Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Včelár Dušan Dedinský: Do veľkej obchodnej siete by som už môj med nedal

22.07.2016 (29/2016) Dušan Dedinský (59) z Devínskej Novej Vsi patrí do včelárskej rodiny, ktorá robí so včelami už desiatky rokov. Jeho medy získali množstvo ocenení na Slovensku aj vo svete.
Včelár Dušan Dedinský: Do veľkej obchodnej siete by som už môj med nedal
8 fotografií v galérii
„Včely patria medzi najdokonalejšie tvory, boli tu pred dinosaurami a sú tu dodnes,“...
Autor fotografie: Miro Miklas

Čo sú včely za tvory? Patria medzi najdokonalejšie stvorenia planéty?

Určite patria medzi najdokonalejšie, boli tu pred dinosaurami a sú tu dodnes. Vyvinuli si spoločenstvo, ktoré sa vždy obetuje pre kolektív, a preto prežije. Včela vždy myslí len na rodinu, nikdy nie na seba.

V jednom úli sú v lete aj desiatky tisíc včiel a napriek tomu majú dokonale rozdelenú prácu. Ako sa dorozumievajú?

Poviem príklad – včela pátračka, ktorá našla dobré miesto pre zber nektáru, príde do úľa, sadne si na plást a začne tanec, ktorý my ľudia vnímame tak, že včela robí akoby napísanú osmičku. Tancom hovorí ostatným včelám, ktorým smerom majú letieť, aký je uhol medzi slnkom a nektárom, jednoducho zatancuje, kde našla potravu, aká je sladká, koľko jej je. Ostatné včely ju pozorujú a pochopia. Včely sú dobré v matematike a úplne presné v počítaní času, dokážu pochopiť letný slnovrat, zimný slnovrat, fungujú presne na minúty. Keď napríklad vletí včela do úľa s peľom, dá náklad dole a o hodinu vyletí von, presne vie, o koľko sa slnko posunulo a pod akým uhlom musí letieť, aby sa dostala na miesto, kde zbierala peľ predtým.

Dušan Dedinský sa vybral odlišnou cestou a produkuje jeden z najlepších a najzdravších medov. 8 fotografií v galérii Dušan Dedinský sa vybral odlišnou cestou a produkuje jeden z najlepších a najzdravších medov. Zdroj: MIro Miklas

Včela prejde za život mnohými „povolaniami“. Čo všetko robí?

Po narodení, teda vylezení z bunky, je slabučká, musí sa najesť a pookriať. Hneď potom sa pustí do čistenia úľa, na tri dni sa z nej stane upratovačka, potom sa na pár dní stane dojka, čiže kŕmi malé larvičky a kráľovnú. Naje sa peľu, zmieša to s medom a kŕmi. Neskôr sa stáva staviteľkou, keď z vlastného tela produkuje vosk. Potom spracovateľkou nektáru.

Ako spracováva nektár?

Jazýčkom ho rozotrie po bunke a mávaním krídiel ho vysušuje, lebo nektár je z 80 percent z vody. Vzápätí sa stáva lietavkou, to už má za sebou dve tretiny života, keď prvýkrát vyletí z úľa. Lietavky sa členia na kasty, niektoré nosia iba peľ, iné iba vodu, ďalšie nektár, ďalšie propolis. Niektoré sú strážkyne, lietajú okolo vstupu do úľa a strážia úľ pred votrelcami – pred medveďmi, ľuďmi, myšami. A špeciálna skupina sú pátračky, ktoré vyhľadávajú potravu a tancom oznamujú úľu, čo kde videli. Existujú tiež včely „ubytovateľky“ – keď sa včely roja, rozletia sa po okolí a hľadajú nové vhodné ubytovanie pre roj. „Ubytovateľka“ nájde dutinu, vletí do nej, zmapuje ju. Zistí veľkosť otvoru, objem priestoru a vráti sa s informáciou do roja. Tancom oznámi, ktorým smerom a ako ďaleko to našla a či je to veľkosťou a vstupným otvorom vhodné. Ak nájde nejaký menej vhodný priestor, robí menej presvedčivý tanec. Pátračiek je viac, povedia si, ktorá čo našla a potom spolu vyberú vhodné miesto.

