Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Fenomenálneho Ondreja Nepelu zdobila pracovitosť a skromnosť, jednu vec mu ale trénerka vytýkala

30.01.2016 (4/2016) Dvadsiateho druhého januára 2016 by sa Ondrej Nepela dožil 65 rokov. Aký by bol a čo by robil? O tom môžeme len špekulovať. Na rozdiel od toho, čo vo svojom krátkom živote dokázal. To vieme úplne presne.
Fenomenálneho Ondreja Nepelu zdobila pracovitosť a skromnosť, jednu vec mu ale trénerka vytýkala
8 fotografií v galérii
Jeho silnou stránkou bola technika.
Autor fotografie: Robert Baumgartner (reprofoto)

Pre osemnásobného majstra Československa, päťnásobného majstra Európy a trojnásobného majstra sveta bolo krasokorčuľovanie takmer celý jeho život. Začal ako sedemročný chlapec inšpirovaný svojím veľkým vzorom Karolom Divínom.

V roku 1958 boli majstrovstvá Európy a Nepelovci ich doma sledovali v televízore. Malý Ondro ich celé pretancoval pred obrazovkou, napodobňoval krasokorčuliarov. Uprosil mamu, aby ho vzala do klubu Slovan, kde trénovali. Hilda Múdra si na to pamätá: „Prišla ku mne a povedala – môj syn sem chodí už 14 dní a nikto si ho nevšimol. Prišlo mi ich ľúto a zobrala som si ho pod patronát. Trénovala som vtedy síce so ženami, no ujala som sa ho.“

Usilovný

Skoré ranné vstávanie, tréningy ešte pred vyučovaním, potom riadne do školy, ako všetci vrstovníci, a popoludní znova na ľade. Tvrdý režim priniesol výsledky. Jeho meno dodnes budí rešpekt a obdiv. Počas celej kariéry stála pri ňom trénerka Hilda Múdra, rodáčka z Viedne. Mal v nej druhú matku, po celý život ju oslovoval teta.

Hilda Múdra nebola iba jeho trénerkou, mal v nej druhú mamu. 8 fotografií v galérii Hilda Múdra nebola iba jeho trénerkou, mal v nej druhú mamu. Zdroj: Archív H.M.

„Bol ako môj, venovala som sa mu viac ako svojim deťom. Neučila som ho iba korčuľovať, ale i nemčinu, taliančinu a vlastne aj to, ako sa správať. Dokonca som mu chodila i na rodičovské združenia do školy. Ondrej ľúbil len krasokorčuľovanie, robil to rád, stále o ňom rozprával. Vždy keď bol s rodinou či kamarátmi, pretočil debatu na krasokorčuľovanie. Nebol hlúpy, bol práveže veľmi múdry. Zaujímal sa však len a len o krasokorčuľovanie, aj keď bol v ľadovej revue, hovoril mi stále o tom, koho stretol a s kým sa spoznal. Nemal rád atletiku, neskôr sa začal venovať aj jazde na koni,“ spomínala. Obrovskou výhodou bolo, že Ondrejovi rodičia jej absolútne dôverovali.

Krasokorčuliarsku kariéru začal už ako dieťa. 8 fotografií v galérii Krasokorčuliarsku kariéru začal už ako dieťa. Zdroj: Robert Baumgartner (reprofoto)

Dieťa na olympiáde

Prvá súťaž, na ktorej sa zúčastnil, boli Majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní v roku 1964 v Dortmunde. Iba trinásťročný Ondrej tam obsadil sedemnáste miesto. Nasledovala olympiáda v Innsbrucku. Z tejto ešte neodišiel s medailou na krku, rozhodne však vzbudil obrovskú pozornosť. Odborníci i diváci pochopili, že sa zrodil výnimočný krasokorčuliar. Mladíček na sebe pracoval ešte tvrdšie a o rok nato vyhral po prvý raz majstrovstvá Československa. A túto pozíciu si strážil aj nasledujúce roky a popri tom začal zbierať vavríny na zahraničných súťažiach. V roku 1968 sa konali Zimné olympijské hry v Grenobli. Nemohol tam chýbať a hoci sa umiestnil podstatne lepšie ako v Dortmunde (vtedy obsadil 22. priečku), s konečným ôsmym miestom nebol vôbec spokojný.

Tvrdé tréningy priniesli svoje ovocie. 8 fotografií v galérii Tvrdé tréningy priniesli svoje ovocie. Zdroj: Archív H.M.

Na triumfálne víťazstvo si musel počkať do roku 1972, keď sa v japonskom Sappore konali Zimné olympijské hry. Mal veľké ambície, chcel dokázať svetu, sebe i svojej trénerke, že na to má. Tesne predtým, ako vykorčuľoval na ľad, prišiel ho povzbudiť iný legendárny športovec – hokejista Vladimír Dzurilla. Jeho voľná jazda dopadla vynikajúco, i keď s jednou malou chybičkou – pri odpichnutom rittbergeri spadol. Nikdy predtým sa mu to nestalo, no nespanikáril, reagoval rýchlo a svoju jazdu dokončil perfektne.

