Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Rešpekt pred budúcnosťou: Bohatstvom oplývajúce Nórsko sa orientuje na ekologické zmeny

23.10.2016 (42/2016) Nórsko nie je len krajinou fjordov, rybárskych zážitkov a magických polárnych dní či nocí. Severania žijú a uvažujú inak ako ostatní.
Rešpekt pred budúcnosťou: Bohatstvom oplývajúce Nórsko sa orientuje na ekologické zmeny
10 fotografií v galérii
Pod polárnym kruhom sa rozkladá súostrovie Solvær, tri stovky plochých ostrovčekov akoby...
Autor fotografie: Shutterstock

Fantastické bohatstvo nerastných surovín pod morskou hladinou, najmä ropy a zemného plynu. Nádherná krajina s jedinečnou prírodou a modernou architektúrou. Ľudia – moderní konzervatívci a ekológovia so zodpovedným prístupom k životu. A nad tým všetkým sila i láska k životu a súlad s okolitou, aj keď drsnou prírodou.

Hoci sa v pobrežných vodách Nórska nachádza obrovské bohatstvo prírodných surovín, krajina má k vyťaženej rope a zemnému plynu dosť ambivalentný vzťah. Absolútnu väčšinu čierneho zlata aj plynu vyváža a len malý podiel domácej ropy spracuje na benzín, naftu plus ďalšie produkty pre vlastnú a treba povedať, že dočasnú spotrebu. Hoci sa to zdá nepochopiteľné, na severských čerpacích staniciach budete pri platení „krvácať“ viac ako kdekoľvek inde v Európe, nehovoriac o porovnaní so zhruba trikrát lacnejším benzínom v USA.

Nórsko, štát s viac ako piatimi miliónmi obyvateľov, sa totiž dlhodobo spolieha na úplne iné, ekologickejšie a prirodzenejšie zdroje. Napriek skromnej populácii je šiestym najväčším producentom elektriny z vodnej energie na svete.

Krajina je pretkaná hustou sieťou potokov, bystrín a riek padajúcich do údolí nespočetnými vodopádmi. Takmer 98 percent elektrickej energie vyrábajú Nóri vo vodných elektrárňach 10 fotografií v galérii Krajina je pretkaná hustou sieťou potokov, bystrín a riek padajúcich do údolí nespočetnými vodopádmi. Takmer 98 percent elektrickej energie vyrábajú Nóri vo vodných elektrárňach Zdroj: Shutterstock‎

Hydroelektrárne aktuálne pokrývajú asi 98 percent miestnej spotreby, zvyšok pripadá na geotermálne zdroje a veterné farmy, ktorých inštalovaný výkon v poslednom čase významne rastie. Prebytok prúdu aj jeho nízka cena však vedú k plytvaniu. V pomere na hlavu je spotreba elektriny podstatne vyššia ako v priemyselnom Nemecku – konkrétne pomerom 25 000 k 6 600 kilowatthodinám na osobu a rok. Nóri totiž elektrinou kúria, varia a rozhodne nešetria ani na osvetlení budov.

Fenomén elektromobility

V súčasnosti tu každé štvrté nové auto čerpá energiu namiesto nádrže z akumulátorov, alebo aspoň ide o plug-in hybrid, teda benzínovo-elektrický automobil s možnosťou dobíjania zo zásuvky. V roku 2025 by podľa plánu nórskej vlády mali byť v predaji iba vozidlá týchto typov, prípadne ešte ekologickejšie systémy. Ráta sa s masovým rozšírením tradičných elektromobilov aj vozidiel s palivovými článkami, voziacich si palivo so sebou vo forme vodíka alebo kvapalných uhľovodíkov, pravdepodobne bioetanolu. V budúcnosti, podobne ako je to už dnes, majú byť vodiči týchto vozidiel oslobodení od cestnej dane, nebudú musieť v systéme cestných obchvatov platiť mýto, zníži sa cena za použitie trajektov, parkovanie v centrách miest má byť zadarmo alebo za symbolický poplatok. Zostáva však zmeniť pravidlá pre pohyb elektromobilov v pruhoch vyhradených pre autobusy. Podobných vozidiel už sa totiž v Nórsku pohybuje toľko, že zablokované koridory treba opäť uvoľniť vyčlenením pre autobusy. Elektromobily do nich môžu vojsť iba v niektorých častiach miest. Nič podstatné by sa však nemalo meniť na existujúcej štátnej podpore, keď štát dorovnáva vyššiu cenu elektromobilov tak, aby bola konkurencieschopná benzínovým aj naftovým verziám, ba dokonca ešte výhodnejšia.