Ako ho vyberú? Majú nejaké „hlasovanie“?

Hlasovanie neexistuje. Ak včela nájde miesto, ktoré podľa nej nie je vhodné, tak sa všetky pátračky idú presvedčiť, či je to naozaj zlé. Ide aj pátračka, ktorá tvrdí, že našla dobré miesto a porovnáva ho s tým, čo našla ona. Vletí dnu, premeria si všetko a zhodnotí. Takto prejdú lokality, ktoré našli. Hľadanie a preverovanie môže trvať hodinu, ale aj niekoľko dní. Ale ak sa raz rozhodnú, že našli správne miesto, tak stačí informácia od 14 pátračiek na to, aby zvyšných napríklad 10-tisíc včiel poslúchlo a išlo za nimi.

Včely existujú už 150 miliónov rokov. Lebo nerobia chyby a žijú len pre rodinu. 8 fotografií v galérii Včely existujú už 150 miliónov rokov. Lebo nerobia chyby a žijú len pre rodinu. Zdroj: MIro Miklas

Nemôže sa pri hľadaní stať nejaká chyba, že včely niečo zle zhodnotia?

Chybu si nemôžu dovoliť. Veď preto včely existujú už 150 miliónov rokov, lebo nerobia chyby. Každá chyba by znamenala smrť. Keby našli malé miesto, roj by sa do neho nezmestil, ak veľké, v zime by ho nevyhriali, ak by bol veľký otvor, vošla by im dnu myš. Včely musia byť presné, jasné, nemôžu sa rozhodovať dlho a preto neexistuje žiadne hlasovanie, žiadna demokracia. Jednoducho „ubytovateľky“ sú určené na to, aby našli ubytovanie a aj ho nájdu.

Stáva sa, že sa včely z úľa vyroja, no keď položíte neďaleko iný úľ, nasťahujú sa doň?

Bežne sa to stáva, ale včelári sa zvyčajne snažia, aby sa im včely nerojili. Keď viem, že sú v úli príliš natlačené, že je im malý, tak ho nadstavím. Zväčší sa im priestor a nemajú dôvod vyrojiť sa.

Koľko týždňov sa včela dožije?

Na jar a v lete tri týždne, niekedy mesiac. V zime vydrží niekoľko mesiacov, lebo nepracuje, iba papká a vyhrieva priestor. Ale v lete sa upracuje na smrť. Niektoré pracujú tak, že si až zoderú krídla, už ani nevedia odletieť z úľa a zomrú. Včely hrobárky ich potom z úľov vynášajú. Neexistuje jedno miesto, kde ich vynášajú, jednoducho iba odnesú preč do prírody. Iné včely zasa zomrú priamo v teréne, letia smerom k slnku, padnú a vinou zodratia už nedokážu vzlietnuť.

Včiel sú v úľoch tisícky, trúdov je podstatne menej. Prečo?

Z každého oplodneného vajíčka matky sa liahne včela, z neoplodneného trúd. Podľa veľkosti včelstva je v jednom úli od 300 do 800 trúdov, včiel 30-tisíc aj 80-tisíc, závisí od mesiaca. Na jeseň včely trúdy vyženú a tie zahynú. Trúdy existujú preto, aby oplodnili matku, ale majú veľmi podstatnú úlohu v rámci kríženia – aby neprišlo k príbuzenskému kríženiu, tak ich včely nevychovávajú pre svoj úľ, ale pre iný. Trúdy jednoducho odletia do iného včelstva. Približne 75 percent genetiky včelstva je po trúdovi, iba 25 percent je po kráľovnej.

Výrobné prístroje, v ktorých sa spracúvajú špeciálne medy. 8 fotografií v galérii Výrobné prístroje, v ktorých sa spracúvajú špeciálne medy. Zdroj: MIro Miklas

Včely majú päť očí. Načo?

Po boku majú dve oči a v každom má včela 500 faciet – zložených čiastočiek. Trúd ich má v každom oku 800, aby dobre videl pri lete kráľovnú. Očami rozoznávajú farbu a tvar. Na temene majú potom tri horné oči, ktoré im slúžia na orientáciu podľa slnka.

