Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

V najvyššie položenej obývanej oblasti Kaukazu hrdosť stále stojí nad peniazmi a kariérou

22.12.2016 (51/2016) Horská dedina Ushguli vo výške 2 200 metrov v gruzínskej Svanetii bola mojím cieľom už v roku 2000. Vtedy nás však cestou tam zastavili a otočili policajti. V tom čase bola Horná Svanetia pre turistov nebezpečná a neprístupná.
V najvyššie položenej obývanej oblasti Kaukazu hrdosť stále stojí nad peniazmi a kariérou
9 fotografií v galérii
Dediny vo Svanetii sú plné dobytka v zime aj v lete.
Autor fotografie: Jozef Terem

Teraz sa nám to však aj napriek množstvu snehu konečne podarilo. Svaneti alebo Svanetia je horská oblasť v severozápadnom kúte Gruzínska na hraniciach s Abcházskom a Ruskom. Obklopená vysokými končiarmi hôr je Svanetia izolovanou a najvyššie položenou obývanou oblasťou celého Kaukazu. Aj preto sa jej obyvatelia od ostatných Gruzíncov odlišujú jazykovo i kultúrne. Ako oni sami tvrdia, ich jazyk je natoľko odlišný, že keď začnú hovoriť po svojom, ostatní Gruzínci nemajú šancu im porozumieť. Nachádza sa tu aj najvyšší vrchol Gruzínska – Shkhara (5 193 metrov), symbolom Svanetie je aj nádherný kopec Ushba (4 710 metrov), ľahko rozpoznateľný vďaka svojim dvom strmým vrcholkom.

Atmosféru pod Ushbou sme vychutnali v dedinke Mazeri, ktorá bola síce pod snehom, no stretli sme tu dobrých ľudí v podobe starého Gurama, ktorý nás pozval domov, pohostil jedlom, pálenkou, predstavil rodinu a povedal množstvo pekných prípitkov. V Gruzínsku sa totiž hlavného slova pri stole ujme vždy najskúsenejší muž. Volajú ho tamada.

Na návšteve u Gurama, prestretý stôl, jedlo, pálenka čača a prípitky. 9 fotografií v galérii Na návšteve u Gurama, prestretý stôl, jedlo, pálenka čača a prípitky. Zdroj: Jozef Terem

Rok 2000 – zložitá situácia

Región sa delí na Horné a Dolné Svaneti s hlavnými centrami v Mestii a Lentechi. Práve v Lentechi, centre dolnej oblasti, sme pred šestnástimi rokmi skončili naše putovanie. Tentoraz však bola naším cieľom Horná Svanetia, konkrétne dedina Ushguli. O tej sa v niektorých štatistikách uvádza, že vo výške približne 2 200 metrov je najvyššou obývanou dedinou v Európe. Gruzínci na tom doslova trvajú, hoci geo- grafické označenie „v Európe“ je diskutabilné. No minimálne to zvyšuje atraktivitu tohto miesta. V roku 2000 však bolo celé Gruzínsko v zložitej situácii. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa bezpečnostná situácia vo Svanetii výrazne zhoršila, čo sa vystupňovalo po vojne v Abcházsku. V horských oblastiach bolo množstvo zbraní a obeťami lúpežných prepadov sa často stávali turisti. A ako to už v týchto situáciách býva, najľahším a možno aj najrozumnejším riešením bolo celú oblasť pre turistov uzavrieť. Sem-tam sa určite podarilo niekomu preniknúť, nám však nie. Už ako sme nasadli do autobusu, putovalo do cieľovej stanice v Lentechi policajné echo, na základe ktorého nás hneď po príchode kontrolovali, zobrali nám pasy, dovolili poprechádzať sa po mestečku a poslali nás späť. Situáciu napravili až rozsiahle bezpečnostné operácie v roku 2004. Odvtedy sa tu rozvíja turistický ruch. Tomu veľmi výrazným spôsobom pomohla aj nová cesta do Mestie, ktorú vybudovali za prezidenta Saakašviliho. Celý región sa tak stal oveľa ľahšie prístupný a oblasti, ktoré bývali v zimnom období na niekoľko mesiacov odrezané od sveta a zásobované vrtuľníkmi, sa stali podstatne prístupnejšie.

