Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pán Libor vracia život historickým kachliam: Kúpiť ich chcel aj Jackie Chan, toho však odmietol!

12.03.2016 (10/2016) „Kto by chcel mať v garáži nádhernú bugatku, na ktorej by nemohol jazdiť a iba sa na ňu chodil pozerať,“ vraví Libor Trakal (58), ktorý vracia život starým kachliam.
Pán Libor vracia život historickým kachliam: Kúpiť ich chcel aj Jackie Chan, toho však odmietol!
10 fotografií v galérii
V dielni Libora Trakala nájdete aj mimoriadne vzácne kúsky. Všetky budú fungovať.
Autor fotografie: Peter Korček

Vchádzame do rozľahlých pivničných priestorov starej bytovej vily nad Prahou, kde sa nachádza nemocnica kachlí všetkých možných druhov a pôvodu. Je to kráľovstvo Libora Trakala, kam jeho manželka nechodí, pretože by tam v momente začala upratovať a on by sa v tom už nikdy nevyznal. Všade vôkol stoja alebo ležia staré liatinové kachle, niektoré majú aj viac ako stopäťdesiat rokov, no všetky sú viac-menej po smrti. Z mnohých totiž zostali iba polohrdzavé torzá. Nad všetkými tými kusmi liatiny a železa by isto zasvietili oči nejednému bezdomovcovi, ktorý by s nimi okamžite upaľoval do zberných surovín.

Lenže omyl! I keď sa to zdá neuveriteľné, väčšinu kúskov čaká druhý život a zvyšok skončí v miestnosti plnej náhradných „orgánov“ – súčiastky a diely doplnia ďalšie torzá a tie ožijú, a tak stále dookola. Libor Trakal zostane až do konca svojho života zacyklený vo svojej záľube. Manželka si vraj na jeho liatinové lásky dávno zvykla a on jej vždy na Vianoce dáva nejaké kachle alebo smaltované formy.

Všetky kúsky, ktoré prešli jeho rukami, vyzerajú ako nové a môžu naplno začať svoj druhý život. 10 fotografií v galérii Všetky kúsky, ktoré prešli jeho rukami, vyzerajú ako nové a môžu naplno začať svoj druhý život. Zdroj: Peter Korček

Pokus a omyl

Vyučil sa za štukatéra a vždy mal blízko k umeleckým veciam. Keď v rámci modernizácie bytového fondu začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia vypratával pivnice a povaly v starých pražských domoch, našiel na jednej staré valcové kachle. „Neodniesol som ich do zberu, ale domov. Vyčistil som ich a otec ma s nimi poslal kade ľahšie. Odniesol som ich teda do bazáru a dostal som päťstokorunáčku. A to bol začiatok,“ spomína Libor Trakal.

Stav, v akom tieto kachle zohnal, bol hodný zberných surovín. 10 fotografií v galérii Stav, v akom tieto kachle zohnal, bol hodný zberných surovín. Zdroj: Peter Korček

Zaujalo ho to a postupne zháňal zložitejšie kúsky. Dával ich dohromady a predával priateľom a známym. Kachle nechcel stále nosiť do bazáru, aby to nebolo nápadné. No i tak sa bál každého zazvonenia, pretože v minulom režime bola takáto záľuba nedovoleným podnikaním. „Všetko bolo pokus a omyl. Napríklad som kúpil americké kachle, ktoré boli vnútri úplne rozbité a ja som to nezbadal. Rokmi som však nadobúdal skúsenosti, farby a nátery som najprv miešal sám a istý čas mi trvalo, kým som sa to všetko naučil,“ pokračuje.

Vzadu sú tie isté kachle po renovácii. Nájdite aspoň jeden rozdiel. 10 fotografií v galérii Vzadu sú tie isté kachle po renovácii. Nájdite aspoň jeden rozdiel. Zdroj: Peter Korček

Zháňa ich všade

Napokon sa zoznámil s Holanďanom, ktorý má dodnes obchod s kachľami a ten ho naučil robiť všetky záležitosti dokonale. A práve na tom má dnes všetko postavené; každý detail musí byť úplne dokonalý a funkčný. „Poznám mnoho firiem zo Západu, ktoré sa týmto zaoberajú, ale ich kachle sú nefunkčné a všetko je iba naoko. Všetky moje kachle fungujú a dá sa v nich kedykoľvek zakúriť. Deväťdesiatdeväť percent ľudí, ktorí ich odo mňa majú, kachle bežne používajú na kúrenie,“ vraví.

Niektoré zohnal až v zámorí. A ich obnova ho stála hodiny driny. 10 fotografií v galérii Niektoré zohnal až v zámorí. A ich obnova ho stála hodiny driny. Zdroj: Peter Korček

Koľko už ich dal dohromady, netuší, nikdy si nerobil evidenciu. „A nikdy som si nerobil ani dokumentáciu kachlí, ktoré som mal ‚v ruke‘, a to preto, lebo by mi bolo veľmi ľúto, že ich už nemám. Keď som ich začal zbierať a renovovať, snažil som sa nechávať si ich. Lenže to nejde. Dnes ich mám doma iba zopár, ale ak niekto príde a veľmi ich chce, tak mu ich predám,“ tvrdí. Teraz už dokáže kachle na prvý pohľad „prečítať“. Rozozná krajinu pôvodu, výrobcu a obdobie, z ktorého pochádzajú. A je jedno, v akom sú stave.

