Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Ivanovi zmenil život malý zázrak! Istotu zamestnania so slušným platom vymenil za neisté remeslo

20.11.2016 (46/2016) Moje príjmy sú dnes nižšie, ako som mal, ale mám viac energie venovať sa svojej rodine, hovorí keramikár Ivan Mada z Dražoviec.
Ivanovi zmenil život malý zázrak! Istotu zamestnania so slušným platom vymenil za neisté remeslo
8 fotografií v galérii
Zo záľuby sa časom stala profesia.
Autor fotografie: Miro Miklas

Dvaja milenci sedia za hrnčiarskym kruhom a mokrými dlaňami spoločne tvarujú z hliny vázu. Azda najslávnejšia vášnivá scéna najromantickejšieho filmu Duch, v ktorom si zahrali spolu Patrick Swayze a Demi Moore. Diváci si zaslzia a zároveň sa vzápätí ubezpečia, že takú vázičku by si dokázali vytočiť aj oni. Ten, kto si však sadol za hrnčiarsky kruh, rýchlo pochopí, že „vytočiť“ čokoľvek z hliny bez vedomostí a najmä trpezlivého cvičenia jednoducho ľahké nie je.

Štyridsaťštyriročný Ivan Mada sa nad spomínanou scénou iba zasmeje. „Trvalo mi dva roky, kým som si povedal, že som konečne vytočil poriadny džbán,“ stretli sme sa s ním v jeho keramickej dielni v nitrianskych Dražovciach. „A to som ku keramike pričuchol už dávno, je to asi päť rokov. Som vyštudovaný mechanik automechanizačnej techniky a nikdy predtým som sa kreatívnej práci nevenoval. Za všetko môžu moje deti Emka a Hanka a náhoda. Ako správni rodičia sme ich prihlásili do keramického krúžku, ale Hanke to vôbec nešlo. Tak som kúpil domov detský hrnčiarsky kruh, nech spolu trénujeme. Žiaľ či chvalabohu, bola to len hračka, a preto som si povedal, že musím investovať do poriadneho kruhu, pretože na tom detskom sme mohli vytáčať akurát len modelovacie hmoty. Poviem vám, bolo to náročné i zábavné, no napokon ma to chytilo tak, že som si zriadil dielničku, a keď som sa vrátil z práce domov, okamžite som sadal ku kruhu a točil,“ smeje sa Ivan. Dnes sa hrnčiarine venuje profesionálne, hoci cesta k tomuto rozhodnutiu bola náročná a neistá.

Ako sa točí džbán? Na pohľad je to veľmi jednoduché, no táto činnosť vyžaduje silu a tréning. 8 fotografií v galérii Ako sa točí džbán? Na pohľad je to veľmi jednoduché, no táto činnosť vyžaduje silu a tréning. Zdroj: Miro Miklas

Keramika Hemka

Práve Ivanove deti a ich mená môžu za to, že jeho úžitkové výrobky z hliny nesú meno Hemka. „V živote som vykonával rôzne profesie – od elektrikára, pomocného robotníka na stavbe, no po revolúcii sa začalo aj u nás obchodovať, tak som sa stal obchodníkom. Začínal som ako predajca vysávačov. Vypracoval som sa na vysokú pozíciu, niečo som sa naučil, a tak som hľadal nové možnosti. Pracoval som na benzínke, v štandardnom obchode, až som zakotvil u predajcu automobilov. Bola to výborná práca za slušné peniaze, takže vlastne mojej rodine nič nechýbalo. Bol som v rámci spoločnosti niekoľkokrát predajcom roka,“ smeje sa Ivan.

Dielňa Hemka je plná výrobkov a hliny. 8 fotografií v galérii Dielňa Hemka je plná výrobkov a hliny. Zdroj: Miro Miklas

„Akoby sme súťažili. Som človek, ktorý nevie chodiť do práce len pre peniaze, to, čo robím, robím vždy naplno. Spozornel som vtedy, keď som si začal uvedomovať medziľudské vzťahy v práci a to, že ako človek možno ani nikoho nezaujímam a dôležité sú iba čísla a výsledky. To bol impulz, že som začal rozmýšľať nad tým, či chcem skutočne takto prežiť celý svoj život. Doma som mal pritom dve malé deti, manželku a čas na rodinu minimálny. Navyše, hoci som sa im snažil venovať, býval som už podráždený, unavený. Tým malým zázrakom, ktorý mi zmenil život, bol už spomínaný hrnčiarsky kruh.“

Ivan sa teda začal popri práci učiť klasické hrnčiarstvo. „Keramikári na Slovensku sú zvláštna komunita, nie každý je ochotný vás niečo naučiť, preto som hľadal pomoc a informácie v Česku, kde je to úplne naopak. Takže moje začiatky boli vlastné pokusy a omyly. Je to drsné, no vďaka tomu som sa naučil hádam najviac.“

Ivan Mada svoj čas venuje nielen vlastným deťom, ale hrnčiarinu učí aj deti v kurzoch. 8 fotografií v galérii Ivan Mada svoj čas venuje nielen vlastným deťom, ale hrnčiarinu učí aj deti v kurzoch. Zdroj: Súkromný archív

