Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Žijete od výplaty do výplaty? Pracujúca chudoba sa stáva na Slovensku čoraz častejším fenoménom!

24.01.2017 (3/2017) Tisíce slovenských rodín ledva prežívajú od výplaty do výplaty. Pracujúci chudobní sú znepokojivou realitou.
Žijete od výplaty do výplaty? Pracujúca chudoba sa stáva na Slovensku čoraz častejším fenoménom!
8 fotografií v galérii
Ilustračná snímka
Autor fotografie: Shutterstock‎

Keď sa na Slovensku hovorí o chudobe, väčšina z nás si predstaví hordu nezamestnaných a asociálov, ktorí nemajú žiadny príjem, žijú zo sociálnych dávok podporovaných štátom a mnohokrát si pod pojmom chudoba vybavíme bezdomovcov. Položili ste si však niekedy otázku, čo to chudoba naozaj je? Kto v skutočnosti živorí, hoci má pravidelný príjem, chodí poctivo do práce a napriek tomu si nemôže dovoliť veci, ktoré považujeme za samozrejmosť?

Kde sú hranice chudoby?

Na Slovensku sa skupina pracujúcej chudoby začína rozmáhať. Jav, ktorý sa nenápadne vkradol do našich životov, dostáva zelenú a nikto si nemôže byť istý, kedy sa v tejto kategórii občanov ocitne. Stačí ochorieť a príjemná bezbolestná prítomnosť je minulosťou. Informácie o priemernej mzde, ktorou sa rozumie aritmetický priemer všetkých miezd na Slovensku, sú zavádzajúce. Je známe, že väčšina, až sedemdesiat percent ľudí, pracuje za menej peňazí, ako je priemerný plat. Minulý rok sa pohyboval priemer mzdy na hranici deväťsto eur, tento údaj sa sleduje, pretože je dôležitý aj pre výpočet koeficientu na výpočet dôchodkov. Hoci sa priemerný plat každoročne zvyšuje, nie je pravda, že máme v peňaženke viac peňazí. Tie totiž stále strácajú hodnotu. Navyše, určitá časť ľudí pracuje za minimálnu mzdu, ktorá je pre tento rok stanovená na 435 eur v hrubom.

Takto si nejako všeobecne chudobu predstavujeme. Realita je však iná. V chudobe žijú aj ľudia, ktorí roky pracujú. 8 fotografií v galérii Takto si nejako všeobecne chudobu predstavujeme. Realita je však iná. V chudobe žijú aj ľudia, ktorí roky pracujú. Zdroj: Martin Mázor

Pracujúca chudoba sa tak stáva na Slovensku čoraz častejším fenoménom. Mnoho ľudí, často zadlžených do konca produktívneho života, si však kladie otázku, v čom sú jeho práca a produktivita iné, horšie ako napríklad v rovnakom povolaní v Nemecku? Ako je možné, že sme stále rukojemníkmi zamestnávateľov, hoci na druhej strane denne počúvame, ako sa štátu darí? Kde sú tie peniaze, ktorými štát prostredníctvom priamych a nepriamych daní bohato dotujeme?

David Shipler, nositeľ Pulitzerovej ceny za literatúru faktu, nazval pracujúcich chudobných neviditeľnými. „Muž, ktorý umýva autá, žiadne nevlastní. Úradníčka, ktorá vypĺňa šeky v banke, má na svojom účte 2,02 dolára. Žena, ktorá edituje skriptá študentom medicíny, nebola už celú dekádu u zubára.“ Tento problém opísal vo svojej knihe o tzv. neviditeľných ľuďoch v Amerike. Väčšina osôb, ktoré vo svojej knihe opisuje, nežije v luxuse, naopak, sú uväznené vo vážnych ťažkostiach. To, čo zarobia, ich nedokáže udržať dostatočne ďaleko od chudoby, zabezpečiť, aby zlepšili svoje životy, naopak, drží ich tam. „Nikto, kto ťažko pracuje, by nemal byť chudobný,“ napísal David Shipler (SHIPLER, D. K., 2004: The Working Poor. Invisible in America.).

Na to, že chudoba ohrozuje aj pracujúcich Slovákov, upozorňovala už v roku 2010 aj Iveta Radičová. Nízky príjem z práce podľa Radičovej neumožňuje osobe vymaniť sa z rizika chudoby, pričom tá sa prenáša aj do staroby. „Je tu aj hrozba, že občan nezíska kvalifikované alebo žiadne zamestnanie napriek tomu, že investoval do svojho vzdelania,“ upozorňovala.

