Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Školu na lazoch obnovili po tridsiatich rokoch, školníka, hospodárku aj upratovačku suplujú rodičia

20.02.2016 (7/2016) Po prestupe na iné školy žasnú, že zvoní a nemusia kúriť v peci. Zaježovská malotriedka však nie je žiadny stredovek. Utrápenému slovenskému školstvu môže ísť v mnohom príkladom.
Školu na lazoch obnovili po tridsiatich rokoch, školníka, hospodárku aj upratovačku suplujú rodičia
9 fotografií v galérii
Deti boli z prednášky o ťarbavých medveďoch nadšené, smiali sa na celé kolo.
Autor fotografie: Jaroslav Slašťan

Do útulnej triedy vchádzame s tým, že „vpadneme“ rovno na hodinu matematiky a budeme v tichosti sledovať, ako si mladí „Zaježováci“ tykajú s počtami. Človek však mieni a život mení. Len čo náš fotograf medzi rečou prezradí, že je dobrovoľným strážcom prírody a zaoberá sa medveďmi, scenár sa zásadne mení a nasleduje prednáška o našej najväčšej šelme. Decká najskôr so zatajeným dychom počúvajú a odpovedajú na otázky, o chvíľu už kľačia na koberci pred tabuľou a nasledujú praktické ukážky. Dozvedajú sa, že medveď je mimochodec, napodobňujú jeho ťarbavé pohyby, simulujú sa útoky. Sú nadšené, smejú sa na celé kolo. Kolegu prijali úplne automaticky ako človeka, ktorý ich môže niečo zaujímavé naučiť. Podobne to funguje napríklad u ich rodičov, ktorí so školou spolupracujú viac než hocikde inde. Vrátane vyučovania. Jedna mamička sa zaoberá bylinkami, ďalšia vie dobre po anglicky. Otec jedného zo žiakov je informatik, iný pracuje s drevom. Takto dopĺňajú vyučovací proces v malotriedke za asistencie pani učiteľky, jedinej platenej zamestnankyne.

Zimná romantika pred zaježovskou školou, ktorá opäť ožila po tridsiatich rokoch spánku. 9 fotografií v galérii Zimná romantika pred zaježovskou školou, ktorá opäť ožila po tridsiatich rokoch spánku. Zdroj: Jaroslav Slašťan

Bez rodičov by to nešlo

Netradičné vzdelávacie zariadenie sídli v budove pôvodnej zaježovskej školy, postavenej v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Po tom, čo ju pre nedostatok žiakov zatvorili, ostala tri desaťročia pustá, miestne družstvo ju využívalo ako sklad. Tak, ako ožili miestne lazy príchodom novej mladej komunity spätej s prírodou, ožila aj myšlienka, aby opäť slúžila pre školopovinné deti. Občianske združenie Živica ju ako zriaďovateľ otvorilo pred deviatimi rokmi.

Škola bola kedysi plná detí. Aj keď dnes je ich oveľa menej, tradícia pokračuje. 9 fotografií v galérii Škola bola kedysi plná detí. Aj keď dnes je ich oveľa menej, tradícia pokračuje. Zdroj: Jaroslav Slašťan (reprofoto) Malotriedka pre I. stupeň začínala so štyrmi deťmi, dnes je ich dvanásť, čo je na miestne možnosti plný stav. „Už pred spustením tohto projektu sme sa rozprávali s rodičmi, akým spôsobom budú školu podporovať. Od začiatku bolo totiž jasné, že len z príspevkov ministerstva školstva neprežije. Suplujú tu prácu hospodárky, školníka, upratovačky, no podieľajú sa aj priamo na vyučovaní. Len čo by s týmto všetkým prestali, fungovanie školy sa do týždňa zrúti,“ hovorí riaditeľ OZ Živica Juraj Hipš. Trieda susedí s chodbou, ktorú deti využívajú ako malú telocvičňu. Tú väčšiu majú pod holým nebom, kde podľa Juraja Hipša nájdu všetko, čo potrebujú.

Po vysvedčení na drevo

Školský deň sa začína rannou komunitou, aby sa deti naladili na vyučovanie. Ak to umožňuje počasie, čo najviac času trávia vonku. Projekt Záhrada rozbehla Živica okrem Zaježovej aj na ďalších miestach Slovenska. „Nie je to len o pestovaní zeleniny alebo byliniek, deti sa v nej učia napríklad aj matematiku – cez obvod kmeňa stromu či meranie teploty v komposte. Je k tomu vypracovaná podrobná metodika,“ vysvetľuje Juraj Hipš.