Elektráreň Huge je jedným z významných zdrojov ekologickej elektrickej energie. 10 fotografií v galérii Elektráreň Huge je jedným z významných zdrojov ekologickej elektrickej energie. Zdroj: Shutterstock‎

Od osobných áut sa podpora postupne rozširuje aj na ďalšie dopravné prostriedky počnúc malými úžitkovými vozidlami. Najmä vďaka štátnej podpore už v Nórsku jazdí 90 000 dodávok do 3,5 tony s elektrickým pohonom. Na rade sú lode a uvažuje sa dokonca aj o lietadlách. Do roku 2025 si krajina stanovila ambiciózny plán, podľa ktorého sa už nebudú predávať vozidlá so spaľovacím motorom.

Teda fosílne palivá z nórskych zdrojov nech spaľujú iné, nerastnými surovinami tohto druhu menej obdarené národy. Predaj „prekonaných“ surovín do zahraničia financuje budúcnosť škandinávskej krajiny, zabezpečuje solídnu ekonomickú základňu a v neposlednom rade sa podieľa na pocite národnej hrdosti a nezávislosti. V obidvoch prípadoch ide o vlastnosti, ktoré sú pre Nórov charakteristické, a to bez zveličovania.

Cestovatelia prirovnávajú polárnu žiaru k tancujúcemu svetlu. 10 fotografií v galérii Cestovatelia prirovnávajú polárnu žiaru k tancujúcemu svetlu. Zdroj: iStock

Najväčší európsky akcionár

Osvietené a pokrokové myšlienky majú šancu na uplatnenie, len ak vyrastajú z materiálnej základne. Už pred 45 rokmi, teda v roku 1971, prijal parlament v Osle zákon, podľa ktorého patria všetky nerastné suroviny nachádzajúce sa na súši a v okolitých vodách nórskemu štátu. Štyri roky predtým odhalili skúšobné vrty v teritóriu morských vôd ropu. Ide o skutočnú zlatú žilu, o čom svedčí aj fakt, že vodná plocha patriaca k Nórsku je sedemkrát väčšia ako rozloha súše. V roku 1972 vznikla ropná spoločnosť Statoil, ktorá v súčasnosti zamestnáva viac ako 21 000 osôb a ktorej aktíva prekračujú magickú hranicu 100 miliárd eur. O čosi neskôr boli vytvorené štátne fondy pre správu a rozmnoženie príjmov plynúcich z predaja ropy a zemného plynu. Podľa zákona sa majú tieto prostriedky použiť na prospech celej nórskej spoločnosti.

Bohatstvo architektúry. Ľadovec – a priamo v metropole Oslo? Práve stojíte tvárou v tvár novej opernej budovy. 10 fotografií v galérii Bohatstvo architektúry. Ľadovec – a priamo v metropole Oslo? Práve stojíte tvárou v tvár novej opernej budovy. Zdroj: Shutterstock

V súčasnosti ide predovšetkým o Štátny dôchodkový fond (Statens pensjonsfond Utland, SPU) spravovaný ministerstvom financií a využívajúci naakumulované prostriedky okrem iného na stabilizáciu národnej meny a ekonomiky. V súčasnosti disponuje majetkom v hodnote štvornásobne (!) prevyšujúcej objem ročných výdavkov nórskeho štátneho rozpočtu. Zároveň ide o jeden z najbohatších penzijných fondov na svete. Za tradičného rivala na vrchole globálneho rebríčka sa pritom považujú podobné inštitúcie v Spojených arabských emirátoch. V súčasnosti sa aktíva nórskej inštitúcie pohybujú vo výške asi 800 miliárd eur, podľa mnohých ide o najväčšieho akcionára v celej Európe.