Typický obrázok včelára je, že ide o človeka, ktorý má na hlave kuklu, je oblečený v bielej kombinéze. Vy tiež chodíte ku včelám s kuklou?

Nie, odmalička v tričku, s holými rukami. Niekde mám aj kuklu, lebo keď napríklad kvitne repka, včely sú asi dva týždne veľmi agresívne, čo zrejme súvisí s chémiou. Niečo ich dráždi, nevedia čo, sú nervózne a potom pichajú. Ale zvyčajne kuklu nepoužívam, včela ma pichne iba vtedy, keď ju nechtiac pritlačím. Alebo keby som okolo úľa chodil so zapnutou kosačkou, napadli by ma. Pri kosení si kuklu radšej dám. Inak rešpektujem, kadiaľ lietajú, kde je ich cesta von z úľa, tam sa nepostavím a neoháňam sa, idem k úľu pokojný, viem, čo od včiel očakávať.

Stále viac sa upozorňuje, že včely majú vážny problém, ubúda ich a existuje aj vetička: „Aby nám včely neodleteli.“ Naozaj hrozí, že nám „odletia“?

Včely sa strácajú, hynú našou vinou, lebo ľudia sú ich najväčší nepriatelia. Tí, ktorí ich najviac potrebujú, im najviac ubližujú – poľnohospodári. Do pôdy často dávajú priveľa chemikálií, morené osivá, ktoré obsahujú látky zabíjajúce všetko živé.

Je na prvý pohľad viditeľné, že včely hynú?

Samozrejme, ja som mal tento rok veľký úhyn po tom, ako zasiali kukuričné pole asi kilometer a pol od mojich včiel. Všetky včely lietavky, ktoré vylietavajú z úľa a nosia nektár, zahynuli. Ostali len úľové včely a mal som veľmi veľkú stratu vo včelstve. Zahynuli stovky tisíc včiel, hromady sa dali zbierať lopatami.

Čiže nie len choroby typu varroáza, s ktorou sa včelári trápia desaťročia, ale aj takéto náhle problémy plošne ničia včely?

A tieto náhle problémy ubližujú aj nám, chemikálie jeme tiež my ľudia. Lenže problém si nepripúšťame, chceme lacné potraviny, ale tie sa dajú vyrobiť iba technológiami, pri ktorých sa použijú umelé hnojivá, chémia, pesticídy, geneticky modifikované potraviny.

Včelárstvo ponúka aj množstvo ochutených medov. 8 fotografií v galérii Včelárstvo ponúka aj množstvo ochutených medov. Zdroj: MIro Miklas

Keby včely vyhynuli, čiže úplne by nám „odleteli“, čo by sa stalo?

Existuje veta, že do štyroch rokov by zahynulo ľudstvo. Za každé tretie sústo, ktoré si dáme do úst, vďačíme včelám. Bez včiel by sme nemali paradajky, papriky, jablká, broskyne, jahody. Niečo by sme opelili možno malými štetcami, existujú tiež myšlienky na zostrojenie robotických včiel, ale ľudstvo by to nezachránilo. Práca včely je z osemdesiatich percent užitočná pre všetkých ľudí, zvyšných dvadsať je med pre včelára. Bez včiel by nám zostali zemiaky, obilie a niektoré druhy samoopelivých rastlín, no to by na prežitie ľudstva nestačilo, nastal by degeneratívny proces vinou nedostatku vitamínov a postupne by to bolo aj pri ostatných živočíchoch, ktoré konzumujeme. Hovädzí dobytok je takisto závislý od pastvy, a keď pastva nie je, tak nie je ani dobytok. Bez včiel by zmeny nabrali veľmi rýchle obrátky.

Naozaj to hrozí?

Ak sa nezobudíme, tak áno. Okrem chémie na poliach je s poľnohospodárstvom ďalší problém – ešte za Márie Terézie sa pestovalo na menších poliach, kde stále niečo kvitlo. Teraz sú obrovské lány, kde niečo začne kvitnúť, rýchlo to odkvitne a koniec, včely nemajú čo jesť, ďalšie mesiace hladujú. Aby včelári zabránili hladovaniu, presúvajú včelíny z miesta na miesto. Lenže aj ľudia z vlastnej skúsenosti poznajú, aké je sťahovanie z bytu do bytu stresujúce. Rovnako stresujúce je prevážanie včelínov pre včely.