Práce v záhrade sú bežnou súčasťou vyučovania. Podobne deti pomáhajú rodičom aj doma. 9 fotografií v galérii Práce v záhrade sú bežnou súčasťou vyučovania. Podobne deti pomáhajú rodičom aj doma. Zdroj: Archív OZ Živica

Hoci priestor na improvizáciu v komunitnej zelenej škole určite je, musí, samozrejme, spĺňať všetky náležitosti Štátneho vzdelávacieho programu. „Dôležité je to už len z toho dôvodu, že deti od nás po skončení I. stupňa prechádzajú na iné školy a musia byť pripravené. Niektoré to zvládajú lepšie, iné horšie, no žiadne nemalo problém začleniť sa do nového kolektívu,“ dodáva šéf Živice. Isté veci však pre zaježovské deti predstavovali kultúrny šok. Napríklad zvonenie, ktoré nikdy predtým nepočuli, alebo teplé radiátory, do ktorých nemusia prikladať. „U nás je taký zvyk, že vždy po vysvedčení ideme aj s rodičmi do lesa na drevo, aby bolo na ďalší školský rok čím kúriť. Nie každý žiak to, pochopiteľne, robil s nadšením, takže tie radiátory mnohí privítali,“ usmieva sa Juraj Hipš. Takpovediac rodinný vzťah k svojej prvej škole však u väčšiny bývalých žiakov pretrváva. Radi sa do nej vracajú, a keď treba, tak s niečím vypomôžu.

Aj so zablatenými rukami sa dajú vymýšľať veselé kúsky. 9 fotografií v galérii Aj so zablatenými rukami sa dajú vymýšľať veselé kúsky. Zdroj: Archív OZ Živica

Chyba dospelých, nie detí

Rôznorodý kolektív vo veku od 6 do 11 rokov núti deti k vzájomnej spolupráci, zodpovednosti a samostatnosti. „Funguje to. Mali sme tu dokonca chlapca na vozíku, spolužiaci s ním výborne vychádzali. Vždy ráno ho čakali pred školou a pomáhali mu do triedy. Aj deti sa, samozrejme, niekedy pohádajú, ale o tom je život. Vedieť riešiť konflikty, povedať si, kde je problém. Škola by nemala byť nejaké uzatvorené laboratórium, ale mala by kopírovať realitu okolo nás. To sa nedeje, lebo učivo najmä na II. stupni je často hlboko nezmyselné. Bol som prekvapený, keď mi jedna z mojich dvoch dcér prišla domov s otázkou z učebnice, aká je plocha Zeme. Decká ani netušia, aká je plocha ich izby, nieto ešte zemegule. Takéto niečo je pre ich myseľ celkom nepredstaviteľné, nezrozumiteľné. Rovnako ma zarazilo, keď som v učebnici literatúry čítal definíciu piesne. Prečo? Deti majú spievať, nie len definovať, analyzovať a potom sa z toho všetkého nechať testovať. Nakoniec sa ukáže, že nič z toho nevedia v živote využiť. To sme spôsobili my dospelí, nie deti,“ je presvedčený Juraj Hipš.

Len čo kolega prezradil, že sa ako dobrovoľný strážca prírody venuje medveďom, menil sa vyučovací plán. 9 fotografií v galérii Len čo kolega prezradil, že sa ako dobrovoľný strážca prírody venuje medveďom, menil sa vyučovací plán. Zdroj: Richard Budín

Minister by dostal guľu

Pred niekoľkými mesiacmi navštívil zaježovských žiakov minister školstva Juraj Draxler. Žiadny uvítací výbor ani ceremónie ho nečakali. „Mali sme snahu ukázať mu problémy, s ktorými sa dnes deti musia trápiť. Dali sme dokopy štyri otázky z učebníc, ktoré ministerstvo schvaľuje a ktoré dostali deti na písomkách. Ani na jednu z nich nevedel odpovedať, tak isto ani ja alebo pani učiteľka. Vznikla diskusia, čo všetko a prečo sa musia žiaci učiť,“ hovorí Juraj Hipš. Podstatou reformy, po ktorej volá, nie je podľa neho vynovenie telocviční či nákup počítačov a interaktívnych tabúľ, ale vykynoženie nezmyselného obsahu vzdelávania a zlej metodiky.

