Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Aj tak som šťastný

11.11.2007 (46/2007) PETER ŠŤASTNÝ (51), hokejová legenda, sa o prvorodeného syna nezaujíma. Zvolenský útočník PETER KLOUDA (29) sa narodil ako nemanželský. No ignorancia biologického otca, s ktorým nikdy nehovoril, ho netrápi. „Je mi to jedno,“ tvrdí. Hoci je možné, že pre dieťa je taký postoj len obranou.
Aj tak som šťastný
1 fotografia v galérii
Na ľavom predlaktí má syn Šťastného PETER KLOUDA vytetovaný totem.
Autor fotografie: Archív

Verejnosť pred rokmi vzrušila správa, že Peter Šťastný odmieta testy DNA riešiace potvrdenie, že je otcom Petra Kloudu. Vážený občan, ktorý vyznáva zásady kresťanského života, má zrazu nemanželského syna. S matkou zvolenského útočníka sa fenomenálny hokejista zoznámil na sústredení reprezentácie v Tatrách roku 1977. Potom sa ich cesty rozišli. Až neskôr sa Šťastný k synovi priznal. Žiaľ, len formálne. Na oficiálnych dokumentoch SDKÚ sa uvádza, že ich europoslanec má s manželkou Darinou dvoch synov a dve dcéry. O prvorodenom Petrovi ani zmienka.

„Hokejové“ gény

Peter Klouda rázne odmieta, že by jeho záľuba v hokeji súvisela s genetickým vybavením slávneho otca. „Vyrastal som v Poprade, hral som hokej od štyroch rokov vonku na ulici,“ hovorí. „Všetci chlapci z okolia hrali hokej, v tretej triede potom robili nábor do špeciálnej hokejovej triedy. Odvtedy som vedel, že sa tým budem živiť.“ Tak ako mnoho iných hokejistov aj Peter podriadil svoj život hokeju. Prihlásil sa síce na strednú priemyselnú školu strojnícku, ale nezvládol ju. „Kresliť tie výkresy, rysy, jednoducho som to nestíhal,“ priznáva. „Cez týždeň tréningy, cez víkendy zápasy. Škola ma nezaujímala.“

Pre mňa neexistuje

Je ťažké uveriť, že by malý chlapec, ktorý vie, kto je jeho otec, nerozmýšľal nad tým, prečo nie je pri ňom. Petrova matka, zdravotná sestra, sa vydala, keď mal syn päť rokov. Do rodiny pribudla sestra Silvia, Petrovi nič nechýbalo. „Poviem vám otvorene, že sa tým nezaťažujem,“ presviedča Klouda. „Nemôžem to ovplyvniť a nerád sa na tú tému bavím. Nie je o čom. Vôbec s ním nekomunikujem, takže mi je to jedno. Bol som malý, nevnímal som, čo sa deje medzi mamou a otcom. Ale skôr mi to ublížilo, ako pomohlo. Takže pre mňa sa to skončilo.“

Vie, že má bratov

Trošku menej odmietavo reaguje Klouda na zmienku o nevlastných bratoch Yanovi (24) a Paulovi (21), hráčoch NHL. „Poznáme sa tak nejako, ale že by sme spolu komunikovali, to nie.“ Núka sa otázka, či by raz nechcel s nimi hrať útočnú trojku, akú tvorili svojho času jeho otec s bratmi Mariánom a Antonom, no Petrovi to vraj nikdy ani nenapadlo. Má svoj život. Svoj klub, priateľov. Nepotrebuje, aby mu niekto vyšliapaval cestu. Možno aj preto je taký drsný, s povesťou najostrejšieho hráča klubu. „Každý si musí poradiť sám,“ vysvetľuje. A myslí si, že otcovo meno mu len ublížilo. „Nemám rád túto tému, zbytočne sa do toho rýpe. Rešpektujú to aj moji priatelia z hokejového klubu.“

Vytiekli mu nervy

Je však možné, že meno Šťastný zarezonovalo aj v súvislosti s Kloudovým účinkovaním v Pardubiciach. Zotrval tam len tri mesiace. Žeby vedenie tamojšieho klubu stavalo najmä na príbuzenstve s fenomenálnym hokejistom? „Možno to bola čiastočne aj moja chyba,“ priznáva Peter, „mal som sa viac snažiť, ale hlavným dôvodom bol predovšetkým tréner. Vôbec so mnou nekomunikoval, mňa kúpilo vedenie a tréner mal asi inú predstavu. Ani ma nedokázal poriadne pozdraviť či pozrieť sa mi do očí. Bol som preňho vzduch. Ani raz neprišiel za mnou, len dobrý, dovi, odchod...“ Zo štvrtej päťky sa dá ťažko bojovať. Nedostal ani šancu zahrať si.