Nie je trochu problém aj v samotných včelároch? Napríklad v tom, že im vždy zoberú všetok med, potom ich na zimu dokrmujú cukrom, čo pre včely nie je prirodzená potrava, a potom sú citlivejšie na choroby, viac hynú? Nevedia sa prirodzene brániť chorobám?

Je to problém. Ja preto cukor už roky nepoužívam a ani ho používať nechcem. Možno 95 percent včelárov zoberie včelám toľko medu, koľko sa dá, a potom ich prikrmujú cukrom, aby nehladovali. Ale vám by sa páčilo, keby ste si celé leto zavárali, ukladali do špajzy, oberali by ste jablká, orechy a dávali ich do pivnice, no potom by prišiel zlodej, ktorý všetko zoberie a namiesto toho by vám doniesol iba vrece zemiakov? Nepáčilo. Ja sa snažím pri prístupe ku včelám správať ľudsky, nevytváram im stresy, neotváram úle každú chvíľu, nechávam im dostatok medu po celý rok, aby mali čo jesť. Čo donesú navyše, to si vezmem, ale inak ich nevykrádam.

Dušan Dedinský získal za medy množstvo ocenení na Slovensku aj vo svete. 8 fotografií v galérii Dušan Dedinský získal za medy množstvo ocenení na Slovensku aj vo svete. Zdroj: MIro Miklas

Keď také niečo poviete na konferenciách včelárov, nezazerajú na vás?

Klepú si po hlave, že kilo cukru sa dá kúpiť za 50 centov a med vedia predať omnoho drahšie. Je to o biznise, no ja som sa vybral iným smerom. Áno, môj med nie je lacný, ale je od zdravých včiel, ktoré jedia prirodzenú stravu, nepoužívam chémiu na liečenie varroázy, hoci na celom svete sa tlačia do úľov kyseliny, kontaktné jedy, čo sa premietne aj do kvality medu.

Ak budú včelári pokračovať v tom, že nenechajú včely na prirodzenej strave, ale budú ich dokrmovať cukrom, potom budú včely menej odolné a včelári ich zasa budú liečiť chemikáliami, môže sa stať, že budú stále častejšie nachádzať prázdne úle?

Áno, nazýva sa to kolaps kolónie, pri ktorom má včelstvo v sebe už toľko chémie, že to včely nevedia vydržať a odletia. Doslova skolabuje systém. Včelár príde k úľu a je ticho, včely sú preč.

Na druhej strane, ak na rozdiel od iných nechávate veľkú časť medu včelám, ste v mínuse, čo sa týka vyprodukovaných kilogramov medu.

Na objem som v mínuse, ale nepotrebujem produkovať dva tony medu ročne, aby som sa uživil. Už som sa posunul inde a tým, že mám zdravšie včely, je med kvalitnejší, čiže viem ho predať drahšie. Veľkoobchodná cena medu je 3-4 eurá za kilogram, ja viem môj štandardný predať za 12 eur. Ešte drahší je jarný med. So Slovenskou akadémiou vied robíme už štvrtý rok výskum na antibakteriálnosť medu. Vedci analyzujú, ktorý med je zdravší a už tretí rok po sebe sa ukazuje, že môj jarný med má o sto percent vyššie antibakteriálne vlastnosti ako všetky medy na Slovensku. Treba sa zamyslieť prečo. Či nie preto, že od augusta nechávam včelám všetko, čo si nanosia do úľa, nevezmem im ani gram medu. Potom tu kvitne astra alpská, nanosia si aj z nej. Med vytočím až na jar. A on má zrazu úplne iné vlastnosti. Vzorky berieme štyrikrát ročne, v Slovenskej akadémii vied ich skúmajú a tretí rok za sebou sa to potvrdilo. Jednoducho med od zdravých včelstiev, do ktorých zasahujem čo najmenej a ktorým nechávam prirodzenú stravu, má pridanú hodnotu. Vďaka nej ho viem predať omnoho drahšie ako med, ktorý by som neustále včelám bral a potom ich dokrmoval cukrom.

