slovensku zarobili na živobytie? Bližšie o tom Životu porozprávala novinárka pôsobiaca v srbskej Vojvodine Vladimíra Dorčová-Valtnerová, ktorá sa venuje vo svojich článkoch aj zvyšujúcej sa migrácii v regióne, kde žije a pracuje. Podľa jej slov v slovenských fabrikách za pásom stoja srbskí učitelia aj farári a ich malé dediny sa postupne, ale iste vyľudňujú.

Novinárka Vladimíra píše o migrácii krajanov za prácou. 7 fotografií v galérii Novinárka Vladimíra píše o migrácii krajanov za prácou. Zdroj: Jasmina Pániková

„Silnejšia vlna migrácie sa u nás začala pred takými dvomi, tromi rokmi a od vlaňajška naberá na intenzite. Dôvody sa rôznia, no určite je to najmä moment ekonomický a sociálny. V Srbsku je veľká nezamestnanosť a menej príležitostí na rekvalifikáciu pracovnej sily. No určite sú to aj politické dôvody, keďže naša krajina akoby sa nachádzala pod straníckou diktatúrou. Straníckosť sa dostala do každého póru nášho života a ľudia už jednoducho nevládzu, ale najmä nechcú ohýbať chrbát pred politickými stranami. Východiská sú dve, buď sa zbalia a odídu hľadať šťastie inde, alebo sa uzatvárajú do seba, do svojich domov, alebo do kruhu najbližších. Okrem odchodu našincov u nás vládne odcudzenosť, celková spoločenská apatia a rozčarovanie z demokratických zmien, ktoré nastali po 5. októbri roku 2000. Čiže spoločensko-politická situácia v Srbsku je zložitá a dôvodov na odchody je habadej.“

Za prácou odchádzajú aj učitelia, hrozí, že deti nebude mať kto učiť. 7 fotografií v galérii Za prácou odchádzajú aj učitelia, hrozí, že deti nebude mať kto učiť. Zdroj: Archív H.L.

Podľa oficiálnych štatistík je priemerný plat v Srbsku okolo 370 eur, čo je približne 45-tisíc dinárov. Územné rozdiely sú však zjavné. „V hlavnom meste Belehrad a jeho okruhu bol priemerný plat okolo 57-tisíc dinárov, v južnom Srbsku 38-tisíc dinárov, kým u nás vo Vojvodine 44-tisíc dinárov. Podľa niektorých oficiálnych údajov mesačný priemerný spotrebiteľský kôš v Srbsku je okolo 67-tisíc dinárov, v Novom Sade bol vo výške 75-tisíc. Ide teda o veľký nesúlad. Často sa hovorí, že obyvatelia Srbska sú machri, keď ide o vynaliezavosť v prežívaní. A to hovoríme naozaj len o prežívaní, nie o luxuse.“ Najväčšia miera nezamestnanosti je práve vo Vojvodine, až 16 percent ľudí je bez práce.

Ohrozená bezpečnosť?

Zahraniční robotníci musia, pochopiteľne, niekde aj bývať. Kým vo veľkých mestách sa akoby stratia, príliv Srbov či Bulharov a Rumunov cítia hlavne v menších samosprávach. V Galante dokonca zriadili pre nich ubytovňu v samotnom centre mesta v budove, kde na prízemí sídli banka. „Prevádzkovateľ ubytovne splnil všetky povinnosti zo zákona, nemohli sme nič robiť. Prítomnosť cudzincov v Galante je však problém, ľudia sa nazdávajú, že je ohrozená ich bezpečnosť. Pracovné agentúry ubytovali robotníkov v bytoch, kde ich je aj pätnásť či dvadsať, narúša to susedské vzťahy. Na druhej strane, kriminalita v meste sa nám nezvýšila. Situáciu však chceme riešiť v spolupráci s vládou, pretože si kladieme otázku, či sú tu cudzinci legálne,“ povedal primátor Galanty Peter Paška.

Primátor Galanty chce prítomnosť Srbov riešiť s vládou. 7 fotografií v galérii Primátor Galanty chce prítomnosť Srbov riešiť s vládou. Zdroj: Miro Miklas

Príliv cudzincov veľmi citlivo vnímajú aj v susednom meste Šaľa. „Naši ľudia píšu anonymy až na Úrad vlády SR, prípadne si vylievajú žlč na sociálnych sieťach. V meste vládnu xenofóbne názory typu – veď Balkánci boli vždy bojovný národ. Objektívne však musím povedať, nemáme žiadny nárast kriminality,“ povedal Životu primátor Jozef Belický. Primátor Serede Martin Tomčányi hovorí: „V okrese je nezamestnanosť na úrovni 3,2 percenta. Všetci ľudia, ktorí chcú, teda pracujú. Cudzincov preto bude stále pribúdať. Fabriky by mali ponúknuť vhodné podmienky na bývanie pre celé rodiny zo slovenských chudobnejších okresov. V Seredi už takú skúsenosť máme. V 50. rokoch tu otvárali Niklovu hutu, vzniklo u nás sídlisko, kde bývali technici či robotníci z celého Slovenska.“

 

 


Má takmer 80, visí na skale s vŕtačkou a robí pre deti turistickú cestu. Za vlastné
Špenátová polievka s haluškami
Týranie sviečkami, pichanie ihlicami: Bátorička mala najviac obetí umučiť v Sárvári, Maďari ju za vrahyňu nemajú

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×