Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Peter Bebjak a Rastislav Šesták: Usvedčila ich DNA

15.10.2009 (42/2009) Na stolíku sa povaľoval stĺpček vystrihnutý zo Života, kde sme si podali seriál Ako som prežil. Majitelia produkčnej spoločnosti, ktorá ho vyrobila, boli napriek tomu milí. Čítali aj ten druhý pozitívny. O Odsúdených.
Peter Bebjak a Rastislav Šesták: Usvedčila ich DNA
5 fotografií v galérii
Jedným z poznávacích znakov RASŤA ŠESTÁKA (vzadu) a PETRA BEBJAKA je telefón na uchu.
Autor fotografie: Život

Za túto vetu by sa hodil „smajlík“. Vyštudovaní filmoví a divadelní režiséri Peter Bebjak (39) a Rastislav Šesták (33) majú potrebný nadhľad. Vedia, že s každou prácou nosia na trh vlastnú kožu. Buď sa páči, alebo nepáči.

Začali v pivnici

V spoločnej kancelárii majú ukážkový pracovný bordel, tentoraz znásobený svadbou. Rasťo sa cez víkend oženil s dcérou operného speváka Miroslava Dvorského – Dorotou. Dary, ktoré dostal od kolegov, ešte nestihol odniesť. Na chodbe stoja pojazdné vešiaky so šatami do seriálov Prvé oddelenie, Mesto tieňov, Odsúdené a obrovská škatuľa so svadobnými koláčmi. Žiaľ, prázdna.

Priestory produkčnej firmy D.N.A., ktorá až na Ako som prežil, ale aj to je len vec názoru, nepustila z ruky žiaden „drek“. Naopak. Zatiaľ ponúkla to najlepšie, čo tu máme: Najväčšie kriminálne prípady Slovenska (STV), Mesto tieňov (Markíza), 112 (Markíza), Osudom skúšaní (STV) a najnovšie Odsúdené (Joj).

Mladí muži sa poznali z bratislavskej VŠMU, hoci neboli v jednom ročníku. Skončili školu a každý si robil svoje. Občas sa stretli v STV.

„Vznikli sme 14. júna 2001 na jednoduchý účel,“ hovorí Peter. „Dostali sme možnosť vyrábať lukratívny reklamný džob pre bývalý Eurotel. Bola to nutnosť, inak by sme tú zákazku nemohli dostať.“

Urobili, čo museli. Príležitosti nerastú na strome, všetko má svoje pravidlá. „Ťažko dokážete, že niečo viete, ak nemáte zázemie. Potrebujete niekoho, kto vám dá šancu. Keď ju nedostávate a čas beží, musíte si ju vytvoriť. Keby sme firmu nemali, nerobili by sme to čo teraz,“ hovorí Peter Bejbak.

Na začiatku peniaze skôr nemali ako mali, ale niekde firma sídliť musela. Našťastie, z reklamy nejaké získali a prenajali si priestor v centre mesta.

„Takú malú pivničku, dva roky sme v nej sedeli, ale klientov sme si tam pre istotu nevodili,“ smeje sa Rasťo.

S prácou pribúdali prvé zisky a spoločnosť sa mohla presunúť na lepšie. „Pod Hlavnou stanicou sme mali tiež len jednu, ale krajšiu miestnosť. Tam sme už mohli pozývať aj klientov,“ konštatujú.

Do tretice sa sťahovali po tom, ako sa rozbehla práca pre televízie a potrebovali zamestnať viac ľudí. V pivnici boli dvaja majitelia a jeden produkčný. Pod stanicu pribudli traja produkční a teraz ich je okrem majiteľov desať. Zlaté časy však na chvíľu preťala kríza. A nie tá dnešná.

Čakali na správnych ľudí

Asi pred štyrmi rokmi prešla firma mobilného operátora pod iného majiteľa a svetovú reklamnú agentúru. D.N.A. prišlo o hlavný príjem, na ktorom jej ani neprekážalo, že nie je kreatívny, ako by si želali.

„Agentúra spot vymyslela, my sme ho zrealizovali. Od produkcie sa kreativita neočakáva, stačí dodržať rozpočet a urobiť to tak, aby sa klient zbláznil.“ Peter a Rasťo sa však ani v tejto fáze vlastnej tvorivosti vzdať nechceli. Vymýšľali a ponúkali projekty do televízií, ale nebol záujem.

„Dostávali sme sa k rôznym „rádoby“ dramaturgom, ktorým sa to buď nepáčilo, alebo to nevedeli potlačiť ďalej,“ vysvetľuje Rasťo a Peter dodáva: „K ďalšej práci v tejto profesii sa človek dostane najľahšie vtedy, ak má vytvorené isté portfólio. Ak ho ešte nemá, musí presvedčiť potenciálnych klientov, že je schopný urobiť danú prácu v takej kvalite, aby boli spokojní.“

No a to sa práve nedarilo. Eurotel skončil, chalani ostali „na holičkách“. „Nevedeli sme, čo robiť. Rozmýšľali sme aj o tom, že zatvoríme krám a každý si pôjde po svojom. Ja by som bol teraz pravdepodobne v Prahe,“ hovorí Peter. Rasťo uvažoval o farme, ale veril. Ťažký rok prešiel a roku 2005 začalo po kvapkách svitať na lepšie časy. Dostali prácu vo VyVolených. Každý osobitne, na vlastné tričko. Rasťo písal texty do štúdia pre moderátora a Peter vyrábal krátke filmy do Duelu a Výzvy vrátane profilov súťažiacich.