Existujú pracovné odvetvia, kde je zvýšenie platu iba nereálnym snom. Napriek počtu odpracovaných rokov. 8 fotografií v galérii Existujú pracovné odvetvia, kde je zvýšenie platu iba nereálnym snom. Napriek počtu odpracovaných rokov. Zdroj: Shutterstock

Čo to teda chudoba vlastne je? Jedna z definícií znie, že chudoba označuje osoby, rodiny alebo skupiny osôb, ktorých zdroje, materiálne, kultúrne a sociálne, sú natoľko limitované, že ich vylučujú z minimálne akceptovaného životného štýlu štátov, v ktorých žijú. Chudoba tvorí súčasť každej spoločnosti, no nie je presne definovaná a ani oficiálne štatistiky nevykazujú počty chudobných. Ak sa aj po prečítaní týchto riadkov cítite bohatý, máte šťastie. Z bohatstva ducha sa však rodina nenaje.

Taká obyčajná rodina

Štyridsaťpäťročná Alena žije v Nitre, v meste, v rodinnom dome. Je vysokoškolsky vyštudovaná učiteľka, jej manžel je inžinier, ktorý v súčasnosti pracuje ako živnostník, niektorí by povedali, že podniká. Majú tri študujúce deti, auto, fungujúce mobily, prístup na internet a napriek tomu Alena otvorene hovorí, že patria medzi chudobných ľudí.

„Ako všetci, aj my sme sa naučili chudobu dokonale skrývať, hoci našu situáciu nepovažujeme ani za neschopnosť, zlyhanie a nie je to hanba. Od skončenia školy obaja pracujeme. Rozhodli sme sa založiť rodinu, pretože v tom vidíme zmysel života a hoci sme s tretím dieťaťom nepočítali, absolútne sme neriešili otázku, či si vôbec tretie dieťa môžeme dovoliť,“ hovorí Alena.

„Ako skoro všetci, začínali sme v podnájme, pretože sme si nemohli zobrať hypotéku na niečo, čo sme nevlastnili, vtedy sa to nedalo. A keďže sme nič nemali, pomohli nám rodičia. Predali pozemok a od príbuzných nám kúpili rodinný dom. Dvojizbový, v pôvodnom stave. Naším plánom bolo našetriť peniaze, aby sme si mohli zobrať pôžičku a dom nielen zrekonštruovať, ale aj dostavať minimálne jednu izbu. Po dvadsiatich rokoch zostalo len pri pôvodných plánoch. V dvojizbovom dome doteraz žijeme piati,“ opisuje svoj život.

Vo všeobecnosti šetríme vo všetkom, napriek tomu ceny rastú viac ako platy, a musíme si požičiavať. 8 fotografií v galérii Vo všeobecnosti šetríme vo všetkom, napriek tomu ceny rastú viac ako platy, a musíme si požičiavať. Zdroj: Shutterstock

„Manžel je vysokoškolsky vzdelaný profesionálny vojak, chvíľu robil aj v kasárňach, ktoré napokon v meste skončili. Istý čas bol nezamestnaný, no našiel si dobrú prácu a na tie časy aj dobre zarobil, bolo to asi 900 eur mesačne. Po materskej som šla učiť. Keď sme mali dve deti, manžel znova zmenil robotu, pretože sa ukázalo, že sú tam katastrofálne podmienky. Otehotnela som tretíkrát, opäť sme žili z materskej a manžel z podpory úradu práce. Mimochodom, ten mu ani jedenkrát nepomohol novú prácu nájsť, neposkytli mu tam žiadny servis, ako a čo by mohol robiť a podobne. Keď sme obaja pracovali, náš mesačný príjem predstavoval asi 1 500 eur. Z toho sme splatili rýchle pôžičky – teda nejaké zariadenie do domu a kuchyne. Ako som však spomenula, manžel opäť zostal bez práce, prišla kríza a pocítili sme ju na vlastnej koži. Začali sme okamžite šetriť, odkladali sme aj z podpory, ktorú pol roka dostával, pretože sme vedeli, že nás čakajú horšie časy. Zrušili sme napríklad satelitné programy, pozeráme iba voľný príjem. Obmedzili sme nákup potravín a oblečenia. Peniaze, ktoré sme šetrili na dostavbu izby a čiastočnú rekonštrukciu, sme museli investovať do rodinného auta, bola to nevyhnutnosť. Naviac, ja sa denne starám o nevládneho otca, pretože nemáme na to, aby sme ho umiestnili v nejakom zariadení,“ pokračuje Alena opisom situácie, v ktorej sa ocitla so svojou rodinou.