Ešte jedna medaila

Toto víťazstvo bolo vrcholom jeho kariéry, chcel skončiť. Lenže blížili sa majstrovstvá sveta v Bratislave. Ešte jedna posledná súťaž, posledná zlatá medaila na rozlúčku. Pravda je, že naňho naliehali komunistickí funkcionári, chceli sa pred svetom pochváliť. Sľúbili, že mu dovolia oficiálne vycestovať do zahraničia. Tak súhlasil. „Bol to najťažší večer v mojom živote. Gniavila ma zodpovednosť obstáť doma, kde som šestnásť rokov pretekársky korčuľoval,“ povedal po šampionáte.

Majstrovstvá sveta v Lyone, rok 1971. Ondrej na stupni víťazov. 8 fotografií v galérii Majstrovstvá sveta v Lyone, rok 1971. Ondrej na stupni víťazov. Zdroj: Getty Images

Po ňom sa so súťažením nadobro rozlúčil a odišiel do americkej revue Holiday on Ice. Trinásť rokov bol okrasou skvelej šou, precestoval s ňou kus sveta. Keď prišiel čas a on sa rozhodol korčule zavesiť na klinec, začal trénovať v Nemecku, až kým 2. februára 1989 neprišla smutná správa z Mannheimu. Ondrej Nepela zomrel. Oficiálne sa hovorilo o ťažkej chorobe, rakovine lymfatických uzlín, no medzi ľuďmi sa šírila informácia, že išlo o AIDS.

Bol či nebol?

Nedávno zosnulý Karol Polák v jednom televíznom dokumente spomínal, že keď sa to stalo, dostali novinári oficiálny pokyn, aby sa vôbec nespomínal vírus HIV. V tých časoch sa sexuálna orientácia verejne nekomentovala a nikto nemal potrebu ju oficiálne manifestovať. O Nepelovi sa vedelo, že je gay, on sám si súkromie úzkostlivo strážil. Sú však i takí, čo spochybňujú jeho homosexuálnu orientáciu a pripomínajú, že kde sa zjavil, tam sa na neho lepili mladé dievčatá. Ktovie...

Na jeho hrobe v Slávičom údolí nikdy nechýbajú kvety. 8 fotografií v galérii Na jeho hrobe v Slávičom údolí nikdy nechýbajú kvety. Zdroj: Juraj Červenka

Hovorilo sa, že roky strávené v ľadovej šou si užíval plnými priehrštiami a je možné, že práve vtedy sa nakazil. Hilda Múdra to vôbec netušila – ani to, ako strieda partnerov, ani že ochorel. Keď nadišla jeho posledná chvíľka, dal si ju zavolať do nemocnice. Stihla to naozaj na poslednú chvíľu. „Ešte v stredu sme sa rozprávali a vo štvrtok zomrel. Bol výnimočný, ideál krasokorčuľovania, bola to veľká strata.“ Urnu s jeho popolom previezla do Bratislavy, kde sa konala dôstojná rozlúčka. Pochovaný je na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí.

Úcta nevyprchala

Trénerka dodnes na neho často spomína, hovorí o jeho poslušnosti, pracovitosti a skromnosti. Jediné, čo mu vytýkala, bola jeho plachosť. Vraj sa veľmi ostýchal rozprávať, s cudzími ľuďmi hovoril veľmi nerád.

Hoci trénovala ženy, pani Múdra sa ho ujala a toto rozhodnutie nikdy neoľutovala. 8 fotografií v galérii Hoci trénovala ženy, pani Múdra sa ho ujala a toto rozhodnutie nikdy neoľutovala. Zdroj: Juraj Červenka

Rodáci si ho uctili a nazvali po ňom v Bratislave zimný štadión. Športoví novinári a členovia Slovenského olympijského výboru ho v ankete určili za športovca storočia. Dodnes sa jeho meno v krasokorčuliarskych kruhoch vyslovuje s rešpektom a uznaním. Ako sme naznačili v úvode, ťažko povedať, ako by sa jeho život uberal, keby tu zostal. Môžeme len špekulovať o tom, či by sa slovenské krasokorčuľovanie vyvíjalo inak a či by sa mu ešte venoval ako tréner. Jeho meno však navždy zostane v histórii tohto športu zapísané zlatým písmom. Jeho trénerka neskrýva radosť, že na neho dodnes Slováci nezabúdajú a spomínajú na neho.

Ondrej bol skromný chlapec, ani veľké úspechy ho nepokazili. 8 fotografií v galérii Ondrej bol skromný chlapec, ani veľké úspechy ho nepokazili. Zdroj: Robert Baumgartner (reprofoto)

© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×