Aj takto krkolomne môže vyzerať relax počas prestávky. 9 fotografií v galérii Aj takto krkolomne môže vyzerať relax počas prestávky. Zdroj: Jaroslav Slašťan

„Slovenskí školáci sa musia učiť mnohé absolútne nepoužiteľné veci len preto, že to prikazuje nejaký zákon. Štrajk učiteľov mal zmysel najmä v tom, že sa o školstve veľa rozpráva, veľa vecí vyplávalo na povrch. Len tým, že sa zvýšia platy učiteľov, sa však zásadná zmena systému neudeje. Nemôžeme očakávať, že sa zmení obsah a spôsob vyučovania. Som zhrozený z toho, že najbežnejšou metódou je diktovanie poznámok. V 21. storočí už dávno vieme, že tento spôsob je úplne neefektívny. Ďalším problém je, kto naše deti učí. Povedzme si úprimne, nemáme len samú elitu. Sú tam výborní učitelia, ale aj veľa priemerných či takých, čo v školstve nemajú čo robiť. Sú tam len preto, že si nevedia nájsť lepšie zamestnanie a veria, že to za katedrou nejako prežijú,“ je podľa Juraja Hipša katastrofa, keď takýto učiteľ dostane deti a má ich zverené niekoľko rokov.

Plat? Sú aj dôležitejšie veci

Martina Štesková dochádza už štyri roky do svojej roboty zo Sielnice pri Zvolene. Na každodennú štyridsaťkilometrovú porciu tam aj späť si už dávno zvykla, zamestnanie by nemenila. V minulosti učila v štátnej aj súkromnej škole, vo voľnom čase si občas dobíjala energiu na zaježovských lazoch. Keď sa dozvedela, že tu hľadajú učiteľku, dlho neváhala. „Bola to pre mňa veľká výzva a dnes už viem, že aj správne rozhodnutie,“ hovorí sympatická pedagogička. Dedinská malotriedka je trochu iná „disciplína“ ako práca s deťmi v klasickej škole, veľa vecí sa musela naučiť. „Treba sa naplno venovať všetkým žiakom, navzájom ich počas hodiny poprepájať. Využívame takzvané vrstovnícke vyučovanie, keď sa mladší učia od starších. Podstatou je vymyslieť hodiny tak, aby boli zmysluplné a zároveň zaujímavé,“ vysvetľuje Martina Štesková. V matematike využívajú metódu profesora Milana Hejného, kde môžu deti pracovať skupinovo a zároveň každý podľa vlastných schopností. Pomocou kociek riešia rôzne príklady a na prvý pohľad vidno, že ich to baví.

Učiteľke Martine Šteskovej nevadí, že musí denne dochádzať zo 40 kilometrov vzdialenej Sielnice. Svoju prácu miluje. 9 fotografií v galérii Učiteľke Martine Šteskovej nevadí, že musí denne dochádzať zo 40 kilometrov vzdialenej Sielnice. Svoju prácu miluje. Zdroj: Jaroslav Slašťan

Podobne ako učiteľku, ktorej vraj na rozdiel od mnohých jej kolegýň syndróm vyhorenia nehrozí. Verí, že ani nikdy nebude, hoci práca je to náročná. Ani štrajk za vyššiu mzdu nemala v pláne. „Keby mi ponúkli peniaze navyše, samozrejme, by ma to potešilo. Plat však v mojom prípade nie je to hlavné. Benefit, ktorý tu dostávam v podobe priateľského prostredia a úžasných ľudí okolo, je oveľa viac,“ dodáva. Za celé štyri roky v zaježovskej škole ani raz neochorela. Ak by k tomu predsa len došlo, je pripravený na záskok človek s pedagogickým vzdelaním. Na rozlúčku píšeme niekoľko riadkov do pamätnej triednej knihy. Musíme k tomu pridať aj obrázok a náležite ho vyfarbiť, decká sú neoblomné. Naoko sa trápime a protestujeme, no je to fajn pocit. Stačí niekoľko minút a človek má automaticky chuť začleniť sa do všetkého, čo sa v tejto triede deje. Vďačné prostredie je pridanou hodnotou aj pre Martinu Šteskovú. V Zaježovej podľa nej ešte vždy platí, že učiteľ ostal učiteľom.

Sedím na konári a je mi dobre. Osadenstvo zaježovskej malotriedky vyzerá naozaj šťastne. 9 fotografií v galérii Sedím na konári a je mi dobre. Osadenstvo zaježovskej malotriedky vyzerá naozaj šťastne. Zdroj: Archív OZ Živica


Aké otázky položili v Zaježovej ministrovi školstva Draxlerovi? Otestujte sa aj vy...

1. Napíšte definíciu piesne.

2. Aká je plocha Zeme?

3. O koľko kilometrov je Zem v perihéliu bližšie k Slnku ako v aféliu?

4. Koľko nôh má mnohonôžka?

Pozn. red.: Tento test je vyrobený na základe školských osnov a učebníc pre desaťročné deti.


VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×