Včelám sa venuje aj syn Dušana Dedinského Marek, ktorý je tak už štvrtá generácia včelárov v rodine. 8 fotografií v galérii Včelám sa venuje aj syn Dušana Dedinského Marek, ktorý je tak už štvrtá generácia včelárov v rodine. Zdroj: MIro Miklas

Za koľko sa dá tento jarný med predať?

Pod 30 eur za kilogram už ho nepredám. Chodia si ho kupovať aj ľudia zo zahraničia a vôbec ich cena nezaujíma, jednoducho ho chcú. Z toho vidieť, že sa netreba hnať iba za objemom. Predávam aj med kúpený od iných, no kto chce môj, musí si priplatiť.

Koľko máte včelstiev?

Okolo tridsať.

V minulosti ste ich však mali omnoho viac. Aj vy ste brali včelám všetok med a dokrmovali ste cukrom?

Tiež som to robil. Po páde komunizmu bola ohromná eufória, cieľ bol mať veľkú farmu, plno medu. Začali sme podnikať vo veľkom, mali sme skoro 400 včelstiev a aj ja som dokrmoval cukrom. Dodával som 15 rokov med do hypermarketov, ale pochopil som, že sa dá ísť aj inou cestou. Nebyť lakomý, nechať včely, nech žijú a vtedy bude med kvalitný. V deväťdesiatych rokoch boli časy, keď som si neuvedomoval, že kvalita slovenského medu môže byť neporovnateľne vyššia ako kvalita svetového medu, že na Slovensku sú stále slušné podmienky. Keď teraz vidím niektoré zahraničné videá, ako vo veľkých farmách robia so včelami, tak si hovorím, že išlo o mäsiarsku robotu. Ja sa teraz so včelami hrám a okamžite som sa odlíšil od medu z hypermarketov. Do veľkej obchodnej siete by som už môj med nedal. Netreba mať stovky včelstiev, nemusím si denne ničiť kríže, nemusím mať tony medu, aby som vedel uživiť včelárstvo. Mám menej včelstiev, ale predám lepšie.

Existuje tiež nepísané delenie, že niektorí sú včelári, ale niektorí skôr medári.

Včelár sa stará o včely, aby mal kvalitný med, hľadá symbiózu medzi prírodou, včelami a človekom. Medár je ten, čo včely chová preto, aby z nich vyťažil tony medu. Problém pri včelách tiež je, že veľa chovateľov k nim chodí príliš často, rýpu sa v úľoch, otvárajú ich, pozerajú sa. Lenže ak sú včely v harmónii, nepotrebujú žiadne pozeranie včelárom. Mne stačí pozrieť sa zvonku, či nosia peľ, med a snažím sa čo najmenej starať sa do úľov.

Do včelárstva chodia na exkurzie stovky ľudí, pre deti je to zážitok. 8 fotografií v galérii Do včelárstva chodia na exkurzie stovky ľudí, pre deti je to zážitok. Zdroj: MIro Miklas

Teraz sú vo vašom včelárstve deti. Chodia sem na exkurzie?

Každý deň. Teraz sú dve exkurzie naraz, popoludní bude ďalšia. Okrem toho robím školenia pre dospelých, prihlásia sa, že sa chcú naučiť pracovať so včelami a raz či dvakrát do týždňa ich učím. Jedna vec je teória, tú získajú aj z knižiek, ale druhá vec je naučiť sa pracovať okolo včelstiev. To je lepšie pod dohľadom včelára.

Ako dlho vaša rodina pracuje s včelami?

Asi 150 rokov, keď rátam aj syna, tak už sme štvrtá generácia. Ja som pri včelách odmalička a každá debata v rodine sa vždy začínala aj končila včelami.

Viete si predstaviť robiť niečo iné ako včelárstvo?

Nie, a už asi ani môj syn by si to predstaviť nevedel.

 


Kvet im spálňu zdobil dlhé roky, kým si nevšimli zmenu: Takmer sa nevyhli tragédii!
Narodeniny nekonečne krásnej supermodelky: Wau, veľkolepé vyznanie od muža jej života!
Uvezie 530 cestujúcich a zníži emisie o 20 percent. Pozrite si prvú hybridnú loď na svete

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×