Typický dom vo Svanetii. 9 fotografií v galérii Typický dom vo Svanetii. Zdroj: Jozef Terem

Policajné autá sme tu však stretávali a videli doslova na každom kroku. Policajti mali najnovšie terénne autá a novopostavené policajné stanice vždy na dobre viditeľnom mieste. Oproti minulosti obrovský rozdiel, pretože v tom čase používali staručké lady alebo moskviče. Príslušníci však pôsobili priateľským dojmom. Vraj sú to všetko obyvatelia Svanetie. A keďže Svanetia sú, obrazne povedané, len väčšie alebo menšie dediny, dobre poznajú miestne pomery aj ľudí. Policajtov sme skutočne stretávali najmä pri tom, ako vyťahujú zo snehových závejov zapadnuté autá, alebo si od nich šoféri, zrejme susedia, pýtali cigarety.

Pristátie v Kutaisi

Bol som veľmi zvedavý na Gruzínsko 2016 v porovnaní s minulosťou. Pristáli sme na síce maličkom, no modernom letisku v meste Kutaisi. Hneď v hale sme, pochopiteľne, ochutnali gruzínsky koňak. Ten sa za posledné roky výrazne zlepšil. Kým počas mojej predošlej návštevy samotní Gruzínci vraveli, že ich brandy alebo koňak za veľa nestoja a ten arménsky je lepší, teraz to už nikto netvrdil. Skutočne, značky ako David, Sarajishvili, Askaneli a ďalšie boli výborné. Po krátkej degustácii sme sa vrhli do reálneho života. To znamená, začali sme zjednávať cestu do Mestie s miestnymi taxikármi. Na rozumnú cenu, približne 70 až 80 eur za 280 kilometrov, nám prikývol Zurab, tučný starý pán s prefajčeným hlasom. Pohyboval sa ako slimák a, ako vysvitlo, rovnako aj šoféroval. Neustále zaspával za volantom a po tom, čo zrazil psa, ho v jeho vlastnom taxíku vymenil jeden z nás.

Kde nepomohlo iné auto, vytiahli Nivu zo závejov chlapi. 9 fotografií v galérii Kde nepomohlo iné auto, vytiahli Nivu zo závejov chlapi. Zdroj: Jozef Terem

Ďalší, vážnejší problém nastal za mestom Zugdidi, kde sa začala krajina dvíhať do hôr a prišiel prvý sneh. Tu vysvitlo, že Zurab nemá zimné pneumatiky a asi po dvoch kilometroch do kopca bolo jasné, že takto to ďalej nepôjde. Zastali sme krížom uprostred cesty a auto milého Zuraba otočili na cestu späť. Našťastie, smerom nahor išiel staručký Ford Transit, ktorý som hneď zastavil s tým, či nás zoberú do hôr. Zurab hneď využil situáciu, šoférovi dal desať eur, zaželal nám šťastnú cestu a zvyšok peňazí si bez práce vopchal do vrecka. Veľmi dobre od začiatku vedel, že do cieľa nás nedovezie. Drobní podvodníci v cestovnom ruchu sa už teda vyliahli aj v Gruzínsku.

Cesta do Mazeri

Našu novú spoločnosť tvorili šofér, dvaja chlapi a dve hlučné ženy. Ja som sedel v druhom rade sedadiel uprostred domácich. Kamaráti sedeli a neskôr aj spali v zadnej časti auta na vreciach s obilím. Vďaka svojmu miestu som musel udržiavať rozhovor a popíjať pravidelné a výdatné prídely domácej pálenky zvanej čača. Dialóg prebiehal v ruštine, keďže drvivá väčšina Gruzíncov starších ako tridsať rokov hovorí stále plynule po rusky. Vysvitlo, že posádka auta mieri do dedinky Etseri. Z nej pochádzal aj môj hlavný spoločník Klemens. Ten robil kedysi v dedine učiteľa, teraz však pracuje ako šofér a vozí turistov. Nevedel si vynachváliť novú cestu do Hornej Svanetie a skutočnosť, že už aj túto oblasť navštevujú turisti zo zahraničia. Domácim to vraj prináša profit a zlepšuje život. Určite má pravdu, žiaľ, na základe skúseností z iných častí sveta hrozí, že Svanetia už o pár rokov bude na nepoznanie...

Tento tvor behal po uliciach. 9 fotografií v galérii Tento tvor behal po uliciach. Zdroj: Jozef Terem

Počas reči som zistil, že všetci idú na pohreb priateľovi z dediny, ktorého zastrelili pri hádke pod vplyvom alkoholu v gruzínskom regióne Kakheti. Na pohreb vraj príde celá dedina, aj tí, čo už žijú mimo nej. Celou cestou sme v snehovej búrke stretli minimum vozidiel, no väčšina z nich zastavila a chlapi sa zdravili podaním ruky a symbolickým bozkom na líce. Vraj to boli všetko Etserčania, ktorí sa zbierali na pohreb. Toto sa rapídne zhustilo v samotnej dedinke Etseri, kde hneď na začiatku stála skupina chlapov, ktorá nás nasmerovala na strmú cestu do dediny. Tá bola celá pod snehom a ľadom. Navyše fúkal silný vietor a rozvírený sneh len dotváral arktický dojem. Dodnes nechápem, ako sa staručký Tranzit dokázal dostať až sem.

