Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Omyl storočia: Americká prohibícia účel nesplnila, na pokútnych obchodoch zarábal aj Kennedy

06.12.2016 Mal to byť priam zázračný spôsob ako sa zbaviť chudoby, zlepšiť morálku a zdravie ľudí a odstrániť zločin. V skutočnosti priniesla prohibícia Spojeným štátom americkým pravý opak.
Omyl storočia: Americká prohibícia účel nesplnila, na pokútnych obchodoch zarábal aj Kennedy
10 fotografií v galérii
Aj takto sa likvidoval počas prohibície zhabaný alkohol.
Autor fotografie: Getty Images

To, čo sa v Spojených štátoch odohrávalo po 5. decembri 1933, keď Kongres ratifikoval 21. dodatok ústavy, ktorým zrušil prohibíciu, sa dá pokojne nazvať masívnym útokom na bary. Mnohých ľudí však do nich nehnala ani tak šanca môcť si konečne vypiť, ako skôr túžba piť a opíjať sa po viac ako trinástich rokoch opäť legálne. Aj v období prohibície sa totiž ukázalo, že Amerika je skutočne krajinou neobmedzených možností. Hoci podľa zákona platil od januára 1920 v USA zákaz výroby, distribúcie a predaja alkoholu, kto chcel poľahky sa k nemu dostal. Do písmenka sa naplnila aj známa pravda, že zakázané ovocie chutí najlepšie, keďže ľudia počas prohibície pili viac než pred ňou. Experiment so vznešenými cieľmi, ako ju nazval prezident Herbert Hoover, sa skrátka skončil totálnym fiaskom.

December 1933. Američania oslavujú koniec prohibície. 10 fotografií v galérii December 1933. Američania oslavujú koniec prohibície. Zdroj: int

Piesňami aj sekerami

Prohibícia nebola prvým americkým pokusom o skoncovanie s alkoholom. Koncom 18. storočia po získaní nezávislosti sa napríklad začali objavovať výzvy na zlikvidovanie európskeho daru, ako mnohí alkohol nazývali, motivované najmä snahou odpútať sa aj takto od starého kontinentu. Tieto ani podobné aktivity sprvu nepadali na úrodnú pôdu, postupne však rôzne hnutia striedmosti a abstinenčné spolky získavali podporu. V roku 1840 sa pod prísahu abstinencie podpísal viac ako milión Američanov a o šesť rokov neskôr sa v štáte Maine dokonca podarilo presadiť prvý „suchý“ zákon.

Ešte viac sa boj s alkoholom rozmohol po občianskej vojne a preslávili sa ním najmä dve dámy. Elisa Thompsonová sa mužov v Ohiu pokúšala priviesť k abstinencii tým, že spolu s ďalšími ženami vytrvalo chodila do barov, kde sa modlili, spievali nábožné piesne a barmanov prehovárali, aby hosťom nenalievali. Militantnejšie spôsoby používala Carry Nationová, ktorej sa takisto podarilo zregrutovať niekoľko tisíc prívrženkýň. Tiež navštevovali saloony, ich zákazníkom však namiesto spevu nadávali alebo sekerami rozbíjali fľaše s pitím. Nationovej najznámejší útok sa odohral v Kansase, kde pod jej vedením ženy vyvalili na ulicu sudy s alkoholom, tam ich rozbili a zapálili.

Karikatúra z polovice 19. storočia znázorňujúca cestu alkoholika od prvého pohárika po hrob. 10 fotografií v galérii Karikatúra z polovice 19. storočia znázorňujúca cestu alkoholika od prvého pohárika po hrob. Zdroj: Wikipedia

Je síce pravda, že obe aktivistky mali významný vplyv, svojimi metódami by však zrejme nič nedosiahli, keby sa boj proti alkoholu nestal aj vďačnou témou lokálnych politikov. Práve ich zásluhou začali v jednotlivých štátoch prijímať zákony, ktoré rôznymi formami obmedzovali predaj či podávanie alkoholu. Niektoré takéto nariadenia sa však dali ľahko obísť. Napríklad v New Yorku bolo síce zakázané predávať alkoholické nápoje v nedeľu, neplatilo to ale ak ste si objednali pohárik k jedlu. V praxi to vyzeralo tak, že vám čašník priniesol alkohol a na stôl položil aj tanier so sendvičom, ktorého ste sa ale nemuseli ani dotknúť. Keď ste dopili a odišli, jednoducho ho „posunul“ inému hosťovi.

Recept na všetko

Začiatkom 20. storočia už v každom štáte USA platila nejaká forma zákazu alkoholu a do roku 1915 dokonca v 26 zo 48 štátov prijali úplnú prohibíciu. Nebolo teda pochybností, že najprísnejšie nariadenie sa skôr či neskôr rozšíri na celé územie. Zvlášť pri kampaniach, ktoré neúnavne viedli abstinentské spolky ako napríklad Zväz kresťanských žien či Antisaloonna liga. Zdôrazňovali, že alkohol ničí rodinný život, vedie k zločinnosti, násiliu a chudobe a ničí tak celú spoločnosť. „Ak sa nám podarí zbaviť alkoholu, chudobné chatrče budú minulosťou a väzenia môžeme prestavať na fabriky. Ak totiž ľudia prestanú piť, stanú sa z nich bezúhonní občania,“ hlásal známy kazateľ Billy Sunday.

