Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Kožené kráľovstvo: Z Mariánovho koníčka majú radosť aj kamaráti, vyrába pre nich ozajstné skvosty!

03.09.2016 (35/2016) Marián Švec (67) bol celý život reštaurátorom a v posledných rokoch sa začal venovať aj výrobe rôznych puzdier z kože pre kamarátov trampov.
Kožené kráľovstvo: Z Mariánovho koníčka majú radosť aj kamaráti, vyrába pre nich ozajstné skvosty!
11 fotografií v galérii
S kožou sa začal „zabávať“ pred dvomi rokmi a ide mu to naozaj výborne.
Autor fotografie: Peter Korček

Skúšal to doslova na kolene a dnes sú jeho puzdrá hotové umelecké diela. Napohľad vyzerajú ako z dreva a sú aj dostatočne pevné, akoby sa stávali zbraňou. Skúša rôzne techniky, tepanie, vyrážanie, farbenie kože. Ako reštaurátor má s farbami a chémiou bohaté skúsenosti.

Kožené kráľovstvo

Jeho dielňa je vlastne dvojdielna. V jednej časti priateľka Danka Gromanová reštauruje sochy, na poličkách sú tam tégliky s farbami, hromada potrebných nástrojov, štetcov. A v druhej časti je kožené kráľovstvo. Kamaráti z domovskej trampskej osady Jaskováci volajú Mariána Mary. Puzdrá, ktorých má na stole rozrobených hneď niekoľko, začal vyrábať pred dvomi rokmi. „Reštaurovali sme kostol v Žakovciach, kde je farárom Marián Kuffa. Tam som začal prvé,“ spomína.

Marián Švec vo svojom kráľovstve. Lennona v pozadí kreslil on. 11 fotografií v galérii Marián Švec vo svojom kráľovstve. Lennona v pozadí kreslil on. Zdroj: Peter Korček

Potom pribudli opasky, puzdrá na sekery a pušky. Šiel cestou pokus-omyl a dnes mu pod rukami vznikajú naozaj pekné kúsky. Samozrejme, že je s tým babračka, pretože stačí viac zarezať a puzdro je skazené, koža sa nezahojí. Každý nôž či sekera majú iný tvar, musí spraviť „strih“, aby puzdro sedelo ako uliate.

Každej dýke vyrobí puzdro priamo „na telo“. 11 fotografií v galérii Každej dýke vyrobí puzdro priamo „na telo“. Zdroj: Peter Korček

Na zdobenie a úpravu kože využíva rôzne techniky, ako reštaurátor sa vyzná vo farbách i v chémii. Má niekoľko razníc a zvyšok je na fantázii. Skúšal aj tepať do kože a preniesť na kožu fotografiu. Výsledok je naozaj pekný. „Nerobím to pre kšeft, za celý čas som nepredal ani jeden kúsok,“ vysvetľuje.

Puzdrá na nože či sekery, opasky, všetko je to poctivá ručná robota. 11 fotografií v galérii Puzdrá na nože či sekery, opasky, všetko je to poctivá ručná robota. Zdroj: Peter Korček

V kúte má zrolované kusy hovädzej kože rôznej hrúbky, kupuje ich od špecializovanej firmy. A, samozrejme, zásobu rôznych nitov a cvočkov či praciek. Nedávno kamarátovi vyrobil krásne puzdro na pušku a priateľke opasok.

Šok z dôchodku

Hoci má Marián Švec za sebou prvý mesiac dôchodku, smeje sa, že sa ešte nestihol aklimatizovať. Kedysi plánoval, čo všetko bude robiť, stále má pocit, akoby bol iba na obyčajnej dovolenke. Dajme tomu medzi dvomi kostolmi. Od roku 1974 sa totiž presúval z jednej historickej budovy do druhej, neskôr z jedného kostola do ďalšieho, po hradoch a zámkoch. Život reštaurátora je túlavý, no má výhodu, že nie je fádny. Zreštauroval toho mnoho. Nástenné maľby, sochy, oltáre. Priateľka Danka je pozlacovačka. Sú spolu viac než dvadsať rokov, od rekonštrukcie kostola v Kežmarku. To bol prvý, ktorý robil na voľnej nohe. Smeje sa, že mu nejako prischla. No nepredbiehajme.

Na úpravu kože používa rôzne finty. 11 fotografií v galérii Na úpravu kože používa rôzne finty. Zdroj: Peter Korček

Puzdro aj s kresadlom. 11 fotografií v galérii Puzdro aj s kresadlom. Zdroj: Peter Korček

Študoval v Škole umeleckých remesiel v Prahe, po vojenčine pokračoval na scénickej tvorbe. „V tých časoch boli ministerské previerky, preverili ma ako majstra umeleckého remesla. Reštaurovať som mohol okrem NKP – národných kultúrnych pamiatok. To sú už špičkové roboty, nevravím, že by som to nevedel, no nemám na to oprávnenie,“ hovorí. Patril pod Ústredie umeleckých remesiel, vtedy to bol monopol na tieto veci. Robilo sa menej kostolov, reštauroval však úrad vlády.