Správcovia nórskeho fondu sa však neusilujú len o maximálne zhodnotenie majetku. Podľa pravidiel nesmú sústredené bohatstvo vložiť do zbrojárskych podnikov, tabakových firiem (v januári 2010 „obralo“ nórske ministerstvo financií 17 spoločností tohto druhu o takmer dve miliardy eur), podnikov negatívne postihujúcich životné prostredie (v poslednom čase išlo o viac ako 50 firiem zaoberajúcich sa ťažbou uhlia) či porušujúcich ľudské práva – napríklad využívaním detskej práce. Nórske médiá sa dlhodobo zaujímajú o štruktúru investícií a pranierujú osoby zodpovedné za investície do firiem, ktorých produkty v konečnom dôsledku pomáhajú udržaniu diktatúr v rôznych častiach sveta. K odmietnutým kandidátom na investičnú injekciu nórskych „petrokorún“ patrí napríklad materská spoločnosť európskeho Airbusu, zbrojovka EADS. Podobne je na tom jej konkurent Boeing, ale aj americký reťazec supermarketov Walmart. Ekologický a morálny imperatív teda dlhodobo víťazí nad túžbou po zisku za každú cenu a bohatstvo už štyri desaťročia utešene rastie a je prísľubom prosperity budúcich generácií nórskych občanov.

Ropná plošina v Severnom mori. 10 fotografií v galérii Ropná plošina v Severnom mori. Zdroj: Shutterstock

Čo by ste nemali obísť

Lillehammer: Pred viac ako 100 rokmi položil istý lekár a patriot základy pozoruhodného skanzenu Maihaugen. Dnes sa v areáli nachádza viac ako 200 historických stavieb. Zážitkom je návšteva pôsobivého kostola, ktorý pôvodne stával v osade menom Garmo. Demontovali ho a v Lillehammeri opäť skompletizovali. Prechádzka skanzenom je zaujímavým pohľadom do života nórskych roľníkov, pastierov a rybárov. Lillehammer, v doslovnom preklade Malý hámor, má dnes 25 000 obyvateľov. V roku 1994 sa tu konali zimné olympijské a krátko po nich aj paralympijské hry.

Rondane: Národný park Rondane očarí hlboko zarezanými údoliami a desiatimi dvojtisícovkami. Vydať sa treba po ceste z Otty do bývalého Alm Mysuseteru na hranici národného parku. Z parkoviska vedie turistický chodník ku chate Rondvassbu na južnom brehu jazera Rondvatnet (rondvassbu.turist.foreningen.no). Turistické centrum v národnom parku ponúka nenáročnejšie možnosti ubytovania a hodí sa nielen ako východiskový bod na výpravy k horským štítom, ale aj na troj- až päťhodinový okružný trek. Pomerne málo náročný je výstup na Storronden (2 138 m).

Slávna štvrť Bryggen v Bergene. 10 fotografií v galérii Slávna štvrť Bryggen v Bergene. Zdroj: Shutterstock

Dovrefjell: Medzi Dombåsom a Oppdalom vedie cesta E6 cez Dovrefjell – drsnú, rozsiahlu a takmer nezalesnenú náhornú plošinu. Po oboch stranách cesty sa rozkladá národný park Dovrefjell-Sunndalsfjella. V prírodnej rezervácii Fokstumyra je mnoho príležitostí na pozorovanie rôznych druhov vtáctva. O niekoľko kilometrov ďalej smerom k Oppdalu si môžete urobiť zastávku v historickom Kongsvold Fjeldstue (kongsvold. no). V rustikálnej budove z roku 1720 možno aj prespať.