Pohreb whiskey. Aj takéto karikatúry vychádzali po schválení zákona o prohibícii v amerických novinách. 10 fotografií v galérii Pohreb whiskey. Aj takéto karikatúry vychádzali po schválení zákona o prohibícii v amerických novinách. Zdroj: Rex / Shutterstock

Presvedčenie, že celoplošná prohibícia vyrieši problémy, ktoré trápia spoločnosť, nadobudli postupne aj najvplyvnejší politici a zákonodarcovia. V januári 1919 Kongres prijal 18. dodatok k Ústave Spojených štátov, ktorým sa zakazovala výroba, distribúcia a predaj všetkých nápojov obsahujúcich viac než 0,5% alkoholu. Zákon inicioval minnestoský právnik Andrew Volstead a hoci ho prezident Woodrow Wilson vetoval, v októbri 1919 kongresmani opätovným hlasovaním nesúhlas hlavy štátu prelomili. Na radosť všetkých moralistov tak začal 16. januára 1920 platiť zrejme najznámejší zákaz v amerických dejinách. Aj jeho obhajcom bolo jasné, že alkohol z USA nezmizne zo dňa na deň, tvrdili však, že o tridsať rokov ho už Amerika určite poznať nebude.

Pilo sa ďalej

Aj prohibícia ale poznala výnimky. Cirkvi, ktoré pri náboženských obradoch používali víno to mohli robiť aj naďalej a v obmedzenom množstve sa dal legálne zaobstarať aj tvrdý alkohol. Keďže sa využíval aj na terapeutické účely, mohol ho lekár predpísať pacientovi, ktorému ho potom v lekárni na základe receptu predali. No a stalo sa čo sa stať muselo. V nasledujúcich rokoch v Spojených štátoch závratne stúpol počet ľudí, ktorí boli práve na takúto liečbu odkázaní.

Jeden z množstva tajných pivovarov, ktoré v Spojených štátoch fungovali počas prohibície. Ozbrojená ochrana bola nevyhnutná. 10 fotografií v galérii Jeden z množstva tajných pivovarov, ktoré v Spojených štátoch fungovali počas prohibície. Ozbrojená ochrana bola nevyhnutná. Zdroj: Getty Images

To však samozrejme nebol jediný dopad „suchého“ zákona. Nálepka zakázaného tovaru spravila z alkoholu okamžite najžiadanejší tovar a logicky začal prekvitať predovšetkým čierny obchod. Ľudia boli totiž schopní piť všetko čo obsahovalo aspoň trochu alkoholu a navyše za to boli ochotní čoraz viac aj platiť. Mnohým sa to stalo osudné, kvalita podomácky vyrábaných páleniek bola často zlá a neraz viedla k trvalému poškodeniu zdravia či dokonca smrti. Američania ale napriek všetkému chceli piť ďalej a úmerne s ich chuťou rástli zisky čiernym páleniciam a pašerákom, ktorí nedostatkový tovar vozili najmä z Kanady a Mexika.

Zabavený kontraband. V tomto prípade boli fľaše s alkoholom zašité v útrobách vypitvaných svíň. 10 fotografií v galérii Zabavený kontraband. V tomto prípade boli fľaše s alkoholom zašité v útrobách vypitvaných svíň. Zdroj: Northfoto

Ako huby po daždi rástli v amerických mestách aj nelegálne bary a výčapy. Podľa odhadov ich napríklad v Chicagu fungovalo asi 10-tisíc, v Detroite 15-tisíc a v New Yorku asi 30-tisíc. Keď sa policajtom alebo federálnym agentom aj nejaké podarilo odhaliť a zlikvidovať, vyrástli nové. To isté platilo o nelegálnych páleniciach. Už po roku prohibície ich štátne orgány odhalili a zlikvidovali takmer 100-tisíc, o päť rokov neskôr vyše 172-tisíc a v roku 1930 sa tento počet vyšplhal na bezmála 300-tisíc! Zabavený alkohol úradníci demonštratívne vylievali priamo na uliciach do kanálov, k veľkému žiaľu okoloidúcich.

Šerif z Orange County dohliada na to, aby nelegálny alkohol, ktorý bol zhabaný, skončil naozaj v kanalizácii. 10 fotografií v galérii Šerif z Orange County dohliada na to, aby nelegálny alkohol, ktorý bol zhabaný, skončil naozaj v kanalizácii. Zdroj: Wikipedia / Orange County Archives

Dochádzalo však aj k iným, absurdným javom. Vznikla napríklad iniciatíva, požadujúca aby bola kvôli dodržaniu zákona o prohibícii prepísaná Biblia, z ktorej mali byť odstránené všetky zmienky o alkohole. V jednom z prístavov zase boli ľudia svedkami krstu novej lode, o ktorej trup sa však počas ceremoniálu namiesto tradičného šampanského rozbila fľaša vody.