Miestni chlapi majú riadne divoký zjav. Koniec koncov, asi ako všetky národy Kaukazu. K nám však boli všetci prívetiví. Ešte v aute som sa spýtal, čo nasleduje po pohrebe. Klemens mi odvetil, že potom sa všetci poradia, ako pomstia vraždu príbuzného. Vo Svanetii ešte donedávna platila krvná pomsta. Klemens tvrdil, že platí v niektorých oblastiach dodnes. Mladí ľudia mi však neskôr vraveli, že to tak už nie je. Ťažko povedať, no v koži chlapíka z Kakheti by som rozhodne nechcel byť...

Keď Niva vyťahuje Nivu

Dedina Etseri pôsobila v snehovej fujavici s kamennými domami a vežou stredovekým dojmom. Nebyť niekoľkých áut zaviatych snehom, cítil by som sa ako v minulosti. Klemens nám nakoniec vybavil odvoz do Mestie staručkou Ladou Niva za sto gruzínskych lari. Všetci šiesti sme sa spoločne so šoférom a s ruksakmi napchali do vozidla pre štyroch a cez úplne dopukané a zamrznuté sklo s úžasom sledovali, ako šofér rozbehol auto dolu z kopca po zasneženej a zamrznutej ceste cez dedinu. Hneď ako sme sa napojili na hlavnú cestu, vbehol do blízkeho domu a priniesol vedro s vodou, ktorým oblial všetky sklá, aby zmizla námraza a sneh. Netuším, čo do vody pridal, keďže nezamrzla. Možno soľ.

Ushguli je podľa niektorých údajov najvyššie položenou obývanou dedinou v Európe. Či je však táto oblasť Európa, je veľmi diskutabilná a citlivá téma. 9 fotografií v galérii Ushguli je podľa niektorých údajov najvyššie položenou obývanou dedinou v Európe. Či je však táto oblasť Európa, je veľmi diskutabilná a citlivá téma. Zdroj: Jozef Terem

Pokračovali sme ďalších 500 metrov a minuli Nivu, ktorá skončila v snehu vedľa cesty. Opäť sme zastali a začali auto pomocou lana vyťahovať. To sa roztrhlo, následne chlapi vytiahli reťaz. Niva však druhú Nivu nedokázala vyslobodiť. Okolo išlo väčšie auto, nedokázalo to však ani ono. Nakoniec sa asi za pätnásť minút zišlo zo desať chlapov, ktorí jednoducho auto rozkývali a zo snehu vytlačili. Keď sa to podarilo, s najväčšou samozrejmosťou mi jeden z nich povedal po rusky: „Tak nado eto sdelať“.

Keď sme konečne dorazili do Mestie, blížil sa večer a my sme za jeden deň zažili viac ako za týždeň. Ocitli sme sa v úplne inom svete. Vo svete mne veľmi blízkom – svete krásnej prírody, tradícií, kde ešte slovo a podanie ruky platí viac ako zmluva, kde je hosť požehnaním do domu a hrdosť stojí nad peniazmi a kariérou.

Vo Svanetii za elektrinu neplatia

Keďže náš cieľ bol jasný – vychutnať Gruzínsko naplno a reálne –, ubytovali sme sa v domčeku s domácimi, ktorí nám uvoľnili dve izby. Jednoducho si upratali veci do skrine, prestreli novú posteľnú bielizeň a povedali, že ráno máme prísť na raňajky. Nebol to však domček, skôr generačný dom, kde žili dve veľké rodiny. No nepochopil som, kto je koho príbuzný, nakoľko som stretával postupne nových ľudí od detí až po tých najstarších. Kúrilo a varilo sa v peci na drevo, v izbách už iba elektrickými ohrievačmi. Počas dlhej a tuhej zimy musia za elektriku zaplatiť kopec peňazí, pomyslel som si. Ako však neskôr vysvitlo, v Svanetii za elektrinu ani za vodu v domácnostiach neplatia. Znie to neuveriteľne, no je to tak. Platia iba komerčné objekty, reštaurácie, hotely a podobne. Bežné domácnosti nič.