Trondheim: Vyjsť možno od Nidarosdomu, chrámu postaveného koncom 11. storočia nad hrobom svätého Olava a v súčasnosti najväčšieho svätostánku, až k starému mostu. Na oboch brehoch rieky stoja historicky cenné budovy z 18. a 19. storočia, aj keď v minulosti slúžili ako sklady. Kúsok od mosta sa otvárajú uličky štvrte Baklandet s početnými drobnými drevostavbami s kaviarničkami, butikmi a umeleckými dielňami.

Odmenou je nádherná vyhliadka na Geirangerfjord, jedno z najnavštevovanejších miest v Nórsku. 10 fotografií v galérii Odmenou je nádherná vyhliadka na Geirangerfjord, jedno z najnavštevovanejších miest v Nórsku. Zdroj: Ján Zelizňák

Mo i Rana: Osada Mo i Rana zaujme kontroverznou povojnovou architektúrou, zato okolie stojí za pozornosť. Nabáda k vychádzke k ľadovcu Svartisen alebo k jaskyni Grønligrotta (gronligrotta.no). Ak vyhľadávate dobrodružstvo a netrpíte klaustrofóbiou, môžete sa vydať aj do Setergrotty. Pred dvojhodinovým zostupom do hlbín zeme vás personál vybaví prilbou, rukavicami, overalom a svietidlom. Jedinečné zážitky z kontaktu s podzemnou riekou, ľadovcom, vápencovými útvarmi či rozľahlými podzemnými priestormi stoja za námahu.

Tromsø: Najsevernejšie univerzitné mesto na svete a zároveň jedno z najľudnatejších sídiel severne od polárneho kruhu má najnižší priemerný vek obyvateľov, za ktorý vďačí študentom. S nimi súvisí aj ďalší primát a síce najvyšší počet hostincov a barov na hlavu. Nočný život je tu v plnom prúde najmä od konca mája do konca júla v súvislosti so striedaním polárneho dňa a noci. V minulosti sa v Tromsø vyskytovali lovci veľrýb i polárni bádatelia. O ich pozoruhodnom živote však všeličo prezradí Polárne múzeum, nemenej atraktívna je ľadová katedrála.

Moderná architektúra kostola v Tromsø. 10 fotografií v galérii Moderná architektúra kostola v Tromsø. Zdroj: Shutterstock

Alta: Hjemmeluft ležiaci južne od mesta Alta je neveľkou plážou s výhľadom na Altafjord. Historicky veľmi významná lokalita dnešnej Alty bola osídlená už 4200 rokov pred n. l. ako dokazujú početné archeologické nálezy nástenných malieb uchovaných na kameňoch v juhozápadnej časti mesta (4200 – 500 pred n. l.). Právom boli zaradené na Zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Nordkap: Pri návšteve Nórska si nemožno dať ujsť Nordkap. Skalnatý výčnelok zahryznutý do studených vôd a neprávom všeobecne považovaný za najsevernejší bod Európy. Pri peknom počasí sa z 300 metrov vysokej plošiny naskytne dych vyrážajúci výhľad, horšie je, ak sa okolie ponorí do typickej hmly. Odporúčame vydať sa aj na 16 kilometrov dlhú vychádzku do Knivskjelloddenu.

Na Severnom myse sa Nórsko zďaleka nekončí. 10 fotografií v galérii Na Severnom myse sa Nórsko zďaleka nekončí. Zdroj: Shutterstock‎

Článok je prevzatý z magazínu GEO 11/2016

 


Zo Šamorína do Bratislavy za pol hodiny: Lodná MHD by mala premávať medzi týmito prístavmi!
Každý deň ho zdravil neznámy muž. Keď mu miestni povedali, o koho ide, po chrbte mu prešiel mráz!
Liek na rakovinu vo vajci? Modifikované sliepky znášajú vajcia, ktoré dokážu liečiť vážne ochorenia!

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×