Zarábal Al Capone aj Kennedy

Prohibícia mala pochopiteľne aj ekonomické dopady. Štátna pokladnica prichádzala o stámiliónové zisky z daní za oficiálne vyrábaný alkohol, zarábalo naopak podsvetie, ktoré prežívalo doslova zlaté časy. Pre organizovaný zločin nebolo problémom korumpovať štátnych úradníkov a policajtov, ktorí čím ďalej tým viac zatvárali oči nielen nad čiernym obchodom s alkoholom ale aj všetkým čo ho sprevádzalo.

Reakciou na prohibíciu bol čierny obchod s alkoholom a ruka v ruke s ním išiel organizovaný zločin. Nekorunovaným gangsterským kráľom bol v tomto období Al Capone. 10 fotografií v galérii Reakciou na prohibíciu bol čierny obchod s alkoholom a ruka v ruke s ním išiel organizovaný zločin. Nekorunovaným gangsterským kráľom bol v tomto období Al Capone. Zdroj: Northfoto

Boli to najmä vojny o teritóriá, ktoré medzi sebou viedli mafiánske gangy. Odohrávali sa po celých Spojených štátoch a za celý čas prohibície si vyžiadali viac než 40-tisíc mŕtvych. Symbolom zločinu sa stalo najmä Chicago a muž, ktorý sa volal Al Capone. Vďaka kšeftom s alkoholom sa tento syn chudobných talianskych prisťahovalcov stal nekorunovaným gangsterským kráľom. Oficiálne vystupoval ako obchodník so starým nábytkom s ročným príjmom päťtisíc dolárov, v skutočnosti však jeho ročné zisky pohybovali v desiatkach miliónov, pričom ďalšie milióny „investoval“ na korumpovanie úradov a polície. Ak ho niekto ohrozoval, zbavil sa ho veľmi jednoducho, samopalom. Scarface, čiže zjazvená tvár, ako Al Caponeho prezývali bol doslova neobmedzeným pánom Chicaga a až v roku 1931 sa ho justičným orgánom podarilo dostať. Paradoxne však nie pre vraždy či nelegálne kšefty, odsúdený bol za krátenie daní.

Joseph Kennedy. Otec budúceho amerického prezidenta získal veľký majetok práve v období prohibície, vďaka kšeftom s alkoholom. 10 fotografií v galérii Joseph Kennedy. Otec budúceho amerického prezidenta získal veľký majetok práve v období prohibície, vďaka kšeftom s alkoholom. Zdroj: Rex / Shutterstock

Vďaka prohibícii sa ale tučnými ziskami mohli pochváliť aj iní, nie iba gangstri. Do pokútnych obchodov sa zapájali známi podnikatelia, medzi ktorých patril aj Joseph Kennedy. Otec budúceho amerického prezidenta získal veľký majetok práve v tomto období, vďaka kšeftom s alkoholom.

Bolo to treba?

Na začiatku tridsiatych rokov už bolo jasné, že experiment s prohibíciou sa nevydaril. Potvrdzoval to aj fakt, že v celých Spojených štátoch fungovalo trikrát viac ilegálnych krčiem, než v roku 1919 legálnych. Napriek tomu prohibícia prežila až do roku 1933, kedy ju Kongres zrušil. No nie naraz. Najprv v apríli prijal zákon, ktorý povoľoval výrobu a predaj piva s obsahom 3,2% a ľahkých vín. „Myslím si, že je najvyšší čas dať si pivo,“ vyhlásil prezident Franklin Delano Roosevelt keď tento zákon podpísal.

Takýto rad žiadateľov sa vytvoril po zrušení prohibície v New Yorku pred úradom, ktorý udeľoval licencie na výrobu a predaj alkoholu. 10 fotografií v galérii Takýto rad žiadateľov sa vytvoril po zrušení prohibície v New Yorku pred úradom, ktorý udeľoval licencie na výrobu a predaj alkoholu. Zdroj: Getty Images

No a o osem mesiacov sa mohli Američania beztrestne napiť už aj tvrdého alkoholu. Ich trinásťročné abstinenčné utrpenie sa skončilo. A výsledok? Možnosť piť opäť legálne bola lákavá iba zo začiatku. Zakrátko klesla spotreba alkoholu v krajine o štvrtinu a v ďalších rokoch získal štát na daniach z jeho výroby a predaja viac než pol miliardy dolárov.

 


Hubová polievka
Outfity slovenskej prezidentky z oficiálnych návštev: Všimli ste si tieto detaily?
Vizáž Zuzany Čaputovej očami svetových médií: „Aj nám Francúzom vyrazila dych“!

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×