Pec, na ktorej sa varilo. 9 fotografií v galérii Pec, na ktorej sa varilo. Zdroj: Jozef Terem

Keď som sa neskôr na to opakovane pýtal Giglu, chlapíka s Mitsubishi Delica, ktorý nás povozil v okolí, zhrnul to jednoducho ruskou vetou: „Eto dlja svanskovo naroda.“ Obyvatelia vraj neplatili za energie nikdy, ani za čias komunizmu. Vraj Svanetia bola vždy chudobná izolovaná oblasť, kde zimy boli veľmi kruté, ľudia nemali peniaze a štát ich týmto spôsobom podporoval. Či už za minulého režimu, alebo aj v súčasnosti.

Kamenné veže sú symbolom Svanetie

Mestia je príjemné a pokojné mestečko uprostred hôr. Turistov je tu pravdepodobne v letnej sezóne už pomerne dosť, no davy to nebudú. Teraz v zime sme celkom pochopiteľne nestretli skoro žiadnych a ak, tak to boli Gruzínci z Tbilisi alebo Batumi. Aj nová výstavba sa nám zdala z architektonického hľadiska rozumná a vhodne zakomponovaná. K dispozícii je tu pre turistov infocentrum, ktoré sme našli stále zavreté, banka s ATM, zopár drobných obchodíkov, reštaurácií a, samozrejme, viacero menších hostelov. Rozhodne však nečakajte žiaden outdoorový obchod alebo butiky. Tie sme nevideli. Zato sa tu od roku 2010 nachádza letisko – ďalší prínos pre rozvoj regiónu a cestovného ruchu. Malé lietadlá sem v prípade priaznivého počasia prilietajú a odlietajú niekoľkokrát za týždeň. Odletieť z Mestie do Kutaisi a pozrieť si hory zo vzduchu sme mali v pláne aj my. No pre husté sneženie a zlú viditeľnosť sa práve náš let nekonal.

Panoráma Mestie a okolia. 9 fotografií v galérii Panoráma Mestie a okolia. Zdroj: Jozef Terem

Typickou črtou Mestie, no aj celej Svanetie, sú vysoké kamenné veže, ktoré stavali od 9. storočia. Veže si v tesnej blízkosti budovali jednotlivé rodinné klany. Neboli len na obranu pred vonkajšími nepriateľmi a pri lavínach, ale aj pri vzájomných vojnách svanetských klanov. Je ich tu ako húb po daždi. Vyzerajú majestátne, tajomne, monumentálne... Mnohé sú dodnes v perfektnom stave a aj preto vyzerá množstvo dedín vo Svanetii ako vystrihnutých z 15. storočia. Do jednej z nich sme sa pozreli aj my v dedine Ushguli. Nebolo to múzeum ani atrakcia pre turistov. Bola to jedna z bežných veží, ktorá v súčasnosti slúžila domácim ako skladisko. Veža mala štyri poschodia, ktoré boli vzájomne prepojené len malou dierou v strope, kam sa dalo dostať iba po rebríku. Ak sa ten vytiahol, veža bola prakticky nedobytná. Aj vďaka týmto vežiam sa dostala dedina Ushguli na Zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Svanetia je pre dobrodružné duše a horských turistov lákadlom pre svoju odľahlosť, divokosť, krásne vysoké hory aj tamojšiu svojráznu a veľmi starú kultúru. No zároveň je tu aj intenzívny rozvoj turizmu, takže kto chce vidieť to pravé a nefalšované z divokosti Kaukazu, mal by sem vyraziť čo najskôr. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že v okolí centra celej oblasti, mestečka Mestia, už spustili prvé lyžiarske stredisko v Hatsvali. Tomu by som pred rokmi neuveril ani vo sne. A podľa slov domácich majú tento rok spustiť aj druhý ski rezort, ktorý je od Mestie asi desať kilometrov. Preto neváhajte a vyberte sa do Svanetie čo najskôr...

Lanovky v lyžiarskom stredisku v Hatsvali. 9 fotografií v galérii Lanovky v lyžiarskom stredisku v Hatsvali. Zdroj: Jozef Terem

 


Stál pri strýkovom hrobe v takej zvláštnej polohe, až som sa pohoršil. A potom zrazu... čo sa to stalo?
Učí deti prežiť v prírode, vedie ich k hodnotám a spolupráci. Prečo sa o skautingu na Slovensku veľa nehovorí?
Speváčka Adele priznala rozpad manželstva: Toto je jej náhrada za manžela!

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×