Pec si postavil

Ivan ešte stále chodil do práce, no stres a únava s jeho organizmom robili svoje. „Boli noci, keď som spával minimálne, ležal som len tak pred televízorom, kým som ako-tak nezaspal, a budil som sa ráno už o štvrtej. Tak som si obliekol montérky a sadol ku kruhu. O šiestej som si dal sprchu, nahodil sa do práce a šiel do zamestnania. Čoraz viac som však cítil, že kruh a práca s hlinou ma uspokojuje viac, ako som si myslel, v dielničke som cítil slobodu, pokoj, a tak som začal uvažovať, ako zmeniť svoj život tak, aby som rodinu existenčne neohrozil, ale mal viac času nielen na seba, no predovšetkým na deti a manželku. Vyrobil som teda prvé keramické poháre, misy, džbány a rozhodol som sa ich predať. Prihlásil som sa na istý trh s handmade výrobkami a... Podarilo sa! Bol som sám zo seba prekvapený, tie pocity sú neopísateľné. Pochopil som, že mojou cestou je prinášať ľuďom radosť, a keď to dokážem svojou manuálnou prácou, tak to je super. Keď začali ku mne chodiť kamaráti a neskôr aj cudzí ľudia s objednávkami, pochopil som, že nemôžem robiť dve veci naraz a odhodlal som sa vykročiť do neznáma. Je to presne pol roka, čo som v práci dal výpoveď a doterajšiu istotu stáleho platu a dobrého džobu som definitívne vymenil za neistý život hrnčiara a trhovísk, odhodlať sa na to však bolo moje najťažšie rozhodnutie,“ zasmeje sa a dodá vážne: „Toto je sloboda, ktorá mi neuveriteľne chýbala. Samozrejme, že sme sa museli uskromniť, veľa dovtedy zarobených peňazí som investoval do materiálu, profesionálneho vybavenia dielne a hlavne do pecí, ktoré som si postavil sám.“

Vlastnoručne postavené pece sú dnes raritou, Ivan Mada sa však rozhodol pre túto náročnejšiu cestu. 8 fotografií v galérii Vlastnoručne postavené pece sú dnes raritou, Ivan Mada sa však rozhodol pre túto náročnejšiu cestu. Zdroj: Miro Miklas

Za menej viac

Ivan Mada vypaľuje svoje výrobky zásadne v ručne postavených peciach a borovicovým drevom. „Okrem bežnej úžitkovej keramiky totiž vyrábam repliky staroslovanských nádob technológiou čo najviac príbuznou tej v minulosti.“ Samotný výpal keramiky je dlhý proces, musí teda uvažovať ekonomicky, aby sa mu to aj oplatilo. „Okrem toho som si postavil aj plynovú pec, v ktorej chladnú práve naglazované veci,“ otvára ju a ukazuje nám svoje výrobky určené pre konkrétneho klienta. „Tých pecí bolo tiež niekoľko, kým som sa dopracoval k poriadnemu výsledku.“

V plynovej peci chladnú práve naglazované veci. 8 fotografií v galérii V plynovej peci chladnú práve naglazované veci. Zdroj: Miro Miklas

Nemyslí však iba na peniaze a na to, aby za každú cenu keramikou zarobil. „Na dnešných deťoch vidím, ako im chýbajú zručnosti, ktoré sme my získavali v krúžkoch v škole. Preto robím pre deti keramické kurzy, nosím na akcie svoj prenosný hrnčiarsky kruh, nech si to každý vyskúša na vlastnej koži. Desí ma, že v istom centre voľného času majú parádne vybavenú keramickú dielňu a nemajú učiteľa, ktorý by tam s deťmi pracoval. Mal som o tú prácu záujem, nemám však na túto prácu oficiálne vzdelanie. To sú tie slovenské paradoxy.“

Ivan hovorí, že keramika ho vari najviac zo všetkého naučila pokore, pretože „kým som vytočil jeden pohár, musel som zničiť desiatky pred ním a znova hlinu vyváľať a začať od začiatku. Navyše, keď máš chodiť z práce unavená tak, že nevieš komunikovať s najbližším okolím, asi nie je všetko v poriadku. Moje príjmy sú dnes nižšie, ako som mal, no mám viac energie venovať sa svojej rodine, viem sa opäť tešiť z maličkostí, z vlastnej práce a cítim vnútorne uspokojenie. Opäť robím všetko naplno. Budúcnosti sa nebojím, viem, že keď nezarobím, pôjdem robiť hocičo, roboty sa nebojím,“ konštatuje Ivan.

„Používam zásadne bezolovnaté glazúry, všetko je bezpečné a na bežné používanie,“ hovorí Ivan. 8 fotografií v galérii „Používam zásadne bezolovnaté glazúry, všetko je bezpečné a na bežné používanie,“ hovorí Ivan. Zdroj: Miro Miklas

 


Bol to sen alebo halucinácia z vysokej teploty? Je si istý, že ho zachránila modlitba!
Na konci socializmu naň ľudia zabudli, do módy prišla exotika. Turisti sa vracajú k sladkému životu na Balatone
Matej Tóth: Viacerí atléti sú obvinení krivo, no nie každý má taký prístup k vedeckým špičkám či peniazom ako ja

© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×