Ako reštaurátor má za sebou veľa. 11 fotografií v galérii Ako reštaurátor má za sebou veľa. Zdroj: Archív M.Š.

„Všimnite si brokáty, vidieť ich, keď má Fico nejaké zasadanie. Robili sme všetky tri, zelený, ružový a žltý, a aj zrkadlovú sálu. Zažili sme tam piatich-šiestich predsedov vlád, tak sa to striedalo. Niektorí priniesli aj fľašu a klobásy. Kedysi tam stále vylepšovali odpočúvacie zariadenie, volali, kadiaľ môžu sekať cez maľby,“ spomína. Pracovali aj v Grasalkovičovom paláci či na rekonštrukcii Štátneho divadla v Košiciach. Nasledovalo múzeum Betliar, Krásna Hôrka...

Strop Štátneho divadla v Košiciach. Aj na jeho rekonštrukcii pracoval. 11 fotografií v galérii Strop Štátneho divadla v Košiciach. Aj na jeho rekonštrukcii pracoval. Zdroj: Archív M.Š.

Z kostola na kostol

V 90. rokoch odišiel od umeleckých remesiel a ostal na voľnej nohe. „Odvtedy sa potĺkam po svete. Začiatky boli ťažké, no postupne meno dostalo zvuk a už to potom šlo samo. Kňazi si medzi sebou povedali a ozývali sa sami. Začali sme od východu, Bardejov, Stropkov, Medzilaborce,“ pokračuje.

Priateľka Danka je umelecká pozlacovačka. 11 fotografií v galérii Priateľka Danka je umelecká pozlacovačka. Zdroj: Peter Korček

Tvrdí, že sa najviac narobili v kostole v dedine Včelince pri Tornali. „Mali sme k dispozícii ľudí z verejnoprospešných prác. Poprosil som ich, aby to tam trochu očistili. Vrátili sme sa z obeda a nástennej maľby nikde. Oni celý kostol vykefovali! Musel som všetko nanovo rozmerať a podľa fotografie namaľovať. No rád spomínam na Betliar, bolo to vlastne akési medziobdobie, kým sa kostoly rozbehli. Potom sme už chodili z kostola do kostola, niekedy sa nám podarilo za rok spraviť aj dva-tri,“ dodáva.

Aj do Kanady

Marián Švec je starý tramp, skalný člen bratislavskej trampskej osady Jaskováci založenej v roku 1965. „Boli sme šiesti kamaráti zo ‚zédeešky‘, ‚furťáci‘, chodievali sme stále na jeden flek. Mali sme nejaké deky, tepláky, stan sme postavili z dvoch cielt, takmer všetci sme sa doň napchali. Nadránom bola poriadna zima, pozerali sme sa na oblohu, že už svitá. A to boli svetlá z Bratislavy,“ smeje sa. Sedeli pri ohni, vraveli si, že radšej byť uhlíkom ako cencúľom. Mali zopár zemiakov, vrecúškovú polievku a chlieb. Uvarili si ju so zemiakmi a delili jednotlivé kúsky. Nebolo peňazí, ale malo to čaro. V sobotu sa ešte robilo a poobede už peši z Jaskového radu cez Slamenú búdu šliapali krížom na svoju Savanu. „Ako roky pribúdali, zistili sme, čo je to spací vak, karimatka, taký stan, hentaký stan, to už bolo iné. Stretávame sa aj teraz, vždy sa raz za mesiac vytrepeme na Savanu a strávime tam spolu víkend,“ vraví.

Jaskováci nedávno na Savane postavili pekný altánok. 11 fotografií v galérii Jaskováci nedávno na Savane postavili pekný altánok. Zdroj: Archív M.Š.

Jeho puzdrá sa nachádzajú aj v Kanade, kam kedysi emigrovalo mnoho československých trampov. Samozrejme, že Marián Švec nie je medzi trampmi jediný, ktorý má koníčka. Vlastne na tom dôchodku príliš neleňoší, práve majstruje pre ďalšieho kamaráta, ktorý vyrába nože.

 


Známe tváre investovali do nového zovňajšku peniaze aj čas: Takto sa zmenili!
Obávam sa, aby manžel nemal zlý vplyv na syna, pi rozvode chcem upraviť styk. Aké mám možnosti?
Kapitánka z relácie Milujem Slovensko priznala vzťah so známym hercom: Napísal jej 54 listov!

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×