„Keď malo naše tretie dieťa rok a pol, musela som nastúpiť do práce, hoci som nechcela. Moje deti nikdy neboli rozmaznané, no museli sa naučiť, že šunka nebude tak ako dovtedy, ale len raz za čas, na dovolenky sme mohli zabudnúť. Po roku nezamestnanosti sa manžel rozhodol podnikať, je živnostník a opravuje počítače. Otvorene poviem, že svoje podnikanie neustále dotuje, čo zarobí, všetko investuje, pretože začal úplne na nule. Zistili sme tiež, že bez známostí nevie získať väčšie zákazky, a keď niečo zarobí, obyčajne je to mimo firmy, keš na ruku. Takže sme odkázaní na môj pravidelný príjem, zo školstva som prešla do verejnej správy a môj plat je okolo 650 eur v čistom. Poznáš ten rap od Kaliho a El Nina Na hranici chudoby? Úplne sa s tým textom stotožňujem. Nové šaty som si nekúpila ani nepamätám, o topánkach ani nehovorím,“ pokračuje.

Rodinu dokáže na kolená položiť aj obyčajná maródka jedného dospelého. Extrémne prípady končia platobnou neschopnosťou, sú rodiny, ktoré skončili bez strechy nad hlavou. 8 fotografií v galérii Rodinu dokáže na kolená položiť aj obyčajná maródka jedného dospelého. Extrémne prípady končia platobnou neschopnosťou, sú rodiny, ktoré skončili bez strechy nad hlavou. Zdroj: Shutterstock

„Postupne som nakupovala potraviny v akcii, to som sa časom jednoducho naučila. Sme obaja vysokoškolsky vzdelaní a hoci nie sme ekonómovia, občas sa zamyslíme nad tým, ako je možné, že to takto u nás funguje a kde sa peniaze, ktoré štátu dávame, strácajú. O čo je moja práca horšia ako človeka v Rakúsku či Nemecku? Robím menej? Prežívame len preto, lebo nám pomáhajú rodičia, dôchodcovia, ktorých opatrujem. I keď to tak nevyzerá, viem sa obliecť za desať eur. Oblečením ma zásobovala mama, obiehala akcie, čínske obchody. Raz som dostala topánky vhodné akurát tak do truhly, nedalo sa v nich chodiť. O lekároch hovoriť nemusím, u zubára som nebola desať rokov, neberiem ani lieky, ktoré by som mala,“ skonštatuje. „Ale aj to nás posunulo, naučili sme sa, že fakt nie sme takí bohatí, aby sme si kupovali tie najlacnejšie veci.“

Chceme nemožné?

Alena hovorí, že na úplne bežný štandardný život pre päťčlennú rodinu, ktorá potrebuje zaplatiť náklady na bývanie a základné poplatky, stravu a deťom nevyhnuté výdavky na školu, jej spomínaná suma, teda istých 650 eur, vystačí na dva týždne. „Potom si už musím požičiavať. Tento ‚nedostatok‘ peňazí nás ako rodinu aj sociálne izoluje. Keďže bývame, ako bývame, nemôžu k nám chodiť spolužiaci našich detí, nepozývame k nám priateľov, jednoducho náš dom je jedna nocľaháreň. Nemáme za čo vymeniť okná, zrekonštruovať kúpeľňu, o streche ani nehovorím. Toto všetko sa, samozrejme, odrazilo aj na našom partnerskom vzťahu. Napokon, už Božena Slančíková-Timrava napísala, že pri biede sa aj láska pominie. Máme problémy, no snažíme sa. Máme už dosť rokov. Už sa skôr zamýšľame nad dôchodkom, pretože sa bojíme, čo bude. Predlžuje sa vek odchodu do dôchodku, neviem si to vôbec predstaviť. Sama sa starám o rodičov a nevládneho otca, popritom musím pracovať. Kto sa postará o nás? Ako skončíme v starobe?“ položí si otázku, na ktorú nevie odpoveď.