Krátky čas hral potom Klouda za Slovan, dva mesiace vo Švédsku, až sa vrátil späť do klubu vo Zvolene. „Nechápem, prečo o mne vravia, že som agresívny,“ bráni sa. „Vôbec nepatrím k najdrsnejším hráčom.„Ten minuloročný zápas s Nitrou, na ktorom som sa pobil, patril k veľmi sledovaným. Obrancovi Liškovi som trafil chránič ramena a zlomila sa mi hokejka. Jemu som vôbec neublížil. Vytiekli mi nervy. Občas vypením, pohádam sa s rozhodcom, ale nie som vyslovený bitkár.“

Mamu hokej zaujíma

Na rozdiel o otcovi Peter pekne hovorí o svojej mame. Sama v mladosti hrávala volejbal, šport je jej stále blízky. Je nepochybné, že celý život synovi vytvárala spoľahlivé zázemie. Zrejme aj preto sa zvolenský hokejista doteraz neosamostatnil. Nie preto, že by si nemohol kúpiť byt či postaviť dom, ale pri mame je dobre. „Nechodím do Popradu často, tak raz za mesiac, ale vždy som tam rád,“ pripúšťa syn. „Mama si so mnou sadne a rozoberá všetky moje úspechy či problémy na ľade.“ Hoci by už Klouda vek na to mal, o vlastnej rodine ešte neuvažuje. Sám sa cíti dieťaťom. „Myslím, že je na to ešte čas. Chcem si užiť, povinnosti počkajú. Aj moji kamaráti rovesníci sú ešte slobodní, to mi neutečie.“ Hoci mame by určite nejaké vnúča dobre padlo. Asi to zariadi skôr sestra Silvia.

Peter nepremýšľa nad tým, čo bude robiť po skončení kariéry. „Pri hokeji zrejme ostanem, urobím si trénerskú školu a budem sa venovať deťom. Starších by som trénovať nemohol, to je už také rozmaznané, že by mi to šlo na nervy. Ale načo už teraz riešiť veci, ktoré majú zopár rokov čas? Žijem naplno, to, po čom túžim, si doprajem. Nemyslím na to, čo príde. Mama sa na to niekedy aj hnevá, ale neporadí si.“

Zamilovaný

Napriek neochote zakladať si vlastnú rodinu sa Peter Klouda priznal, že zamilovaný „asi je“. „Je to zrejme moja životná láska,“ vraví, „aj keď s určitou prestávkou. Ale teraz sme zasa spolu. Musím uznať, že ženy to majú s hokejistami ťažké. Musia byť veľmi tolerantné. A ja navyše mám ťažkú povahu. Zatnem sa a koniec. Potom o mne hovoria, že som arogantný.“ Svojou výškou, postavou i vzhľadom by zvolenský hokejista spĺňal aj náročné požiadavky na modeling. Pri tej poznámke sa však len schuti smeje. „Nie, preboha. Nešiel by som ani z recesie. Keby sa niekde moja fotografia objavila, už by som sa nemohol medzi kamarátmi ukázať. Vysmiali by ma.“

Drsný hokejista žije svoj drsný život na ľade so svojimi spoluhráčmi. A nielen na ľade. Trávia spolu všetok voľný čas. „Sme partia, asi piati, šiesti,“ vraví Peter. „Chodíme spolu na obedy, po odpočinku doma sa najnovšie vždy vyberieme do Banskej Bystrice do hotela Európa alebo ideme do kina.“ Pripúšťa, že vo Zvolene sú ako hokejisti populárni, a nie je mu to nepríjemné.

Čakanie na úspech

Keďže zvolenskému klubu sa momentálne nedarí, minulý týždeň sa hráči spolu s vedením zavreli na chate, aby situáciu rozobrali. „Išli sme si otvorene pohovoriť, povykrikovať si, vyčistili sme si hlavy. Bolo to super,“ je spokojný s tímom Peter. „Náš tréner Ladislav Svozil je super chlap, výborný človek. Povedali sme si, čo kto hrá, čo treba zlepšiť. Nikto sa neurazil. Chlapské debaty, to sme potrebovali.“

Klouda je preto presvedčený, že prichádza čas úspechov. Aspoň on robí pre to všetko, čo je v jeho silách. Bez potreby mať za sebou tieň slávneho otca. A čo on? Na naše esemesky Peter Šťastný nereagoval, telefón nezdvíhal a neodpovedal ani na náš e-mail. Je možné, že kariéru prvorodeného syna z diaľky sleduje – len nik o tom nevie.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×