Je to mravčia robota, kachle rozoberie na prvočinitele a potom sa „zabáva“ s každým centimetrom. 10 fotografií v galérii Je to mravčia robota, kachle rozoberie na prvočinitele a potom sa „zabáva“ s každým centimetrom. Zdroj: Peter Korček

Smeje sa, že začína byť prieberčivý. Špecializuje sa na obdobie od roku 1820 do 1940, zháňa ich všade po svete. „Vďaka existencii EÚ sa dostávam k veciam, ktoré som predtým nevidel, alebo som ich dlho hľadal. V Česku už starých kachlí veľa nie je, no aj tak sa mi občas niekto ozve, že nejaké mal na povale. My totiž máme jednu úžasnú vlastnosť: ak niečo nepotrebujeme, tak to odložíme a aj preto sa zachovali mnohé pekné kúsky. Napríklad v Amerike je s tým problém, pretože tam nepotrebné veci vyhadzujú,“ uvažuje Libor Trakal.

Opraví všetky

Hoci najviac prahne po historických, opraví všetky, aj obyčajné peterky, ak vie, že ich majiteľ má k nim vzťah. „Nedávno som opravoval kachle jednému belgickému spisovateľovi. Bola to replika od istej francúzskej firmy, ale hrozne urobená. Poprosil ma, či by som mu z nich nespravil ‚tie staré‘ a poslal mi ich. Tak som mu ich dal dokopy,“ hovorí.

Kachle Meteor od firmy Mora zdobí poniklovaná židovská hviezda. 10 fotografií v galérii Kachle Meteor od firmy Mora zdobí poniklovaná židovská hviezda. Zdroj: Peter Korček

Kachle musí doslova rozobrať na prvočinitele a najťažšie je zohnať jednotlivé diely, ak má neúplný kus. No a úplne najhoršie je, ak chýbajú dvierka. „Dokážem vyrobiť ozdoby, som štukatér, takže s tým vôbec nemám problém. No dvierka sú vlastne srdcom kachlí a sú aj najnáročnejšie na výrobu, pretože väčšinou boli zdobené a to je veľmi ťažké spraviť znova. Dnes odlievanie už nie je také kvalitné ako v časoch, keď jednotlivé kachle vyrábali. Dnešné technológie nedovoľujú klasické pece na tuhé palivá. Kedysi sa počas horenia dostával do liatiny uhlík, a preto mohla byť tenšia ako súčasná. Bol som na výstave, vedľa mňa mala stánok belgická firma s modernými kachľami, ktoré boli dvakrát ťažšie ako staré rovnakej veľkosti,“ vysvetľuje a zdôrazňuje, že na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia bolo naše územie na svetovom vrchole v zlievárenstve.

Výrobcovia mali zmysel pre detail, dokazuje to aj tento ozdobný poklop varnej plochy. 10 fotografií v galérii Výrobcovia mali zmysel pre detail, dokazuje to aj tento ozdobný poklop varnej plochy. Zdroj: Peter Korček

Skončilo sa to druhou svetovou vojnou. Po nej prišli komunisti a všetky formy na staré kvalitné kachle zničili. „Niektoré veci v našej dielni nevieme spraviť, ako je napríklad smaltovanie alebo odlievanie. Pri maľovaných obrázkoch zasa ide každá farba zvlášť do pece, je to pomerne zložité,“ podotýka Libor Trakal.

Nedal mu zľavu

Kachle renovuje, predáva i vykupuje. Záujemcov má nielen z Českej republiky, ale aj zo Slovenska a, samozrejme, zo zahraničia. Tvrdí, že Slováci majú veľmi radi tieto veci a nedávno do slovenských hôr viezol jedny „ameriky“ a jedny kuchynské kachle. Vďaka svojej záľube sa spoznal aj so známymi osobnosťami. Majú ich aj Jan Hřebejk, Arnošt Lustig a niektorí politici. „Môj najväčší majstrštyk je, že som nepredal kachle hercovi Jackie Chanovi, ktorý tu v Prahe točil film. Prišiel s tromi gorilami a hneď sa pýtal, akú mu dám zľavu, keď kúpi dvojo kachlí. Odmietol som, a tak sme sa nedohodli. Za to, čo dostane za hodinu natáčania, si predsa môže kúpiť celý môj krám,“ smeje sa a dodáva, že režisér a kameraman si vtedy kachle u neho v pohode kúpili.

Valcových má takisto niekoľko druhov. 10 fotografií v galérii Valcových má takisto niekoľko druhov. Zdroj: Peter Korček

A aké kachle by Libor Trakal chcel získať do zbierky? „Volajú sa Lídy, majú podobu ženy, ktorej sa pod nohami prikladalo. A ak sa poriadne zakúrilo, rozsvietili sa jej prsia. Kedysi sa ľudia obklopovali nádhernými vecami, čo sa týka remesiel. Bolo to najkrajšie obdobie. Mám veľmi rád secesiu a kubizmus, pretože týchto vecí sa zachovalo pomerne málo,“ tvrdí a upozorňuje, že všetky kachle majú svoj príbeh a každé jedny sú iné. A práve v tejto rozmanitosti tvarov a druhov je zmysel jeho práce, ktorá je zároveň aj koníčkom.

Vo svojom kráľovstve „škrečkuje“ všetko, čo sa kachlí týka. 10 fotografií v galérii Vo svojom kráľovstve „škrečkuje“ všetko, čo sa kachlí týka. Zdroj: Peter Korček

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×