Pripravuje sa podpora ľudí, ktorí chcú pracovať. Kto však podporí tých, ktorí už pracujú celé roky za rovnaké mzdy? 8 fotografií v galérii Pripravuje sa podpora ľudí, ktorí chcú pracovať. Kto však podporí tých, ktorí už pracujú celé roky za rovnaké mzdy? Zdroj: Shutterstock

„Ako sa vidím o desať rokov? Mám svoje sny a stále snívam, najmä o tom, aby som sa odtiaľto odsťahovala. Ale realita je taká, že žijem tu a budem tu musieť žiť ďalej. Nemáme tu žiadne sociálne istoty, nič. Áno, chodím voliť a keďže si nemám z čoho vybrať, volím vždy menšie zlo. Kedy tu bolo najlepšie? V osemdesiatom deviatom som chodila štrngať kľúčmi a tešila som sa na spoločenskú zmenu. Ale všetko to ide dolu vodou. To je môj názor.“

Z čoho ušetríme?

O pracujúcej chudobe na Slovensku sme sa chceli dozvedieť viac, zaujímalo nás, či existujú o tejto skupine obyvateľstva nejaké štatistiky či analýzy. Z verejných informácií sme sa dozvedeli už stále opakované a známe fakty, teda, že ohrozené sú rodiny s jedným príjmom a matky bez partnera. Otázky týkajúce sa pracujúcej chudoby sme smerovali aj na ministerstvo financií, do Inštitútu finančnej politiky (IFP), ktorý je analytickým útvarom ministerstva.

„Neexistuje žiadna absolútna a všeobecne uznávaná definícia alebo hranica, ktorá vymedzuje pojem chudobného. Obzvlášť to platí pri definícii chudoby v hospodársky vyspelých krajinách, kde je zabezpečená situácia základných životných potrieb, najmä jedlo, ošatenie a strecha nad hlavou. Chudoba je z tohto pohľadu často definovaná vo vzťahu k štandardu v danej spoločnosti. V EÚ je zaužívaný pojem ‚hranica rizika chudoby‘ – ohrození sú ňou ľudia, ktorých disponibilný príjem je pod 60 % mediánu národného ekvivalentného príjmu (v prepočte na paritu kúpnej sily a na euro). V roku 2014 bola táto hranica chudoby, ktorú zverejnil Štatistický úrad SR, 346,5 eura na mesiac,“ napísala nám riaditeľka IFP Lucia Šrámková.

Ministerstvo Jána Richtera pripravilo opatrenia, vďaka ktorým by si v tomto roku mali prilepšiť niektoré skupiny obyvateľov. 8 fotografií v galérii Ministerstvo Jána Richtera pripravilo opatrenia, vďaka ktorým by si v tomto roku mali prilepšiť niektoré skupiny obyvateľov. Zdroj: Maroš Herc - Nový Čas

„Približne sedem percent zamestnancov na Slovensku zarába hrubú mzdu v intervale ± 5 percent okolo oficiálnej minimálnej mzdy. Výrazne vyšší podiel zamestnancov v pásme minimálnej mzdy možno nájsť v ubytovacích a stravovacích službách, ako aj vo veľkoobchode a maloobchode. Prešovský kraj tiež dosahuje oproti priemeru výrazne vyšší podiel takýchto zamestnancov. Najväčšia časť výdavkov smeruje na potraviny a nealkoholické nápoje, potom na bývanie, vodu, elektrinu, plyn a palivá.“

Na otázku, kto teda pracujúca chudoba je, či ste pracujúci bohatí, alebo, naopak, chudobní, si skúste odpovedať sami. Téma chudoby sa bude mnohých z nás dotýkať čoraz viac a viac. Je začiatok roka a už teraz si tisícky rodín zúfajú, ako ušetria na kúrení či elektrine, keďže Úrad pre reguláciu sieťových odvetví zvýšil paušálne poplatky za meradlá. Uťahujeme si ešte stále opasky, alebo nám uťahujú slučky?

8 fotografií v galérii Zdroj: Život

 

 


Tip na výlet: V Jarabinskom kaňone sa vraj ukrýva otvor do pekla
Ženu si musel „zaslúžiť“ románom, lesk večierkov si užíval ako Gatsby. F. S. Fitzgeralda zničila žiarlivosť a alkohol
Figové hrudky

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×