„VyVolení nám pomohli prečkať isté obdobie. Potom prišla ponuka z STV, aby sme pre nich vyrobili Najväčšie kriminálne prípady,“ sumarizuje Peter.

„Ani vtedy sme nespali. Písali sme scenáre, námety na celovečerné relácie, dávali žiadosti na audiovízie. Chceli sme sa posunúť ďalej... začne Rasťo a Peter dokončí: „... ale museli sme počkať na tých správnych ľudí, ktorí prišli do telky, projekt si všimli a uverili mu. Teraz hovorím o vedení STV za čias Richarda Rybníčka. Ten scenár tam ležal dobré dva roky. Už sme ani neverili...“

Srdcovka je mesto

Prvý scenár k Najväčším kriminálnym prípadom Slovenska písal Rasťo a Peter ho nakrútil. Vlastne všetky prvé scenáre písali sami. Rasťo chodil po súdoch, hľadal fotografie, vybavoval povolenia, aby sa dostal k spisom, a po ich naštudovaní ešte debatoval s vyšetrovateľmi. Po podpise zmluvy museli za krátky čas vytvoriť veľa častí. A práve vtedy vzniklo jadro ľudí, ktorí pracujú pre firmu dodnes: vedúca výroby, kameramani, produkční, scenáristi. Tridsaťšesť častí poskytlo námety na Mesto tieňov. Prvý hraný seriál z ich dielne, srdcovka. Málokto vie, že úspešný bol aj v Česku ako Kriminálka Anděl. Tvorbu D.N.A. – Najväčšie kriminálne prípady a Mesto tieňov ocenil aj týždenník Život, garant televíznej ankety OTO.

Keď „otehotneli“ nápadom Mesta tieňov, mali v zálohe nejaké zisky, a preto si mohli dovoliť staviť na istotu. „Mnohí kompetentní si len podľa scenára nevedia predstaviť, ako to bude vyzerať. Preto sme najprv nakrútili štyri scény a tie sme v Markíze rovno ukázali,“ hovorí Peter. „Šetrí to čas a rozhodovanie.“ Prvou prácou pre TV JOJ bol seriál Ako som prežil. Odsúdené boli už iba príjemným pokračovaním spolupráce.

Mali byť Odsúdení

V čase, keď ich Jojka potrebovala, ponúkali dva seriály. Jeden z väzenského a druhý z lekárskeho prostredia. „Pán Borovský nás oslovil s tým, že potrebujú nový seriál na jeseň. O našich námetoch vedel, tak nás vyzval: poďme sa o tom porozprávať. Dohodli sme sa na Odsúdených.“

Pôvodne mali v hlave mužskú basu. Lenže práve počas plodnej debaty dospeli k záveru, že ženské väzenie ponúka viac: vzťahy, strach o dieťa, žiarlivosť. Jednoducho, ženské emócie sú pestrejšie. Keďže Odsúdené sa od začiatku stretli s veľkým úspechom u divákov a majú stúpajúcu tendenciu, zaujímalo nás, čo je pravdy na rečiach, že doteraz sme tu nemali kvalitných scenáristov.

„Scenáristov tu bolo dosť vždy. Dôležité však bolo, aký námet dostali. Druhá, nie nepodstatná vec, je skúsenosť,“ vysvetľuje Peter. „S krimi tu donedávna nik nemal skúsenosti. Tu sa nedalo robiť nič iné, ako si to ohmatať, vyskúšať a na druhý raz to urobiť lepšie. Dokázať, že aj u nás sa dá vyrobiť krimi bez toho, aby vyzerala trápne.“

Keď sme sa s Petrom dohadovali na termíne stretnutia, zdvihol telefón s tým, že má čas a môže hovoriť. Asi po dvoch minútach však podozrivo stíšil hlas, ktorý prešiel do sotva počuteľného šuškania.

„Prepáčte, máme ostrú,“ šepol. Až vtedy vysvitlo, že je na pľaci a režíruje Odsúdených. Je mu to vôbec treba? Nestačí mu šéfovať?

Smeje sa: „Nie. Toto som vyštudoval, toto som chcel vždy robiť. To kreatívne je v podstate know-how firmy, to sú tí režiséri, kameramani, scenáristi, ktorí vytvárajú značku, ksicht firmy. No a keďže som režisérom a mojou ambíciou je režírovať, je to pre mňa príjemná práca.“

My len dodáme, že najprv sa „učil“ za herca, takže možností sebarealizácie má v tomto biznise kopu. Len ten deň keby mal viac hodín. Rasťo na Petra bonzol, že nemal štyri roky dovolenku. Rasťo si na ňu nájde čas, ale aj tak trávia, a považujú to za samozrejmé, v práci aj 14 hodín denne vrátane víkendov. Dôležitý je výsledok. Preto už teraz robia paralelne ďalšie veci. Peter sa nádeja, že konečne dokončí svoj filmový režisérsky debut Marhuľový ostrov, Rasťa láka produkcia operných a operetných predstavení a spoločne pripravujú film o Čubirkovej v réžii Roba Švédu. Konkurencii, lebo D.N.A. nie je na Slovensku jediná produkčná spoločnosť, nemajú kedy závidieť. Vzťahy vraj majú korektné, ak sa jednému ´zadarí´, druhý bez problémov zagratuluje. Nevraživosť nepoznajú. Poznajú len nutkavú silu vymyslieť niečo nové, iné, lepšie. A tak to má byť. Lebo hlavné slovo má v konečnom dôsledku vždy divák.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×